Anna Mogilevskaia

Správy o&nbsp;starovekej Egyptskej ríši a&nbsp;tajomstvách faraónov dodnes dokážu vzbudiť obrovský záujem. Najnovší objav vedcov, doteraz neznáma komora vo Veľkej pyramíde v&nbsp;Gíze, spustila novú vlnu vzrušenia okolo vzácnej pamiatky a&nbsp;s&nbsp;ňou spojených legiend. Redaktorka ANNA MOGILIEVSKAIA zisťovala od uznávaného egyptológa JOZEFA HUDCA (57), aký význam majú najnovšie nálezy, prečo skúmať zvyky starovekých civilizácií a&nbsp;v&nbsp;čom sa ľudstvo aj teraz podobá na obyvateľov z&nbsp;čias faraónov.

V&nbsp;posledných týždňoch sa v&nbsp;médiách častejšie spomínajú objavy z&nbsp;Egypta. Je za tým zvýšený záujem vedcov?&nbsp; - Nemyslím si, že by sa tam extenzívne zvýšili archeologické práce, tie pokračujú štandardným tempom. Myslím, že je to skôr záležitosť štátnej turistickej politiky. Egypt využíva nové nálezy na to, aby pritiahol pozornosť, záujem návštevníkov. Krajina víta zahraničných turistov a&nbsp;v&nbsp;týchto časoch, po revolúcii a&nbsp;pandémii, potrebuje zvýšiť ich počet. Samozrejme, spomínané nálezy sú atraktívne aj z&nbsp;historického pohľadu. Len by som povedal, že pre odbornú verejnosť nie sú až takým obrovským prekvapením, pretože keď sa niekde systematicky skúma, tak sa dá očakávať, že tam budú aj nálezy.

Ale objav novej komory vo Veľkej pyramíde v&nbsp;Gíze, ktorú vedci skúmajú pomaly viac ako dvesto rokov, vyzerá dosť prekvapivo. Naozaj o&nbsp;nej nevieme ešte všetko? - Tu by som povedal, že práve ide o&nbsp;prípad tých „lákavých“ správ o&nbsp;nálezoch. Pretože objav súvisí s&nbsp;projektom skenovania pyramídy už v&nbsp;rokoch 2015 až 2017. On sa realizoval novou technológiou a&nbsp;odhalil, že nad Veľkou galériou, ktorá vedie do hrobovej komory faraóna, je neznámy dutý priestor. Doteraz nebolo možné takéto niečo odhaliť, pretože by bolo bývalo treba pyramídu rozobrať, čo je, samozrejme, absolútne nemysliteľné. S&nbsp;príchodom nových technológií to však môžeme urobiť nedeštruktívne. Teraz došlo k&nbsp;detailnejším spresneniam a&nbsp;vizualizácii, ako by ten dutý priestor asi mohol vyzerať. Možno má stavebnoinžiniersky význam, kde by dutina mohla odľahčovať tlak muriva na priestory, ktoré sú pod ňou. Do budúcnosti, ak vzniknú nové fyzikálne metódy, vedci zase budú môcť ešte dôkladnejšie skúmať tieto stavby a&nbsp;zase sa môžu zistiť nejaké ďalšie detaily.

Čiže očakávate, že vnútri nič vzácne nebude? - Tieto priestory neboli určené na to, aby slúžili pre faraóna v&nbsp;„posmrtnom živote“. Pravdepodobne asi budú prázdne. Tu sa dá spomenúť trochu starší výskum, keď sa skúmali takzvané vetracie šachty, ktoré vedú z&nbsp;pohrebných komôr. Do nich sa pustil malý robot s&nbsp;kamerou, išiel aj tam, kam sa človek nedostane, a&nbsp;došiel k&nbsp;takým malým kamenným „dvierkam“ s&nbsp;medeným kovaním. Okolo toho bola potom veľmi napätá a&nbsp;tajomná atmosféra, hromadili sa očakávania, čo sa za „dvierkami“ skrýva. Televízie vysielali v&nbsp;priamom prenose, ako sa tam vŕtalo, zaviedla sa sonda a&nbsp;pozerala sa, čo je dnu... A&nbsp;nebolo tam nič. Ale bol okolo toho veľký rozruch, lebo to bolo tajomné a&nbsp;veľmi to zaujalo a&nbsp;vzrušovalo ľudí.

