Tip na článok
Mačky a kuny nestačia: Bez zásahu človeka by nám potkany prerástli cez hlavu.

Aj potkany majú svoje práva. Ich likvidácia nie je jednoduchá

Ak si neporadíme s potkanmi my, poradia si ony s nami. Vraví sa, že týchto hlodavcov je v danom mieste viac ako obyvateľov.

Galéria k článku (6 fotografií )
Ploštica posteľná: V súčasnosti najväčší problém nielen u nás, ale v celej Európe.
V klietke: Aj potkany majú svoje práva. Treba ich uspať.
Má to za sebou: Mŕtve potkany väčšinou nevidíme, zostávajú v úkrytoch pod zemou.

Koľko potkanov žije v Bratislave? Skúste položiť túto otázku Zdenovi Jaškovi a z jeho tváre si hneď prečítate, čo si práve pomyslel. „Pýtajú sa ma to často,“ povie a radšej nedodá, že žiadne sčítanie potkanov, podobne ako holubov, mačiek, myší, komárov, múch, ploštíc, švábov a inej hávede, ešte nikto nerobil.

„Po roku 1989 sa niekoľko rokov deratizácia nerobila a v prvej polovici deväťdesiatych rokov ich bolo naozaj veľa. Potom sa s ňou znova začalo, ale v posledných rokoch im žičí nielen počasie, mierne zimy, ale tiež nedostatok peňazí na deratizáciu a zmeny v súvislosti s európskou legislatívou. Ale koľko ich je? Vraví sa, že viac ako obyvateľov mesta, v ktorom žijú, ale to ešte nemusí byť nepriaznivý stav.“

Vnútorné krvácanie a infarkt

„Ja nerobím štúdie, ja ich trávim,“ odpovedá Andrej Turan, mladý deratizér, ktorý s brašnou plnou jedu na potkany práve chodí po Petržalke a do každej diery hodí pár kociek ružovej farby. To bola, pre zmenu, jeho odpoveď na otázku, či v takej diere žije iba jeden potkan, alebo celá „rodinka“.

Vidí však aj to, čo by ste si možno nevšimli. Pozrie na každý kanalizačný poklop a na to, čo je okolo neho. „Otvory si zvyknú robiť práve pri kanáloch, lebo cez nie vždy nepriepustné steny sa ľahko vedia dostať dovnútra,“ hovorí.

Nájsť dieru naozaj nie je ťažké, je len otázka času, kedy sa jeho dvanásťkilogramová brašna vyprázdni. V ruke má lopatku, trochu zem poodhrnie, položí nástrahu a potom to celé zakope.

„Aby sa k tomu nedostali psy,“ dodá na vysvetlenie. „Ale niekedy si nájdu aj lepšie miesto. Napríklad nedávno na Švabinského ulici - skrýšu si vytvorili v nedokončenom zateplení bytovky.“

Na tej istej ulici práve objavil veľký kanalizačný dekel, ktorý je už vlastne vo vzduchu. Potkanie diery sa zliali do jednej obrovskej, kde by mohli mať hoci aj štadión. „To neurobili potkany, ony len využili prostredie, zle osadený kanál,“ povie. Aj tam položí nástrahy, potom vyberie mobil a fotografuje. „Postúpime to správcovi objektu, ten si musí urobiť poriadok,“ dodá.

Rozpráva, že nástraha obsahuje látky na riedenie krvi, ktoré začínajú účinkovať až približne po troch dňoch, keď už ani potkan netuší, čo zožral, vyvolá vnútorné krvácanie alebo privodí infarkt a zviera uhynie. O potkana menej. „Potkany sa mi nehnusia a v tom, že ich likvidujem, nie je nič osobné. Jednoducho, je to moja práca, ktorú robím už päť rokov,“ dodá na záver.

Metlou na ohnisko

On päť rokov, jeho šéf Zdeno Jaško, riaditeľ jednej asi z tridsiatich firiem, ktoré majú v hlavnom meste deratizáciu v náplni práce, vyše dvadsať rokov.

