Mrazivé popoludnie prináša do blízkosti najznámejšej bytovky v Bratislave trochu pokoja. Kým slnečné dni niektorých obyvateľov vrakunského Pentagonu priam vyzývajú na združovane a hlučnú zábavu uprostred sídliska, zima je k nim nemilosrdnejšia. Pútame pozornosť rómskej ženy s dieťaťom, ktorá nás pozorne sleduje a občas nevrlo komentuje fotografovanie. Náš pohľad zase pritiahne postava pri krčme. Vyhrnie si rukáv, v sekunde má v koži zapichnutú injekčnú striekačku s ihlou a pomaly stláča. Zo svedkov svojej závislosti si očividne ťažkú hlavu nerobí. Použitá pomôcka končí na zemi, medzi inými odpadkami.

Narkomani a díleri nie sú jediným problémom okolia bytového domu Pentagon. Obyvatelia si museli zvyknúť na prostitúciu, hluk, stanové tábory bezdomovcov, ale aj na šváby a ploštice vo svojich garsónkach. Priniesla teda nedávna rekonštrukcia najproblematickejších vchodov na Stavbárskej ulici väčší pocit bezpečia?

Z unikátu postrach

Bytový dom, ktorý začali stavať začiatkom sedemdesiatych rokov, tvorí dokopy päť budov. Uprostred otvoreného poloblúka je malý park. V strede objektu ešte dnes visí vyblednutý belasý nápis Pentagon, názov inšpirovaný Ministerstvom obrany USA. Vrakunský Pentagon slúžil prvé roky ako ubytovňa pre robotníkov, neskôr sa dvojgarsónky s rozlohou asi štyridsať štvorcových metrov začali využívať ako sociálne byty. V čase výstavby päť budov v poloblúku nadchlo svojou architektúrou. Nad tou sa už dnes pozastaví málokto. Tí, ktorí žijú v obrovskom bytovom komplexe, majú celkom iné problémy.

Mária Piesová býva v Pentagone desať rokov. Prečo prišla práve sem? „Lebo to bolo najlacnejšie,“ reaguje. Za dvadsaťpäťtisíc eur by dvojgarsónku v Bratislave nikde nezohnala. Zvykla si. Býva na desiatom poschodí najproblematickejšieho vchodu, na Stavbárskej ulici 40. Susedské vzťahy si pochvaľuje, dílerov vraj osobne nepozná. „Aj polícia sa ich bojí. Prídu, len keď je tu nejaký krik,“ skritizuje mužov v uniformách. Po siedmej hodine večer von radšej nevychádza. „Aj bezdomovci sa tu zvyknú biť, niektorí i krívajú z tých bitiek,“ komentuje dianie okolo bytovky.

Od fasády k oploteniu

Po nedávnej rekonštrukcii je bytovka zateplená, má nové rozvody a výťahy, upravené  schodisko aj kamerový systém. Dva najproblematickejšie vchody na Stavbárskej ulici sa zmenili na nepoznanie. Nová fasáda má symbolizovať nádej na krajšie bývanie, ale ľudia túžia aj po pokoji bez drog a hluku. 

„Veľmi sa to tu zlepšilo,“ pochvaľuje si Mária Piesová, ktorej partner zomrel pred dvoma rokmi po úraze na schodoch pri vchode. „Len keby tu neboli ploštice a šváby,“ vráti sa k problému, ktorý ju teraz trápi najviac. „Darmo vystriekam byt, keď suseda nevystrieka. Deti to aj do školy nosia, nikto sa s nimi nechce hrať,“ povzdychne si tmavovlasá žena a dodá: „Keby som mala peniaze, okamžite idem preč.“

Miroslav Izakovič sa do bytovky na Stavbárskej ulici 40 nasťahoval v roku 1989. „Vchody 40 a 42 patrili Slovnaftu a tie sú najhoršie,“ povzdychne si 69-ročný muž, ktorý dlhé roky upozorňuje kompetentné orgány na najrozmanitejšie nedostatky v súvislosti s Pentagonom. Aj on priznáva, že vnútri sporných vchodov je konečne pokoj. „Predtým kadekto vysedával na schodoch. Teraz je tu bezpečnostný systém, vstup je na čip, ním si otvoríte aj výťah a pustí vás len na vaše poschodie,“ opisuje.

