Tip na článok
Holandsko: Túto krajinu sme dlho vnímali ako pozitívny príklad liberálnejšej drogovej politiky. Dnes aj tam čelia vysokej spotrebe amfetamínových stimulantov a kokaínu.

Ani joint!? Slováci sú zatiaľ k miernejším trestom za drogy skeptickí

Boj proti drogám sa minul účinku a odborníci volajú po miernejšom prístupe. Slováci o tom nechcú ani počuť.

Galéria k článku (17 fotografií )
Moderné drogy: Produkujú ich aj našinci. Pred časom policajti natrafili na fentanylové laboratóriá v Bratislave a vo Svätom Jure. Vyrábali v nich syntetický heroín, až osemdesiatnásobne účinnejší ako klasický.
Moderné drogy: Produkujú ich aj našinci. Pred časom policajti natrafili na fentanylové laboratóriá v Bratislave a vo Svätom Jure. Vyrábali v nich syntetický heroín, až osemdesiatnásobne účinnejší ako klasický.
Neuspela: Návrh zákona Lucie Žitňanskej ktorý by dekriminalizoval držanie malého množstva drogy, národniari stopli.

Zničené životy, pretrhané rodinné vzťahy, predčasné úmrtia, najzávažnejšie druhy kriminality. To všetko nám ponúka svet obchodu s drogami. Nie div, že sa spoločnosť snaží brániť. Jednoduché riešenia však neexistujú. Nefunguje tvrdá reštrikcia ani benevolentnejší prístup. Narkomanov všade pribúda. Aj u nás. Podľa prieskumov Národného monitorovacieho centra pre drogy (NMCD) takmer tridsať percent Slovákov do 35 rokov okúsilo marihuanu aspoň raz v živote a vyše 33 percent iné opiáty, halucinogény či syntetické drogy. Pritom hovoríme len o tých, ktorí sa priznali. Reálne čísla sú vyššie a stále rastú.

Napriek tvrdej litere zákona i sťaženému prístupu k omamným látkam. Na rozdiel od západných veľkomiest totiž napríklad v Bratislave dílerov na ulici prakticky nenájdete. Buď si vás sami vytypujú, alebo vám „fet“ ponúknu známi niekde na diskotéke. Ak chcete viac, musíte nakupovať po bytoch, na základe „odporúčaní“. Aj sortiment máme iný. Zatiaľ čo v bohatších krajinách letí hlavne kokaín či heroín, v našich podmienkach dominuje marihuana a pervitín. O slovo sa už roky hlásia tiež nové psychoaktívne látky - najmä syntetické kanabinoidy. Sú lacnejšie a mnohonásobne silnejšie ako prírodné. Každoročne sa na trhu objaví niekoľko noviniek, ktoré neraz nemajú ani názov a nevyskytujú sa v policajných databázach.

Prehratá vojna

Ľudia sú nepoučiteľní a pre pochybné „chvíľky šťastia“ dokážu do seba dostať všetko možné. Od výparov lacných rozpúšťadiel cez produkciu domácich varičov až po syntetiku neznámeho pôvodu. Nezastaví ich hrozba tvrdých trestov ani predstava biednej budúcnosti v tele zúboženej trosky. Aj preto niektoré štáty hľadajú nový prístup k riešeniu drogovej problematiky a kriminalizovanie drobných deliktov dnes už kritizujú odborníci i osobnosti politického života. Svetová komisia pre drogovú politiku, ktorej členmi sú bývalí prezidenti i nositeľ Nobelovej ceny, dokonca skonštatovala, že prohibícia mala doteraz zanedbateľný alebo žiadny vplyv na frekvenciu užívania narkotík. Naopak. Od roku 2003 do 2013 sa zvýšil počet užívateľov takmer o dvadsať percent. Vyhlasujú, že súčasné represie vedú len k preplneniu väzníc a k bohatnutiu drogových kartelov.

Ako pozitívny príklad vyzdvihujú Portugalsko, kde pred trestaním uprednostňujú reguláciu a liečbu. Prestížny britský odborný časopis Medical Journal v jednom z článkov dokonca tvrdí, že vojna proti drogám narobila viac škody než osohu. Toto konštatovanie by mohlo platiť aj pre Slovensko. Veď ročne u nás čelí tvrdej ruke zákona niekoľko stoviek užívateľov opiátov a kanabinoidov. Vrátane tínedžerov, ktorí možno prvýkrát v živote skúsili marihuanovú cigaretu. Je správne vybaviť ich do života záznamom v Registri trestov? Mohol tejto hystérii pomôcť nový zákon z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej? Možno áno, keby...

