Jana Čavojská

Ani počas najsilnejšieho ostreľovania Charkova neopustila pani Olena svojich deväť mačiek. Teda, len tri boli jej, zvyšných šesť našla zranených na ulici a vypiplávala ich, aby ich mohla ponúknuť na adopciu. Dvom z nich chýba zadná labka. Ale zvieratá dokážu fungovať aj bez končatiny, ich telo sa prispôsobí a poradí si so zvyšnými tromi.

Olena (60) sa so susedkou skrývala v&nbsp;pivnici. Keď ostreľovanie trochu utíchlo, vybehla narýchlo do bytu nakŕmiť mačky. Raz tlaková vlna vyrazila v&nbsp;byte všetky okná. V&nbsp;čerstvo zrekonštruovanom byte. Manželia si povedali, že keď je už aj mladšia dcéra z&nbsp;domu preč, predajú auto a&nbsp;byt si upravia podľa seba... Olena vtedy našla mačky na smrť vystrašené a&nbsp;poschovávané na všetkých možných miestach.

Jej staršia dcéra žije s&nbsp;mužom a&nbsp;dvomi deťmi v&nbsp;Moskve. Nesúhlasia s&nbsp;Putinovou vojnou. Zároveň nemôžu odísť. Ich našetrené peniaze sú zmrazené v&nbsp;banke. Nemali by v&nbsp;zahraničí z&nbsp;čoho žiť. Stopli komunikáciu so všetkými ruskými priateľmi, ktorí sú stále za Putina. Mladšia Olenina dcéra Dáša je od septembra na Slovensku. Má sedemnásť a&nbsp;študuje na univerzite v&nbsp;Trnave za diplomovanú zdravotnú sestru. „Odkedy vojna v&nbsp;roku 2014 vypukla, necítila som sa bezpečne a&nbsp;hlavne som sa bála o&nbsp;dcéru,“ spomína Olena. „Čítala som, čo počas čečenských vojen robili ruskí vojaci dievčatám. Môj plán bol dostať Dášu z&nbsp;krajiny. Na Slovensku mohla študovať bezplatne. Má to aj ďalšie výhody. Titul zo slovenskej vysokej školy jej uznajú v&nbsp;celej Európe. A&nbsp;naozaj sa musí učiť. U&nbsp;nás na Ukrajine je na univerzitách stále veľa korupcie. A&nbsp;keď študent za skúšku zaplatí, očakáva, že ju dostane, hoci nebude pripravený.“

Keď bolo v&nbsp;Charkove už príliš zle, trval Olenin muž na tom, aby odišla za dcérou na Slovensko. Susedia práve odchádzali a&nbsp;mali voľné miesto v&nbsp;aute. Po pár dňoch v&nbsp;bezpečí sem chcela Olena dopraviť aj mačky. S&nbsp;mužom netušili, ako to urobiť. Najprv našli nejakú, v&nbsp;úvodzovkách, humanitárnu organizáciu, ktorá sľubovala pomoc, no ukázalo sa, že od nich chcú len vytiahnuť peniaze. Takže táto možnosť padla. Nejaký ich kamarát mal známych na železnici. Výpravca pomohol mačky naložiť do vlaku a&nbsp;Olena s&nbsp;Dášou ich vyzdvihli v&nbsp;Užhorode.

Netuším, ako sa im vo dvojici podarilo odvliecť veľkú ťažkú klietku so štyrmi mačkami a&nbsp;päť malých prepraviek s&nbsp;ďalšími piatimi na hranicu a&nbsp;ďalej bez auta. Olena len hovorí, že ešte bolo veľmi chladno. „Keď nás videli slovenskí vojaci pohraničníci, okamžite nám bežali na pomoc,“ spomína. „Ovešali sa prepravkami, bolo to od nich úžasné. Dostalo sa nám tu veľmi milého prijatia a&nbsp;veľa pomoci. Na vašej strane fungoval stánok aj pre zvieratá. Bolo tam jedlo aj veterinár.“