Vlani na jeseň na základe požiadavky vlastníkov pribudlo oplotenie krytej terasy, kde sa v teplých dňoch zdržiavali bezdomovci i niektorí obyvatelia bytovky. Rozložili si matrace, dokonca televíziu, zapli prehrávače. Hluk od Pentagonu sa niesol široko-ďaleko. Plechy lemujúce bytový dom z vnútornej časti oblúka síce nevyzerajú vábne, ale pomohli. Obyvatelia na prvom poschodí trpeli. A nielen oni.

Treba viac policajtov

„Dvakrát ma napadli narkomani. Prvý raz v roku 2008. Jedno ráno som pocítil, ako mi do bytu vniká cigaretový dym. Vyšiel som von a tam sedela narkomanka a fajčila. Posielal som ju preč a zrazu som zacítil niečo teplé - pichla ma pod rebrá a krvácal som,“ opisuje Miroslav Izakovič. Skončil na ošetrení v Ružinove, narkomanka v rukách policajtov. „Vo Vrakuni som podal oznámenie, ale nič, o týždeň tam bola zas,“ povzdychne si. Druhý raz ho napadol narkoman pred vchodom, keď ho nechcel pustiť dnu do vchodu.

Situácia bola posledné roky čoraz neúnosnejšia a slušní ľudia z okolia Pentagonu z roka na rok naštvanejší. „Súčasné vedenie urobilo obrovské množstvo krokov, ktoré majú za cieľ zlepšiť podmienky na život v Pentagone. Sme presvedčení, že tam žije 99 percent slušných ľudí. Aj preto považujeme naše aktivity za dôležité,“ pripomína hovorkyňa Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Vrakuňa Simo­na Ivanková-Macejová. „Len za ostatné obdobie sme spolupracovali pri realizácii komplexnej rekonštrukcie dvoch vchodov. Inštaláciou mreží sme znemožnili priechod pod objektom Pentagon. Namontovali sme množstvo kamier a v spolupráci s neziskovými organizáciami sme počas prvej vlny covidu nainštalovali prenosné umývadlá,“ vymenúva. „Treba si však uvedomiť zásadnú vec: samospráva nemá žiadnu možnosť represie. Nevydávame rozkazy Policajnému zboru SR,“ zdôrazňuje a dodáva, že situáciu by zlepšilo, ak by sa vytvorila stanica mestskej polície priamo vo Vrakuni. „Aktuálne máme k dispozícii jedného príslušníka mestskej polície. Optimálny počet pri našom počte obyvateľov by bol 20,“ reaguje. Pomohlo by aj vybudovanie či presunutie štátnej policajnej stanice do tesného susedstva objektu Pentagon. „S týmto cieľom sme opakovane ponúkali predstaviteľom rezortu našu budovu Talin v priamom susedstve Pentagonu,“ dodáva.

Dočasne pri Pentagone fungovala s dvojčlennou hliadkou mobilná policajná stanica, ktorú začiatkom septembra 2017 mestskej polícii odovzdal do užívania primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. V máji minulého roku Polícia SR na svojej facebookovej stránke vysvetľovala, prečo nemôže dílerov drog zatýkať na počkanie. „Často sa však stane, že zaistená látka neobsahuje potrebné množstvo, aby skutok mohol byť v zmysle zaužívanej súdnej praxe považovaný za trestný čin, alebo takáto látka vôbec nie je drogou.“

Narkomani z celej Bratislavy

„Väčšinou sú tu slušní ľudia, len niekoľko jedincov je problémových. Díleri bývajú vo všetkých vchodoch. Aj ja mám jedného na chodbe,“ priznáva Miroslav Izakovič. „Ale sú už trochu umravnení, už si neberú klientelu do bytu, ale skôr to riešia mimo,“ utešuje sa.

Hoci do vchodov sa narkomani len tak nedostanú, s dílermi z Pentagonu sa dokážu spojiť aj tak. Neraz musia obyvatelia bytového domu aj v neskorých večerných hodinách počúvať vykrikovanie na predajcov omamných látok pod oknami. Väčšina z nich býva v podnájmoch, medzi najznámejších údajne patrí dílerka z vchodu číslo 38. „Všetci o nej vedia a nič,“ rozčuľujú sa Vrakunčania na sociálnej sieti.