Ako vnímate ten rozruch okolo tajomnosti, ktorý ľudia spájajú so starovekými pyramídami a&nbsp;nálezmi vedcov? - Samozrejme, tie stavby pôsobia záhadne. Sú na ne rôzne názory a&nbsp;sú rôzni ľudia, ktorí vytvárajú okolo nich mystické teórie, zarábajú na tom a&nbsp;pomaly tam vidia nejaké kozmické bytosti, ktoré ich vraj postavili. Takíto mystici potom vytvárajú istú hystériu. Ale z&nbsp;hľadiska archeologického a&nbsp;egyptologického všetko má vysvetlenie a&nbsp;môžeme iba obdivovať starých Egypťanov, teda akí to boli schopní stavitelia a&nbsp;aký dávali dôraz na to, aby tie stavby skutočne vydržali storočia až tisícročia.

Zvonku to vyzerá, že im to vyšlo. Sú pyramídy dobré zachované aj vnútri? - Kamenné pyramídy sú alebo boli stavané najmä v&nbsp;priebehu Starej ríše, teda asi 2700 až 2200 rokov pred Kristom. Neskôr, v&nbsp;dvadsiatom druhom storočí pred naším letopočtom, došlo k&nbsp;spoločenskému kolapsu a&nbsp;nepokojom. A&nbsp;vtedy, už pred 4&nbsp;000 rokmi, došlo k&nbsp;vylupovaniu hrobiek. Takže dnes nie vždy vieme presne povedať, v&nbsp;ktorej komore bol faraón pochovaný a&nbsp;čo konkrétne mal so sebou. A&nbsp;to si nevieme ani predstaviť. Keď si zoberieme Tutanchámona, ktorý panoval o&nbsp;tisíctristo rokov neskôr po Chufuovi a&nbsp;bol relatívne nevýznamný faraón, ale aké obrovské mal bohatstvo vo svojej malej hrobke. Tak čo asi museli mať za bohatstvo významní faraóni, ktorí boli schopní postaviť takéto obrovské pyramídy? Alebo iní faraóni, z&nbsp;Novej ríše, ako Ramesse II. alebo Thutmose III., ktorí boli dobyvateľmi a&nbsp;veľmi významnými panovníkmi. Tieto spoločenské kolapsy nám bránia poznať isté stránky staroegyptského života a&nbsp;pohrebnú výbavu ich korunovaných hláv.

Aký je osud archeologických nálezov? Zostanú v&nbsp;Egypte? - Egypt sa sťažuje, že v&nbsp;devätnástom storočí ho vykrádali. Je to pravda. Organizovali sa výpravy a&nbsp;rôzni dobrodruhovia potom tie nálezy previezli do Európy, kde ich predávali a&nbsp;mohli na tom celkom slušne zarobiť a&nbsp;zbohatnúť. Teraz Egypt uvádza, že by rád dostal niektoré zbierky späť. Ale je to pikantná situácia, lebo niektoré vzácnosti sa dostali do zbierok v&nbsp;zahraničí tak, že egyptskí miestokráli si v&nbsp;minulosti mysleli, že pamiatky sú ich majetkom a&nbsp;môžu ich rozdávať, ako sa im ľúbi. A&nbsp;tak ich darovali nejakému európskemu potentátovi. Pretože je to dar, čiže nebol kúpený ani ukradnutý, nezvykne sa vracať. Takže by bolo trápne ho teraz žiadať. Situácia sa kardinálne zmenila až v&nbsp;70. rokoch dvadsiateho storočia, keď bol zmenený egyptský pamiatkový zákon. Dovtedy bolo možné, že zahraničná misia, ktorá niečo vykopala, mohla časť nálezov získať a&nbsp;odviezť do domovskej krajiny. Ale to už možné nie je. My vedci môžeme nálezy skúmať na mieste, no tie už musia zostať v&nbsp;Egypte.