Rozpráva o tom, ako sa ich práca za ten čas zmenila. Ak sa kedysi smelo takmer všetko, dnes sa množstvo chemických prostriedkov na likvidáciu potkanov zúžilo, lebo - chránime prírodu. Sú odolné proti vode, ich zvyšky nezostávajú v pôde, neohrozujú ostatné živočíchy.

„Za tých dvadsať rokov sa nám neotrávil ani jeden človek, ani jeden pes,“ povie.

Na druhej strane, kedysi si nástrahy mohli upravovať podľa potreby, namiešať viacero zmesí, dnes prichádza do úvahy iba hotový výrobok. Či sa bude potkanovi páčiť, je len na ňom. A keby chceli potkana „prilepiť“, chytiť do klepca s lepidlom na spodku, nebude sa to páčiť milovníkom zvierat. Mimochodom, v Česku už tento spôsob „odchytu“ zakázali.

Darmo, dnes už aj potkany majú svoje práva. Na tie by však zrejme rýchlo zabudol každý, komu by potkan vbehol do bytu cez záchod. „Áno, zažili sme aj to, a nie raz, aj keď je to výnimočné a môže sa im to podariť len tam, kde sú staré drapľavé stúpačky. Vylezie aj na tretie či štvrté poschodie.

Prečo cez záchod? Vysvetlenie je jednoduché, aj potkan hľadá svetlo na konci tunela,“ dodáva Zdeno Jaško. Či cez záchod, alebo inak, ak máte potkana v byte, práve ste sa presunuli do kategórie „ohnisková deratizácia“. A ak chcete, aby vám ho dakto odstránil, je to platená služba.

Rátajte s tým, že sa ho najskôr pokúsia z vášho bytu vyhnať metlou na chodbu, ako vraví Zdeno Jaško, tak ho ľahšie možno dolapiť než medzi skriňami, strieľať v byte alebo ho chytať do siete. Jedného si takto odniesli z ôsmeho poschodia, kde sa skryl v kvetináči. Ak ho nenájdu hneď, bude trápenia viac. V jednom byte hľadali potkana jedenásť dní, kým ho neobjavili pod motorom v práčke...

Takéto akcie mávajú deratizéri často, nielen v domácnostiach, ale aj v úradoch, potravinárskych objektoch, slovom hocikde, a nevyhnú sa tomu ani tie najlepšie rodiny. Ibaže o tých hovoriť nechcú.

Potkan na úteku

Petržalský potkan je petržalský, ten z centra v centre zrejme aj zostane. „Z nášho pohľadu Petržalka a zvyšok Bratislavy sú dve mestá, potkany cez mosty nechodia a Dunaja sa boja,“ tvrdí a dodáva, že potkan je zlý plavec.

„Kým dosiahne na dno, pláva. Keď je v hlbokej vode, prepadne ho panika a utopí sa. Len si všimnite, ako utekajú z kanálov, keď je búrka!“ Jeho firma potkanov kedysi trávila aj v kanáloch, ústia im však musel otvárať vlastník, vodári a oni po lankách spúšťali dovnútra nástrahy.

„Dnes vodárne v Bratislave asi zabezpečujú deratizáciu iným spôsobom, ale nedostatočne, lebo výskyt potkanov v kanáloch a ich okolí sa zvýšil,“ hovorí.

„Bratislava je v porovnaní s inými mestami, pokiaľ ide o potkany, na tom ešte stále lepšie ako niektoré susedné veľké mestá. Aj preto, že plošnú deratizáciu robí dvakrát ročne, na jar a na jeseň, keď ju vyhlasuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Je to práve v čase migrácie týchto zvierat,“ hovorí.

Aj keď si pri slove migrácia zrejme skôr predstavíte mustangy, potkany sa správajú rovnako. Na jar hľadajú nové hniezdiská a miesta bohaté na potravu, na jeseň sa zasa sťahujú do budov a do kanalizácie, aby v pokoji prečkali zimu. A práve počas migrácie sú najzraniteľnejšie.