„Ešte za bývalej starostky sa pod naším vchodom zriadili až štyri krčmy. Chodila do nich najväčšia spodina z celého okolia,“ nedáva si obrúsok pred ústa dôchodca, ktorý sa boja za lepší Pentagon len tak nevzdáva. „V roku 2008 tri z nich zatvorili a zostala len jedna, v ktorej sa naďalej točia drogy. Navyše, do tejto herne s krčmou chodia aj deti, čo ohrozuje ich mravnú výchovu. Ako koordinátor drogovej prevencie bývajúci priamo v Pentagóne vyše 31 rokov neustále upozorňujem kompetentných na pretrvávajúce nedostatky a všetci na to kašľú,“ hovorí Miroslav Izakovič. „Samospráva nepovoľuje podnikateľskú činnosť súkromným podnikateľom ani nemá dosah na výkon činnosti,“ upozorňuje hovorkyňa Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Vrakuňa Simona Ivanková-Macejová.

Pánovi Miroslavovi sa nepozdáva ani pôsobenie občianskeho združenia Odyseus v prenajatých priestoroch pod najchúlostivejšími vchodmi Pentagónu. „Okrem stálych domácich narkomanov si tam prichádzajú vymeniť striekačky mnohé ďalšie osoby. Takže sa pri dome sústreďujú narkomani zo šíreho okolia. Bez nášho súhlasu. Koho by tešilo, keby mu k baraku chodili narkomani? Tu hocikto na víkend prišiel s vozíkom a dvoma taškami, lebo vedel, že ho nikto nevyženie,“ rozhorčuje sa.

Narkomani si, samozrejme, organizáciu Odyseus pochvaľujú. „Som veľmi rada, že tu je. Aj im niekedy pomáham. A hlavne oni mne. Vybavili mi lekárske prehliadky, dajú striekačky. Snažím si viac dávať pozor aj zdravotné poistenie mám,“ opisuje počerná narkomanka, ktorú sme krátko predtým videli, ako si pred bytovkou aplikovala svoju dávku. Nie je z Pentagonu, býva s priateľkou v inej časti, ale vie, že tu dostane, čo potrebuje.

Byty za babku

„Kedysi tu bola čistiareň, Ryba aj sauna, do ktorej som cho­dieval. Ale keď prišla ekonomická kríza v roku 2008, mnoho prevádzok zaniklo,“ ukazuje na vyblednuté pútače pán Miroslav. Dnes desiatka priestorov pod bytmi zíva prázdnotou.

Dvojgarsónku na Stavbárskej ulici kúpite aj za 45-tisíc eur, čo je o polovicu lacnejšie než v iných okrajových bratislavských častiach. V tomto prípade však nezaberá ani nízka cena. Byty v Pentagone a jeho okolí často zostávajú na prenájom.

Napriek všetkému slušným obyvateľom domu aj Vrakunčanom svitá na lepšie časy. „Môžeme jednoznačne uviesť, že v uvedenom objekte na Stavbárskej ulici aj v jeho okolí dlhodobo klesá nielen kriminalita, ale aj iné formy protiprávneho konania. Rovnako sa v tejto súvislosti zlepšilo samotné udržiavanie poriadku zo strany obyvateľov,“ reagovala na naše otázky hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Veronika Martiniaková. Dodala, že postup polície v tomto prípade podlieha operatívno-pátracej činnosti. „Tvorí ju systém spravidla utajených opatrení vykonávaných Policajným zborom s cieľom predchádzať, zamedzovať, odhaľovať a dokumentovať trestnú činnosť aj zisťovať jej páchateľov,“ upresnila.

FOTO z Pentagonu v GALÉRII

Miestna časť zase apeluje na spoluprácu obyvateľov. „Organizujeme pravidelné okrúhle stoly, na ktorých sa zúčastňujú zástupcovia magistrátu, ministerstva vnútra, Bratislavského samosprávneho kraja, štátnej okresnej polície, mestskej polície, krajskej polície, miestnej polície. Je to výborná platforma na presvedčenie kompetentných, že občania Pentagonu naozaj potrebujú významne efektívnejšiu pomoc. Žiaľ, smutná pravda je, že počet obyvateľov Pentagonu bol na ostatných troch stretnutiach nižší ako počet pozvaných hostí,“ reaguje hovorkyňa tunajšej samosprávy na sťažnosti obyvateľov Pentagonu, že miestna časť sa málo zaujíma o ich problémy. V každom prípade Vrakuňa má obrovský potenciál a ľudia si bývanie v blízkosti lesoparku a malého Dunaja pochvaľujú. Len smutne slávny poloblúkový dom radšej zďaleka obchádzajú.