Poznáme sa roky, ale ešte som uňho nebola, - vyhlásila dlhoročná hovorkyňa SaS Katarína Matejková, s ktorou má Gröhling veľmi kamarátsky vzťah. Ako sme zistili, viacerí jeho kolegovia z vlády a parlamentu boli prekvapení, že súhlasil s našou návštevou. Pracovné návštevy Gröhling domov nevodí a len uzavretý okruh priateľov, pár ľudí, pozve domov ako hostí.
Minister nás čakal pred vchodom do svojho bytového domu v centre Bratislavy, v Starom Meste. Napriek tomu, že bolo sychravo, fúkal silný vietor, on bol len v košeli. Vonku sme debatovali vyše 20 minút, no Gröhling si na rozdiel od nás ostatných neobliekol bundu. „Trénujem na zimné otužovanie,“ vysvetľoval, že si v zime chodí zaplávať do jazera. „Treba sa pripravovať postupne. Ale voda je vtedy fakt dosť ľadová.“
Sedačku po kúpe tepoval
Pri vstupe do dvojposchodového podkrovného bytu je jasné, že minister má rád otvorené priestory. Predsieň je prepojená s kuchyňou a obývačkou s jedálňou. Bez dverí. Na poschodí je kúpeľňa, spálňa a veľký balkón s výhľadom na mesto.
„Bývam tu už vyše desať rokov. Po príchode do Bratislavy som žil vo viacerých mestských častiach, ale Palisády majú svoje čaro, a keď bola možnosť kúpiť si tu nehnuteľnosť, tak som to využil,“ hovorí minister. Byt si zobral na hypotéku, ktorú ešte aj dnes spláca. Zariaďoval ho podľa svojho vkusu, nemal vraj žiadne špeciálne požiadavky.
Veľa času trávi v obývačke na pohodlnej rohovej sedačke. „Keď mi pred tými desiatimi rokmi povedali, ako dlho sa čaká na sedačku, prevrátil som oči a povedal som, že chcem tú, ktorú mali vystavenú. ‚Na nej už sedeli všetci,‘ odrádzali ma v obchode, ale prehovoril som ich, že to vytepujem a že ju chcem. Nakoniec mi ju predali,“ spomína Gröhling na časy, keď svoju domácnosť zariaďoval.
Na sedačku nedá v žiadnom prípade dopustiť - číta na nej ranné maily, vybavuje pracovné telefonáty, relaxuje po príchode z práce, pozerá z nej televíziu. „Všimnite si vankúše, tie pravidelne mením podľa ročného obdobia,“ upozornil nás. S ich výberom si ťažkú hlavu nerobí. Keď potrebuje, kúpi, čo ho v nákupných centrách zameraných na bývanie osloví.
Kvety musia byť
Pohľad v byte pútajú dekorácie, najmä živé kvety. Pestré, farebné kytice. „Možno to nie každému vyhovuje, tam je červená, tam oranžová, žltá, ale mne sa to páči. Ja chcem mať všade kvety. Nekupujem ich cielene, ale keď vidím paniu, ktorá ich predáva, zoberiem si ich,“ objasňuje nám minister svoju záľubu. Kvety podľa neho vytvoria v domácnosti živšie prostredie. „Aj ráno, keď zídem zo spálne a vidím na stole kyticu, mám lepšiu náladu,“ vraví.
Istotou sú podľa neho živé izbové rastliny, ktoré má zasadené vo veľkých kvetináčoch a lemujú prechod z predsiene do obývačky. Keď ich kúpil, mali pár desiatok centimetrov, dnes sú vysoké vyše metra.
Kuchyňa je srdcom
A už sme v moderne zariadenej kuchyni. Ministri z SaS by si možno mohli otvoriť aj reštauráciu. Ak je predseda strany Sulík známy milovník varenia a vydáva predvolebné knihy s receptmi, podpredseda strany Gröhling zasa v minulosti každú nedeľu na sociálnych sieťach piekol. „Tu som to točil. Bolo to celkom vtipné, lebo sme si potom s ľuďmi vymieňali recepty,“ spomína na toto obdobie.