Ako vyzerá práca archeologických misií? Sami vedci vykopávajú a&nbsp;čistia črepy štetcami? Pracujete pod holým nebom a&nbsp;uprostred púšte? - My sa snažíme o&nbsp;systematický výskum. To znamená, že sa sústredíme na vybranú lokalitu dlhodobo. Lokalita Tell el-Retábí, ktorú skúma naša poľsko-slovenská misia, má rozlohu okolo deväť hektárov a&nbsp;za sezónu prekopeme možno 100 až 200 štvorcových metrov. Aj to je už mnoho. Do hĺbky môžu mať vrstvy niekde aj deväť metrov. Čiže dôkladne preskúmať túto plochu po vrstvičkách, to je práca na storočia. Má to aj byrokratický rozmer. Nemôže prísť nejaký Fero z&nbsp;ulice a&nbsp;povedať „ja tu chcem kopať“. Zahraničná misia musí získať určité povolenia egyptských úradov. Vedúci misie musí byť rešpektovaný egyptológ, ktorý za sebou už má nejaké minulé z&nbsp;výskumy. Až potom sa môže začať výskum. My chodievame do Egypta s&nbsp;multidisciplinárnou skupinou, financovanou APVV (slovenská štátna agentúra na podporu výskumu, pozn. red.) a&nbsp;nadáciou Aigyptos. Okrem egyptológov a&nbsp;archeológov máme archeozoologičku, archeobotaničku, stavebného inžiniera, ktorý skúma staroveké tehly, pedológa, ktorý skúma pôdu, antropologičku či geológa. Čiže máme tam špecializovaných odborníkov, aby výskum mohol získať čo najviac informácií. Okrem týchto odborníkov potrebujeme ešte miestnych robotníkov, ktorí manuálne pracujú na výkopoch. Mnohí už majú v&nbsp;tomto smere nejaké skúsenosti a&nbsp;trochu sa orientujú v&nbsp;histórii. Aj my sa s&nbsp;nimi rozprávame o&nbsp;tom, čo hľadáme, čo robia, aby to nebolo iba „kopanie zemiakov“, ale aby to brali aj trošku s&nbsp;citom.

Miestni s&nbsp;tými výskumami nemajú problém, že možno zasahujete v&nbsp;sakrálnych miestach, rušíte zosnulých?

Článok pokračuje na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;&gt;

Miestni s&nbsp;tými výskumami nemajú problém, že možno zasahujete v&nbsp;sakrálnych miestach, rušíte zosnulých? - Nie. Oni to berú pragmaticky, pre nich je dôležité, že sa napríklad môžu na našich výskumoch zamestnať. Chápu to a&nbsp;dokážu rozšíriť aj po obci, že nie sme nejakí zlatokopi, ale ide o&nbsp;niečo iné. A&nbsp;my, keď ideme na sezónu, tak si vždy prajeme, aby sme našli niečo dôležité, ale nie vzácne. Lebo keby sme našli zlato, tak to nám zbytočne komplikuje situáciu. Potom musíme volať policajnú ochranku a&nbsp;transportovať nález do múzea v&nbsp;Káhire. A&nbsp;to nás oberá o&nbsp;drahocenný čas. Radšej nájsť nejakú krásnu kamennú stélu (kamenná doska s&nbsp;kresbou alebo nápismi, pozn. red.), kde je hieroglyfický nápis, než nejaký zlatý šperk. Má to väčší význam pre vedu a&nbsp;robí nám to menej problémov.

Čo vám ešte môže spôsobiť problémy? Narážate na zlatokopov či nelegálnych archeológov? - Toto v&nbsp;Egypte nie je možné, je to dosť prísne trestané. Niečo podobné sa však dialo, keď tam vypukla revolúcia. Istý čas bolo relatívne bezvládie a&nbsp;vtedy sa vylupovali archeologické lokality. Kolegovia, ktorí kopú na pyramídových pohrebiskách, zaznamenali, že tam po zlodejoch zostali vykopané jamy. Ale za politicky stabilného obdobia nie je možné, aby niekto prišiel s&nbsp;motykou a&nbsp;začal kopať v&nbsp;pamiatkovej lokalite.

