venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Istanbulský dohovor. Ďalšie jablko sváru v koalícii či len snaha zastaviť prepad preferencií? Dohovor, ktorý pripravovali aj naši zástupcovia a ktorý je o odstraňovaní násilia na ženách, označil pred pár dňami Andrej Danko za nástrahu. Vraj pre registrované partnerstvá. Aj keď s nimi Istanbulský dohovor nič nemá. Podľa politológa takáto „amatérska lož“ SNS nepomôže.

Na Slovensku pritom problémy s domácim násilím a násilím na ženách rozhodne popierať nemôžeme. Aj predminulý víkend zomrela žena, matka dvoch detí, rukami svojho partnera. Dobodal ju priamo v aute tých, ktorí majú pomáhať a chrániť. Podľa medializovaných informácií chcela na svojho muža podať trestné oznámenie, a tak ju policajti išli odviezť na stanicu. Už to nestihli.

Podobných prípadov, azda okrem miesta útoku, je na Slovensku mnoho. Spomeňme vraždu spred dvoch rokov v Starej Turej. Miroslava (†43) bola v novembrovú sobotu na polícii podať oznámenie na manžela, že sa jej vyhráža smrťou. Príslušníci to vyhodnotili ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a rozhodli sa, že jej muža si na vysvetlenie predvolajú v pondelok. A poslali ju domov. Manžel ju však v ten istý deň zastrelil a potom zbraň obrátil proti sebe. Mnohé prípady násilia sa však nekončia len smrťou, ale aj životom v utrpení, strachom, ničením budúcnosti detí.

Danko je proti: Práve Istanbulský dohovor by mohol aj na Slovensku vytvoriť prostredie, ktoré by násilie na ženách eliminovalo. Dokument vytvárajúci nielen právny rámec, ale aj spôsoby ochrany žien pred násilím a úlohy jednotlivých štátov čaká na ratifikáciu Slovenskom. Andrej Danko však odmieta ratifikáciu podporiť. Pár dní po ukončení koaličnej krízy je to pre neho zas otázka zotrvania SNS vo vláde.

„Jednou z prvých podmienok SNS bolo, nech na Istanbulský dohovor ktokoľvek zabudne. Istanbulský dohovor obsahuje pod zámienkou rovnoprávnosti muža a ženy veľmi veľa nástrah vo vzťahu k registrovaným partnerstvám. Ja nebudem skrytými mechanizmami vnášať do slovenskej legislatívy veci, ktoré si vyžadujú väčšiu spoločenskú diskusiu,“ vyhlásil Danko. Vláda už ratifikáciu dohovoru vypustila z programu rokovaní.

Kým Danko tvrdí, že dohovor môže byť hrozbou kvôli homosexuálom, samotný text dokumentu to vôbec nespomína. „Dohovor určite nie je o registrovaných partnerstvách. Hovorí sa, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou, a to sa stalo aj v prípade Istanbulského dohovoru,“ objasňuje politologička Adriana Mesochoritisová z organizácie Možnosť voľby, ktorá sa venuje násiliu na ženách. Dodáva, že by bolo vhodné, keby Danko odcitoval nejakú časť dohovoru, ktorou podloží svoje tvrdenia. „Pretože nič také v dohovore nenájdete. Jediné, čo v súvislosti so sexuálnou orientáciou uvádza, je, aby štáty poskytovali pomoc bez akejkoľvek diskriminácie, založenej napríklad na veku, zdravotnom postihnutí, náboženstve či spomínanej sexuálnej orientácii. Ale to predsa máme aj v našom antidiskriminačnom zákone,“ vysvetľuje Mesochoritisová.

„V tejto situácii je naozaj paradoxné, že v dokumente s celým názvom Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách, domácemu násiliu a boji proti nemu vidí pán Danko aktivity LGBTI. Je to opäť iba amatérska lož politika, ktorá strácajúcu sa dôveru v stranu SNS nezastaví,“ myslí si aj politológ Michal Horský. Ako dodáva, najnovšie prieskumy s preferenciami sa zdajú dôveryhodné. „Jeho predbehla nielen ĽSNS, ale aj OĽaNO, a dokonca i strana Sme rodina, ktorá nemá fakticky žiaden program. Spôsob, akým Danko vystupoval, bol kontraproduktívny,“ dopĺňa Horský.

Dohovor pripravovala pracovná skupina Rady Európy, v ktorej malo zastúpenie aj Slovensko, od roku 2009. Cieľom Istanbulského dohovoru je ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia, predchádzať násiliu, trestne stíhať násilie a odstraňovať ho.

„Tým, že násilie na ženách je priamo spojené s diskrimináciou žien a nerovnosťou, je logické, že jedným z cieľov je aj podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami,“ dopĺňa Mesochoritisová. Dohovor zjednocuje právne normy aj postup členských štátov Rady Európy v boji proti násiliu na ženách. Možno však práve spomínaná rovnosť mužov a žien spôsobuje u konzervatívcov krvavé oči. „Myslím si, že konzervatívci v tom slovenskom podaní v skutočnosti nechcú, aby mali ženy rovný prístup k právam, zdrojom a spravodlivosti. Pretože by to znamenalo, že by sa časť konzervatívnych kruhov tvorených mužskými sieťami vrátane cirkví, musela vzdať časti moci v prospech žien. Niekedy si už myslím, že v skutočnosti chcú vidieť ženy uzatvorené v domácnostiach a nie žiť ako svojbytné bytosti. Chcú rozhodovať o ich telách, ich životoch, ambíciách. Inak by nemohli mať nič proti dohovoru a proti ľudským právam žien,“ myslí si Mesochoritisová.

V roku 2008 zviditeľnila problém domáceho násilia na Slovensku kampaň Piata žena. Z reprezentatívneho výskumu vyplynulo, že každá piata žena zažila od svojho partnera násilie. „Ešte vyššie čísla ukázal posledný výskum agentúry pre ľudské práva, podľa ktorého zažilo fyzické alebo sexuálne násilie 23 percent žien. Takmer 10 percent žien bolo znásilnených alebo sexuálne napadnutých,“ hovorí Mesochoritisová. To, že nejde o zanedbateľný problém, dokazujú aj tragické prípady a zmena zákona, ktorá umožnila polícii vykázať násilníka z obydlia či zadržať ho v cele na určité obdobie.

Aj sám Andrej Danko čelil kauze spojenej s násilím na ženách. Vlani v decembri ho kontroverzný Ivan Katrinec obvinil, že zbil na ulici svoju vtedajšiu priateľku. Médiám dodal krátke, šesťsekundové video, na ktorom údajne bol Danko s frajerkou. Na záberoch muž stál a žena plakala. Násilie sa na nich neodohrávalo. Celé video, o ktorom Katrinec hovoril, však nikdy neukázal. Prípad riešila na jeho podnet prokuratúra, nakoniec vec odmietla.