Kuchyni pripisuje minister zvláštny význam. „Tu vlastne žijem. Aj keď mi prídu cez víkend kamaráti na návštevu, celý večer, až do polnoci stojíme za kuchynským pultom a rečníme, jeme. Keď sme hladní, len sa otočím a niečo si uvaríme. Keď napríklad príde návšteva o ôsmej, o desiatej sa opýtam, či nechcú palacinky, a oni chcú, tak ja o desiatej večer robím palacinky. Teraz na jeseň, samozrejme, budem variť pre priateľov skôr také špeciality ako klobásky, hurky, zabíjačku, pečené mäso,“ opisuje svoj relax Gröhling. Ako vraví, nerobí žiadne párty, pozýva len uzavretý okruh kamarátov - štyroch, piatich.
„Možno to mám od rodičov, že v kuchyni sme vždy žili, že jedlo nás spájalo, tak aj celé moje okolie priateľov to tak vníma. Kuchyňa je teda srdce môjho bývania,“ hovorí hrdo.
Vášeň
Možno ste to už zaregistrovali a možno si to všimnete až teraz, ale minister školstva sa často ukazuje s malou šálkou kávy v ruke. Nie je to vždy rovnaká šálka. Branislav Gröhling je totiž ich zberateľom. „Mám veľmi rád kávu, pijem ristretto, to je malá káva. Už ani neviem, ktorá bola prvá šálka, čo som si zaobstaral. Niekde som jednoducho objavil pred pár rokmi peknú šálku a už to šlo. Kupoval som ich na letiskách, na dovolenkách, začali mi ich nosiť priatelia.“
Každá zo šálok sa mu spája s nejakým zážitkom alebo s človekom, ktorý mu ju daroval. „Túto najmenšiu, nemá asi ani 20 mililitrov, som si kúpil vo svojej obľúbenej destinácii, v Taliansku. Jedna stará Talianka tam predávala starožitnosti a toto bolo medzi nimi. Zo šálky sa nedá piť, ale je nesmierne milá.“
Zaujímavé a kreatívne sú podľa neho najmä kovové šálky. Tie preferuje. „V parlamente som raz rečnil za pultíkom, ešte za čias Andreja Danka, a mal som tam túto,“ ukazuje na jednu zo šálok rozložených na kuchynskom pulte. Na pult vyložil aj rúška vo viacerých farebných vyhotoveniach a svoje ikonické okuliare, takisto v rôznych farbách. „Keď už sa mi zdá svet príliš fádny, spestrím si ho okuliarmi a rúško doladím,“ vysvetľuje.
Jedáleň vôbec nevyužíva. Luster nad jedálenským stolom mu už niekoľko mesiacov nesvieti a vôbec mu to neprekáža. „Myslel som, že s návštevami budem sedávať za tým stolom, ale vždy skončíme v kuchyni, a tak jedáleň využívam len na Vianoce pri slávnostnom stolovaní.“ Nábytkom nie je byt Branislava Gröhlinga preplnený. Ako vraví, nemá veci, žiadne predmety, ktorých kúpu by si ohromne užil. Domácnosť zariaďoval prakticky a podľa svojho vkusu. „Kúpil som, čo potrebujem, všetko je zo Slovenska, z nákupného centra.“
Relax na balkóne
Na poschodí je spálňa, knižnica, kúpeľňa a balkón. „Čítam hlavne životopisy,“ vraví Gröhling, ale vidíme aj Harryho Pottera či Foglarove Rýchle šípy.
Na balkóne trávi čas v lete, keď si tam môže vychutnať rannú kávu. Zeleň mu zaisťujú rastliny, ktoré podľa neho nevyžadujú veľkú starostlivosť. „Skúšal som pestovať aj bylinky, ale nevydržali.“
EXKLUZÍVNE FOTO bytu ministra školstva Gröhlinga v GALÉRII
„Pozor na schody, šmýkajú sa,“ varuje nás minister cestou späť na spodné poschodie mezonetu a pri lúčení ešte podotkne: „V mladosti sme chodili domov k rodičom, ale potom si domov vytvoríme sami tam, kde žijeme.“