Premárnená šanca

„V návrhu zákona sa v prípade občasných užívateľov a ľudí, ktorí drogu skúsia prvýkrát, akosi automaticky prikročilo k dekriminalizácii, navyše plošnej. Od začiatku sa nebrali do úvahy iné možnosti,“ upozorňuje vedúci NMCD Imrich Šteliar. „Napríklad povinné verejnoprospešné práce mi pripadajú ako veľmi dobrý výchovný prostriedok. U osôb, kde je predpoklad problémového užívania až závislosti, by zas malo zmysel uložiť ako alternatívny trest liečbu, pri menej závažných drogových deliktoch skrátiť čas zahladenia trestu v registri.“

Dodáva, že napriek dobrému úmyslu a správnym riešeniam v návrhu chýbal aspoň približný odhad nákladov pre verejnú správu, sociálnu sféru či na liečbu. Tam by bolo potrebné dobudovať alebo posilniť existujúce štruktúry a kapacity. „V štátoch, kde držba istého množstva drog nie je trestná, existujú inštitúcie, ktoré sa užívateľmi aktívne zaoberajú. V Portugalsku majú napríklad zmiešané komisie odborníkov na lokálnej úrovni, ktoré priestupky riešia, navrhujú opatrenia, dlhodobo sledujú ich vplyv. Sieť zariadení s vyštudovanými špecialistami je aj v Česku. U nás nič také neexistuje. Preto je otázne, kto by s pristihnutými držiteľmi nepatrného množstva omamných látok po vyriešení priestupku pracoval. Dať im pokutu a mať v zálohe jediný program prevencie, primárne zameraný na užívateľov marihuany, určite nie je ideálna cesta.“

Bratislavský Pentagón: Povestné sídlo drogových dílerov, varičov a narkomanov.
Bratislavský Pentagón: Povestné sídlo drogových dílerov, varičov a narkomanov.
Martin Domok

Sporná liberalizácia

„Nepoznám štúdie, ktoré by komplexne hodnotili vplyv reštrikčných opatrení protidrogovej politiky a súčasne situáciu v oblasti narkotík na danom území,“ pokračuje Šteliar. „Môžeme porovnávať krajiny na opačných póloch pomyselnej liberalizačnej stupnice a vyhodnotiť ukazovatele, zdá sa však, že tento vzťah nie je priamočiary. Napríklad v Česku zmiernenie zákona neprinieslo výrazné spomalenie nárastu konzumácie ani neznížilo drogovú kriminalitu. V Portugalsku sa spotreba zastavila len dočasne, neskôr opäť začala rásť.“

Domnieva sa, že príčinou prechodného úspechu takéhoto „politického modelu“ bol skôr komplex opatrení, finančnej podpory a aktívnej práce s užívateľmi v teréne. Ten však doznieva, ani súčasné Holandsko už nepôsobí ako ukážková alternatíva. „Koncom 90. rokov, keď u nás vrcholila heroínová epidémia, sa uvádzalo ako príklad, kde je vo výrazne liberálnejšom prostredí situácia v užívaní iných drog veľmi dobrá. Dnes aj tam čelia vysokej spotrebe amfetamínových stimulantov a kokaínu.“

Za silnejúcimi liberalizačnými tendenciami vidí Šteliar aj peniaze a profit. Podľa neho napríklad v USA už majú premyslené a prepočítané scenáre, po­dľa ktorých by sa mohol rozvíjať biznis s marihuanou po jej uvoľnení vrátane podielu na HDP i príjmov do štátneho rozpočtu. „Tí šikovnejší chcú byť pri rozbehu tohto biznisu, takže sa začali globálne preteky v liberalizácii, ktorá má navyše za cieľ vybudovať a pripraviť trhy. Mladým ľuďom domáhajúcim sa voľnosti v konzumácii (aj) marihuany asi ani nenapadne, že boj za slobodu jej užívania je vlastne len vmasírovaná ideologická zásterka. Aby za ňou biznis fungoval hladko a niekomu zvyšoval zisky. Ak sa tento obchod robí vo veľkom, etické hľadiská idú bokom. Vidíme to aj na posledných potravinových kauzách. Pre niektorých producentov a pre predajcov poškodenie zdravia spo­trebiteľov - cez optiku ziskov - veľa neznamená.“

Sľubné výsledky

Z pohľadu histórie i nových vedeckých poznatkov by si marihuana azda zaslúžila o trochu lepšie zaobchádzanie. Veď výskumníci stále prichádzajú s novinkami o jej pozitívnych účinkoch. Podľa izraelských vedcov pomáha pri liečbe roztrúsenej sklerózy, odstraňovaní nechutenstva, sľubné výsledky zaznamenali pri liečbe osteoporózy, cukrovky či rakoviny. Predpokladajú, že kanabis by mohol pomáhať tiež pri svalovej dystrofii, Alzheimerovej či Parkinsonovej chorobe, autoimunitných ochoreniach.

V posledných rokoch tieto správy lámu tabu okolo marihuany a viacero krajín jej využitie na lekárske účely povolilo. Aj tak sa však stále používa predovšetkým v takzvanej paliatívnej medicíne. Jednou z príčin je podľa českého vedca Lumíra Ondřeja Hanuša dlhoročná kriminalizácia tejto rastliny. Druhov je totiž veľké množstvo a o tom, pri akej chorobe môžu pomôcť, rozhodujú prírodné podmienky, kvalita pôdy a predovšetkým obsah THC a kanabidiolu CBT. Tu je veda stále v plienkach a možno aj preto Slovensko kanabis stále odmieta.

