Peter Flodr kúpil v roku 2001 starý dom pri Váhu medzi Liptovským Hrádkom a Kráľovou Lehotou. V zásuvke jedného zo stolíkov po bývalom majiteľovi našiel akési kľúče. Skúšal ich do všetkých zámok v dome. Nikam nepasovali. Ani nevie, ako dostal nápad vyjsť na dvor a vyskúšať ich na vstupných dverách do klapačky a vážnice, budov Liptovskej Maše, národnej kultúrnej pamiatky v susedstve. A – pasovali.

Budovy vážnice a klopačky.
Budovy vážnice a klopačky.
Zdroj: Jana Čavojská

Pamiatka bola vtedy opustená. Petra Flodra privítali akurát muchy. V maši kedysi fungovala expozícia Liptovského múzea, no v roku 2001 objekty iba chátrali. Zostal v nich krompáč a pár kusov železa. Zvláštne miesto podnietilo zvedavosť vojaka na dôchodku. Začal pátrať po histórii Maše. Zistil, že na jej mieste stálo kedysi až dvadsaťtri objektov pre hutnícky priemysel. Neďaleko sa ťažila železná ruda a tu postavili vysokú pec a hámor na jej spracovanie. Dnes stojí iba vážnica, v ktorej rudu a železné polotovary vážili, a klopačka, veža pripomínajúca kostolnú.

Expozícia vo vnútri vážnice.
Expozícia vo vnútri vážnice.
Zdroj: Jana Čavojská

Železné polotovary z Maše boli veľmi kvalitné a predávali sa do celého Uhorska. Dopravovali ich plťami dolu Váhom až do Viedne a Budapešti. Začiatkom 19. storočia tu vybudovali zlievareň na odlievanie hlavní pištolí a karabín s ročnou produkciou dvadsaťtisíc kusov.

Peter Flodr chcel oživiť túto slávnu históriu. Opravil okná, vymaľoval priestory, priviezol skrinky, v spolupráci s Liptovským múzeom získal exponáty a infopanely. Od roku 2004 v Liptovskej Maši znovu funguje expozícia o dejinách baníctva na Liptove. Dobrovoľný správca tohto miesta o nich dokáže dlho a zanietene rozprávať. Dokonca sám zháňa a dopĺňa exponáty a neváha do ich nákupu vraziť vlastné peniaze. Neuveríte, že nie je historik a história ho nikdy špeciálne nezaujímala. Až na dôchodku našiel svoje druhé „ja“.