Nuž, a keď sme už hovorili o tých počtoch, pri takejto plošnej deratizácii sa zvykne minúť len v Petržalke okolo 40-tisíc nástrah, čo sú približne štyri tony. Koľko zinfarktovaných potkaních mŕtvol zostane ležať pod zemou, to sa asi nikdy nedozvieme. Zato vieme, čo sa stane, ak im zbúrame také geniálne miesto, ako bola napríklad stará bratislavská Gumonka.

Rozpadávajúca sa fabrika, pokoj, ticho - ideálne na vytváranie tisícov úkrytov a hniezd. Keď továreň padla, potkany sa rozutekali po celom okolí a hľadali si nové. Čo to znamenalo pre ľudí bývajúcich okolo, si zrejme dokáže predstaviť každý.

„Dôležitá je nielen represia, čiže znižovanie stavu, ale aj prevencia. Podľa toho, v akom technickom stave sú budovy, aký je v nich poriadok, ako vyzerajú naše kanalizačné siete, či je čisto okolo kontajnerov na smeti, sa ich počet zvyšuje alebo znižuje,“ hovorí Zdeno Jaško.

Milé zvieratko

Ak nevyčistíme my potkany, vyčistia ony nás. V Európe sa im to v stredoveku podarilo aspoň dvakrát, keď boli príčinou veľkých morových epidémií.

Utešiť nás môže len to, že za to mohli potkany čierne, a tie sa po druhej svetovej vojne stratili a nahradil ich iný druh, potkan hnedý. Ale aj toto milé zvieratko môže prenášať žltačku, leptospirózu, ktorá pripomína chrípku, alebo iné infekčné ochorenia dýchacích ciest alebo zažívacieho traktu.

Ani potkan hnedý nie je žiadne béčko. Dožíva sa približne dvoch rokov a jedna samica máva päť až osem vrhov ročne, pri každom sedem až desať mláďat... Môžete rátať. Mladé dospievajú do troch mesiacov a geometrický rad ide ďalej. Našťastie, nie je to celkom tak.

„V meste majú svojich nepriateľov, najmä mačky, ale v poslednom čase čoraz častejšie i kuny. Navyše, ak im chýba potrava, matka sama urobí výber medzi mláďatami, čo je slabšie, zabije a zožerie. Kanibalizmus je medzi potkanmi dosť rozšírený, keď hladujú, pokojne zožerú aj staré a choré jedince."

"Ale ak majú dobré podmienky, množia sa veľmi rýchlo. Aspoň jeden príklad z minulosti - kúpele Centrál. Boli tam také spokojné, že dokonca stratili ostražitosť. Keď sme im kládli nástrahy, vychádzali z nôr a pred našimi očami ich žrali,“ hovorí Zdeno Jaško. Ľudia im vytvorili tie najlepšie možné podmienky. Potom sa však nemôžeme čudovať...

Po faraónoch prišli ploštice

Rus domový má zaujímavý osud. Latinský názov Blatella germanica si všetky národy preložili ako prus, iba Slováci a Česi ako - rus. Ako hovorí Zdeno Jaško, v posledných rokoch ich ubudlo rovnako ako mravcov faraónov.

Preto, lebo namiesto kontaktných postrekov, keď nestačilo iba nastriekať dlážku, ale bolo treba svetloplachý a dobre ukrytý hmyz priamo trafiť, sa dnes využívajú špeciálne látky vyvolávajúce otravu alebo sterilitu, ktoré samy - a rady - žerú.

Kontaktných postrekov sme sa teda zbavili, čo na druhej strane privítala ďalšia háveď - ploštice posteľné. Pochutnávajú si totiž na ľudskej krvi a tú im môže ponúknuť iba hostiteľ. Stali sa najväčším problémom nielen u nás, ale v celej Európe.

Môžu sa objaviť hocikde a ak žijete v lepších pomeroch, ešte skôr, pretože si ich môžete doviezť ako neželaný suvenír z akejkoľvek cesty. V batožine, ale už ich našli aj v novom nábytku! Často sú nimi zamorené napríklad hotely.

Nuž a ploštica posteľná má ako nový nepriateľ ešte jednu silnú zbraň - dokáže prežiť o hlade aj niekoľko mesiacov, kým si nájde nového hostiteľa.

VIDEO Plus 7 Dní