Problém však bol, kam s&nbsp;toľkými mačkami. Veľa Ukrajincov na úteku neopustilo svoje zvieratá. Ťažko však s&nbsp;nimi nájdu ubytovanie. Svoje o&nbsp;tom vie aj Veronika Koníková. Od začiatku pomáha utečencom z&nbsp;Ukrajiny nájsť ubytovanie a&nbsp;zorientovať sa v&nbsp;novom svete. Okrem toho sa celá jej rodina venuje zvieratám. Keď nevideli iné východisko, kam ubytovať Ukrajinky s&nbsp;väčším počtom zvierat, rozhodli sa prenajať štyri kontajnerové domy a&nbsp;postaviť ich u&nbsp;seba v&nbsp;záhrade. Je to jednoduché a&nbsp;praktické riešenie. Možno aj pre budúcnosť, ak tu ukrajinské rodiny zostanú dlhšie a&nbsp;nebudú môcť bývať v&nbsp;halách či telocvičniach bez dostatočného súkromia. Štát zatiaľ na kontajnerové bývanie neprispieva. Aj o&nbsp;zmenu tohto systému sa Veronika Koníková snaží.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine začala Veronika spolupracovať s&nbsp;ľuďmi z&nbsp;organizácie Zvierací ombudsman a&nbsp;hneď 1. marca pomáhala rozbiehať hotspot pre utečencov so zvieratami na hranici vo Vyšnom Nemeckom. Dnes fungujú takéto hotspoty dva, jeden v&nbsp;Michalovciach a&nbsp;druhý sa rozbieha v&nbsp;Bratislave. Zosieťovali sa aktivisti zo Zvieracieho ombudsmana, ľudia prevádzkujúci útulky, ochotní veterinári, dobrovoľníci a&nbsp;pokúšali sa pomôcť. Slovenské úrady uvoľnili režim na hraniciach. Pre utečencov stále platia výnimky. Zvieratá môžu priviezť, aj ak nie sú zaočkované a&nbsp;začipované - lebo na Ukrajine sa nečipuje&nbsp;ani veľmi neočkuje. V&nbsp;stánku Zvieracieho ombudsmana hneď za hranicou bol k&nbsp;dispozícii veterinár, ktorý zvieratá prezrel a&nbsp;začipoval. Dostali aj jedlo a&nbsp;informácie o&nbsp;možnostiach ubytovania.

A&nbsp;tie boli veľmi chabé. „Dodnes sú mnohí ľudia, ktorí prišli s&nbsp;viacerými zvieratami, ubytovaní v&nbsp;úplne provizórnych podmienkach. Doslova pre nich vyhrabávame opustené usadlosti a&nbsp;chaty. Ich zvieratá musia absolvovať povinnú karanténu,“ vysvetľuje Veronika. Pre Olenu a&nbsp;jej mačky ponúkla jedna organizácia chatu pri Čadci. „Bola zaprataná haraburdami a&nbsp;myšačincami, vypratávali sme ju, drhli a&nbsp;dezinfikovali. Voda tam nie je, iba latrína, a&nbsp;elektrina utiahla len malý radiátor, aby tam mačky mali aspoň trochu teplo.“ Pre Olenu zariadili na mesiac ubytovanie v&nbsp;izbe u&nbsp;pani Kataríny v&nbsp;Čadci. Za mačkami dochádza dennodenne pešo. Od autobusu je to niekoľko kilometrov do kopca, cez lúky a&nbsp;cez les. Priamo k&nbsp;chate sa dostane iba terénne auto. Odvliecť deväť mačiek k&nbsp;veterinárovi, to je neskutočná námaha. „Všetko zlé je však na niečo dobré. Schudla som už osem kíl. Kým na začiatku mi cesta od zastávky k&nbsp;chate trvala štyridsaťpäť minút, teraz to zvládnem za polhodinu,“ smeje sa Olena.

Samozrejme, nebolo by to žiadne dlhodobé riešenie. To videla na mnohých prípadoch psičkárov a&nbsp;mačkárov z&nbsp;Ukrajiny aj Veronika. „Uvažovali sme o&nbsp;riešení pre takých ľudí. Žiadne sme nenašli. Tak sme s&nbsp;mojou rodinou vymysleli kontajnerové ubytovanie v&nbsp;našej záhrade pri babkinom dome v&nbsp;Ivanke pri Dunaji,“ rozpráva. Našla firmu, ktorá prenajíma krásne nové kontajnery aj s&nbsp;kúpeľňou. Stačilo prirobiť do obytnej izby prípojky na práčku a&nbsp;drez, aby tam mohla byť kuchyňa. Kontajnery s&nbsp;pätnástimi štvorcovými metrami dostali do prenájmu za dvesto eur mesačne. „Za dva týždne sme na pozemku urobili prípravu na inžinierske siete, vybavili všetky povolenia, zmluvu s&nbsp;elektrárňami, súhlas obce,“ vypočítava Veronika. „Máme dohodnutú asi tretinu nábytku a&nbsp;spotrebičov od rôznych ľudí.“

Projekt nazvali 4 domčeky za 4 týždne a&nbsp;vypočítali, že celé to bude stáť osemtisíc eur. S&nbsp;tým, že veľa zhltne materiál. Oplotenie, aby mala každá zo žien svoj kontajner a&nbsp;záhradku oddelenú. Samostatný vchod na pozemok a&nbsp;cestu vysypanú makadamom. Vonkajšie voliéry pre zvieratá, do ktorých sa dostanú zvnútra cez okno. Ďalšie peniaze treba na privezenie kontajnerov. Ich pripojenie na vodné, elektrické a&nbsp;kanalizačné prípojky je potom veľmi jednoduché. Pracuje každý zadarmo. Okrem rodiny a&nbsp;kamarátov sa zapája veľa dobrovoľníkov. Hlavne z&nbsp;Ukrajiny. Suma vyzbieraných peňazí cez platformu Donio sa však zastavila na sume 1&nbsp;300 eur. Veronika s&nbsp;rodinou veľmi prosia o&nbsp;ďalšiu pomoc. Štátna schéma pomoci sa na ich projekt totiž nevzťahuje, žiadať ju možno len na ubytovanie, vedené v&nbsp;katastri ako nehnuteľnosť - byt alebo dom.