Sme konzervatívni

„Málo lekárov sa k alternatívnym spôsobom liečby rakoviny stavia pozitívne,“ hovorí nám Anna Valachová z Nadácie pre pomoc onkologickým pacientom. „Sama však poznám ľudí, ktorým sa vďaka výťažkom z marihuany zlepšil stav nervovej sústavy, psychiky, skrátil sa čas liečby. Vždy však treba zvažovať, ktorý pacient môže túto formu absolvovať.“ Podľa Valachovej u nás prevláda nechuť púšťať sa do niečoho, čo si vyžaduje dlhodobé schvaľovanie a množstvo povolení.

„Lekári požadujú ďalšie a ďalšie dôkazy, štúdie, čo nie je vždy možné. Odmietajú dokonca infúznu formu vitamínu C na regeneráciu organizmu, ktorá je bežne dostupná v Česku, Nemecku či Rakúsku a je schválená Štátnym ústavom na kontrolu liečiv. Najhoršie je, že pacienti prakticky nemajú možnosť voľby. Buď konzervatívnu liečbu prijmú, alebo nie. Ak nie, stáva sa, že ich lekári opätovne neprijmú. Minimálne pri paliatívnej starostlivosti by mali mať možnosť vybrať si. Máme pracoviská, kde im podávajú silné chemické preparáty, morfium, analgetiká. V porovnaní s nimi je konopa určite lepším riešením.“

Vylepšená marihuana

Aj Imrich Šteliar si myslí, že nie je dôvod marihuanu démonizovať. „Je pravda, že bezprostrednými účinkami výrazne nenarúša spoločenský život užívateľov a jej závislostný potenciál je nižší ako pri väčšine ostatných drog. Každopádne mnohostranné škodlivé účinky boli preukázané dostatočným počtom štúdií, ktoré sa navyše robili na tak­zvanej prírodnej marihuane.“ Teraz však máme na stole úplne inú trávu než z čias hippies. Kým v roku 2014 sme tajili dych pri rekordnej koncentrácii nad 40 percent THC, dnes v niektorých prípadoch dosahuje až 60 percent.

„Na rozdiel od pôvodných odrôd pri umelo vyšľachtených, zameraných na maximalizáciu THC, dochádza k narušeniu harmónie medzi účinnými látkami a je dôvod domnievať sa, že na ľudský organizmus pôsobia inak.“ Využitie v zdravotníctve však neodmieta. „Konopa sa dlhodobo intenzívne skúma a je možné, že v blízkom čase sa zistia aj jej priame liečebné účinky. To môže výraznejšie stimulovať snahy zaregistrovať prípravky z nej ako liečivá a produkovať ich vo väčšom meradle na legálnej báze.“

Horiaci les

Primárka Centra pre liečbu drogových závislostí v Odbornom liečebnom ústave na Prednej Hore Mária Martinove sa problematikou zaoberá v praxi celé desaťročia. Diskusie o zmierňovaní zákona vníma z celkom iného uhla. „Neviem, prečo by malo byť akékoľvek množstvo drogy dekriminalizované,“ reaguje na naše otázky. „Ak ilegálna droga, akou je aj marihuana, dostane čo len malú možnosť zaujať, bude to akýsi precedens pre tých, ktorí ju chcú skúšať a možno aj pravidelne užívať.“ Tvrdí, že situácia na Slovensku je už aj tak dosť zlá. „V liečebni sa stretávame len so závislými, ktorí boli v kontakte s ďalšími závislými a ten sumár narastá a narastá. Podľa mňa počet užívateľov ni­kto presne nepozná. Máme informácie len o tých, ktorí sa rozhodnú liečiť. Sú však limitovaní lôžkami v zdravotníckych zariadeniach či kapacitnými možnosťami lekárov.“

Nárast novodobých syntetických psychoaktívnych látok považuje za vážny problém. „Je to čosi ako divé ‚pole neorané‘. Stále nevieme, čo od nich môžeme očakávať.“ Nedostatkom súčasnej legislatívy je podľa nej fakt, že sa zameriava hlavne na dôsledky. „Dôležitá je prevencia. Tu platí, že ak nebude dopyt, nebude ponuka. Možno je pravda, že zakázané ovocie najviac chutí a prísny zákon, paradoxne, akoby zvyšoval dopyt po drogách. To však neznamená, že dekriminalizácia je na mieste. A marihuana? Je na spoločenskej dohode, či bude uznaná za liečivo. Stále však neviem, čo by si ňou mladí zdraví ľudia mali liečiť. Drogová epidémia vo svete mi pripomína situáciu horiaceho lesa, ktorý kde-kto, ako vie, splašene hasí. Len odborníkov je pri tom, zdá sa, menej,“ uzatvára primárka.

VIDEO Plus 7 Dní