Na čo v&nbsp;21. storočí treba vôbec skúmať štyritisíc rokov staré pamiatky? Aký to má význam pre súčasné ľudstvo? - Myslím, že veľký. Stará egyptská civilizácia nám dáva veľmi plastický obraz toho, ako ľudia žili napríklad pred 4&nbsp;000 rokmi. U&nbsp;nás sa darí archeológom nájsť najmä materiály, ktoré nepodliehajú rozkladu. Črepy či kamene. A&nbsp;takto sa získa menej informácií. V&nbsp;Egypte nájdete hrobku, v&nbsp;ktorej môže byť zachovaná aj nástenná výzdoba, z&nbsp;ktorej zistíte, komu patrila, meno toho človeka, jeho otca, matky, manželky či detí. Teda takto objavíte históriu celej reálnej rodiny, ktorá bola súčasťou fascinujúcej civilizácie. Na Slovensku sme neboli až tak veľmi odlišní od týchto ľudí pri Níle spred tisícok rokov. Tu neboli nejaké jaskynné tvory, ktoré by poznali iba kameň, ale dokázali vyrobiť fantastické, krásne veci. No nestavali pyramídy. Takisto je obdivuhodné, akými obchodníkmi boli staroveké národy. Bez moderného transportu dokázali prepravovať tovary doslova po celom vtedy známom svete. Možno si niektorí predstavujú, že naši predkovia sedeli v&nbsp;dedine medzi stromami a&nbsp;nevytiahli odtiaľ ani nohu. Ale nie je to tak. Napríklad pri Trenčíne, v&nbsp;dedine Trenčianske Bohuslavice, je keltské hradisko, na ktorom sa našla soška staroegyptského boha Usira. Čiže Kelti, ktorí žili u&nbsp;nás, mali ešte pred tisícmi rokov nejaké väzby až do Egypta, teda 3&nbsp;000 kilometrov ďaleko. A&nbsp;to dáva úplne iný pohľad na históriu. Egypt nám prináša aj skutočné literárne texty, ktoré nie sú iba o&nbsp;obyčajných účtovných záležitostiach, ale aj sofistikované zamyslenia, napríklad o&nbsp;personifikácii dobra a&nbsp;zla, pravde a&nbsp;lži.

Znie to prekvapivo, lebo z&nbsp;histórie mnohí poznáme nie tie civilizačné úspechy, ale práve bitky, vojny. A&nbsp;hlavné pamiatky sú často nejaké staroveké vojenské pevnosti. - Práveže nie. Ukazuje sa, že situácie sa riešili nielen bojom, ale fungoval pri nich aj obchod. Inak, prečo bol Egypt taký bohatý? Lebo dokázal úspešne využívať zlato, ktoré dovážal napríklad z&nbsp;Núbie. Zachovali sa listy na hlinených tabuľkách, kde písali rôzni mocipáni egyptským panovníkom, aby im poslali zlato. Jeden vraj staval palác a&nbsp;potreboval zlato, aby si ho vyzdobil. Aj také pamiatky sú v&nbsp;Egypte. Takéto príbehy veľmi plasticky vykresľujú starovekú civilizáciu. Je pochopiteľné, že ľudia túžia po hrdinských príbehoch. Aj dnes, keď chce filmár urobiť kasový trhák, natočí príbeh o&nbsp;hrdinoch, a&nbsp;až na výnimky nie o&nbsp;obyčajných ľuďoch a&nbsp;ich bežnom živote.

Je to paradoxné, že vojna má väčšiu schopnosť zapísať sa do histórie. - Áno, ale aj to svedčí o&nbsp;tom, že nie sme až takí vzdialení od starovekých ľudí. Technologicky sme síce pokročili, ale technológie nás nijako ľudsky nezlepšujú. Keď si vezmeme egyptské nápisy v&nbsp;chrámoch, ktoré dokumentovali život faraónov, tak si všimneme, že aj vtedy vplyvní ľudia klamali. Napríklad sa píše, ako faraón porazil nepriateľov Egypta. Ale potom zasa dochádzalo k&nbsp;takým veciam, že jeden faraón urobil nápis, druhý mohol iba vymazať z&nbsp;neho jeho meno a&nbsp;dať tam svoje. Takže tak sa „zapísal do dejín“, aj keď možno ani nevytiahol päty z&nbsp;domu. Máme aj literárne pamiatky, ktoré opisujú, ako faraóni po zjednotení Novej ríše vyhnali preč z&nbsp;Egypta alebo zabili všetkých cudzincov, lebo boli nepriateľmi. No náš výskum ukazuje, že to bola propaganda. V&nbsp;skutočnosti bežní obyvatelia zostali a&nbsp;žili ďalej. Odišla alebo zahynula iba vládnuca vrstva. Sú svedectvá, že v&nbsp;egyptskej administratívnej hierarchii bolo viacero cudzincov, ktorí mali ázijské mená a&nbsp;nebol to žiaden problém. Teda jedna vec je tá staroveká propaganda a&nbsp;druhá vec sú vedecké nálezy. Aj preto je dôležité tieto výskumy robiť. Lebo keby sme vychádzali len z&nbsp;oficiálnej propagandy, tak asi máme veľmi skreslenú predstavu o&nbsp;starovekých ľuďoch a&nbsp;ľudstve vôbec.