So systémom oddelených vonkajších voliér má Veronika bohaté skúsenosti. Jej rodičia a&nbsp;sestra Marianna sa už roky venujú chorým, hendikepovaným a&nbsp;opusteným zvieratám. Adoptovali si vlastné - Veronika má štyroch svojich psov - a&nbsp;pomáhajú s&nbsp;dočasnou starostlivosťou o&nbsp;psy a&nbsp;mačky z&nbsp;útulkov, ktoré čakajú na adopciu. Na tento účel založili aj občianske združenie Zverinec. Veronika dokáže naučiť psy z&nbsp;nevyhovujúceho prostredia osád alebo od ľudí, ktorí sa im nevenovali, všetkým potrebným návykom. Marianna sa zas zameriava na rehabilitáciu psov s&nbsp;hendikepmi, ktoré vznikli následkom nevhodného množenia u&nbsp;ilegálnych množiteľov. Také psíky sú často hluché, slepé, chýba im labka, majú choré srdce či ďalšie choroby. No vďaka Marianninej pomoci sa dokážu plnohodnotne vrátiť do života. Zvyšné zmysly zastúpia aj tie chýbajúce. Jedného psíka, ktorý nevidí a&nbsp;nepočuje, vycvičila po adopcii od Marianny jeho nová majiteľka tak, že dnes je z&nbsp;neho záchranársky pes. Kým má okolo seba ľudí, s&nbsp;ktorými spolupracuje, dokáže sa orientovať podľa čuchu a&nbsp;hmatu.

Ľudskí a&nbsp;zvierací nájomníci sa budú do kontajnerov sťahovať koncom mája. Záujemcov bolo veľa, potreba ubytovania pre ľudí so zvieratami je enormná. Nakoniec okrem Oleny príde Galina so synom, 31 mačkami a&nbsp;dvomi malými psami, Tatiana s&nbsp;tromi mačkami a&nbsp;Tamara so siedmimi mačkami. Hlavne Galinina situácia je momentálne hrozná. Už dva mesiace býva so synom v&nbsp;útulku pre zvieratá v&nbsp;Košiciach vo veľmi provizórnej unimobunke. Všetky tie zvieratá nie sú jej, na Ukrajine sa venovala záchrane mačiek z&nbsp;ulice. Pokúšala sa im nájsť nový domov a&nbsp;keď vypukla vojna, nechcela ich opustiť.

Keď sa všetci nasťahujú, skončí len prvá fáza projektu. Tou druhou bude hľadanie adoptívnych rodín pre ukrajinské mačky. A&nbsp;žiadna zo žien nechce sedieť so založenými rukami. Veronika vie, že náklady na prenájom kontajnerov plus energie si dokážu zaplatiť, len čo si nájdu prácu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/4-domceky-4-tyzdne-jedinecny-sposob-ako-pomoct-ukrajinskym-utecencom" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Veronika sa momentálne snaží otvoriť tému podpory využitia mobilných domov na ubytovanie utečencov z&nbsp;Ukrajiny. „Kontajnerové bývanie vidím ako riešenie. Veľa ľudí, ktorí ponúkli ubytovanie u&nbsp;seba doma, zisťuje, že po pár týždňoch to už obom stranám začína trochu prerastať cez hlavu. Každý má iný chod domácnosti, sú tam deti, starí ľudia, zvieratá. Nie je to dlhodobé riešenie. Už sa mi však ozývajú ľudia, ktorí videli náš projekt, majú záhradu alebo pozemok a&nbsp;radi by urobili niečo podobné, ak by sa na to našla schéma oficiálnej podpory. Neustále mi píšu aj ďalší utečenci z&nbsp;Ukrajiny, či v&nbsp;takomto projekte nebudeme pokračovať. Kontajnerové bývanie nie je žiadna novinka. Realizujú ho napríklad aj v&nbsp;Poľsku. Sú firmy, ktoré vyrábajú hotové prenosné drevostavby. Ľudia z&nbsp;Ukrajiny si ich môžu kúpiť, bývať v&nbsp;nich, kým sú v&nbsp;zahraničí, a&nbsp;keď sa rozhodnú vrátiť domov, prevezú si ich tam. Riešenie aj pre tých, ktorých domy zničilo bombardovanie a&nbsp;budú musieť začínať odznova.“

4 domčeky za 4 týždne: Jedinečný spôsob, ako pomôcť ukrajinským utečencom

Jana Čavojská

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

4 domčeky za 4 týždne: Jedinečný spôsob, ako pomôcť ukrajinským utečencom

Jana Čavojská

Súvisiace články

Kedysi české sklo nakupovali bohaté Rusky vo veľkom, teraz môže vojna položiť sklárov na kolená

Všetci svätí Neapola: V ukričanom meste uctievajú svätcov, mŕtvych, penisy aj futbalistov

FOTO Konečne nová: Bory je prvá veľká nemocnica na Slovensku po štyridsiatich rokoch

Choroba tisícich tvárí: Katarína neudrží pohar, napriek tomu sa stará o syna

Jarná Malta: 20 fotografií, ktoré vo vás prebudia túžbu po dobrodružstve

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás