Predavačka registrovala, že pri pulte stojí zákazník, ale nevedela odtrhnúť oči od svojho mobilu. Ponorená do vlastných myšlienok namiesto obligatórneho - Želáte si? - začala: „Videli ste Zsuzsovú na súde?“Ukázalo sa, že na displeji sleduje prvé verejné zasadnutie súdu v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka,  a tak ako väčšinu ľudí, aj ju fascinuje hlavne žena podozrivá z organizovania zločinu. Nielen preto, že žien zapletených do vrážd až tak veľa nie je a táto je navyše matka šestnásťročnej dcéry. Meno Aleny Zsuzsovej sa stalo synonymom volavky vplyvných mužov.

 

Každý bol zvedavý na zvodnú tváričku schopnú opantať prokurátorov, politikov aj podpredsedu parlamentu. „Veľmi by som chcela vidieť, ako sa teraz tvári Glváč. Či by ju ešte stále chcel hýčkať,“ uškŕňala sa predavačka a k zákazníkovi otočila displej s fotografiou hrubej ženskej tváre s prekvapivo malým nosom, obočím vyskočeným až do polovice čela a s prameňmi riedkych, mastných vlasov.

Ani ľútosť, ani hnev

Výzor štyridsaťšesťročnej Aleny Zsuzsovej sa stal témou rozhovorov v nejednej domácnosti i na sociálnych sieťach, uťahovali si z nej aj na známej provokačnej stránke zomri.sk. Nešlo ani tak o Zsuzsovú samu, opovrhnutie poklesnutou, vulgárne pôsobiacou ženou sa skôr stalo nosičom výsmechu voči nadutým, bezcharakterným politikom. Obyčajnou škodoradosťou, že mocní muži šuchorili perie len preto, lebo sa nechali hlúpo obalamutiť. Isteže, vieme si predstaviť, ako hrdo by Zsuzsová vplávala do súdnej siene, keby sa obliekla do slušivého kostýmčeka, keby jej kaderníčka zase mohla nadpojiť vlasy a vytvoriť bohatú čiernu hrivu, keby mejkap skryl nedokonalosti tváre a podčiarkol by pekne krojené ústa a dokonale spravený chrup. Je celkom možné, že Zsuzsová by sa vrátila do svojej lákavej podoby už za pár hodín, možno by jej stačilo aj pár desiatok minút.

Vo väzbe, za mrežami však mala obmedzené možnosti. Jej žiadosť o použitie parochne zamietli a ktovie, kedy naposledy a za akých okolností jej dovolili umyť si vlasy. Športové oblečenie v podobe čierneho trička, dlhého čierneho kardigánu s kapucňou, čiernych úzkych nohavíc a červených tenisiek zrejme zvolila sama na odporučenie obhajcu, aby zbytočne neprovokovala. Obklopená kukláčmi prichádzala na lavicu obžalovaných s bradou opretou o hrudník, hlavu si kryla papiermi. Na stoličku si sadla zboku, aby k miestam pre verejnosť ostala otočená chrbtom.

TÚŽI PO PAROCHNI Pred zatknutím si dávala vlasy umelo zahusťovať a predlžovať, vo väzbe si musí vystačiť s vlastnými.
TÚŽI PO PAROCHNI Pred zatknutím si dávala vlasy umelo zahusťovať a predlžovať, vo väzbe si musí vystačiť s vlastnými.
Zdroj: MATEJ KALINA

Na rozdiel od ostatných troch obvinených Zsuzsová nevydržala v pokoji sedieť ani chvíľu. Neustále sa vrtela, podchvíľou si rukami uhládzala vlasy, ale počas prvej hodiny zasadnutia súdu si tvár ešte dôsledne skrývala. Až s plynutím zdĺhavých, nudných procesných úkonov sa prestávala kontrolovať a svet uzrel oveľa viac ako nesympatickú tvár. Zsuzsová odkryla svoju prázdnotu. Pokoru či aspoň ohľaduplnosť nebola schopná ani len predstierať. Rodičov zavraždeného novinára Jána Kuciaka i mamu jeho snúbenice Martiny Kušnírovej si nevšímala. Tvárila sa, akoby tam ani neboli. Kým oni sedeli priamo oproti nej so smutnými očami, celí stŕpnutí, unavení z gniavivého smútku, ona živo debatovala s obhajcami, s príslušníčkou väzenskej stráže, smiala sa. V Zsuzsovej správaní nebolo badať ľútosť za to, že by mala mať na svedomí smrť dvoch mladých ľudí, ale ani hnev, že by mohla byť z ich vraždy nespravodlivo obvinená. Akoby ignorovala, kde je a prečo tam je. Akoby nebola schopná skutočného citu.

Vražda so spoločenským dosahom

Do domu novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v dedinke Veľká Mača vošli policajti 25. februára 2018. Martinina mama mala obavu, či sa mladým niečo nestalo, lebo už niekoľko dní sa jej nedarilo s nimi spojiť. Jej obavy sa naplnili v najhoršej možnej podobe. Obaja dvadsaťsedemroční snúbenci ležali v dome zastrelení. Ako konštatovali súdni znalci, zavraždili ich už 21. februára.

Medzi vraždou a jej odhalením prešiel príliš dlhý čas. Páchatelia mali až päť dní na upratanie stôp. Spočiatku bolo jasné len to, že vražednou zbraňou bola pištoľ kalibru 9 mm. Ako najpravdepodobnejší motív určili vyšetrovatelia Kuciakovu prácu. Čiže ktosi mal takú zlosť na jeho články, ktosi sa tak bál textov vyťukaných Kuciakovými prstami do počítača, že sa ho rozhodol zabiť. Nielen polícia, ale aj verejnosť sa viac začala zaujímať, čo všetko Kuciak písal, akým témam sa venoval, a proti vládnucej garnitúre sa zdvihla vlna odporu, o ktorej informovali médiá v celej Európe. Premiér Slovenska Robert Fico bol potupne donútený odísť z vlády. Polícia dostala ponuku na spoluprácu so zahraničnými expertmi a aj vďaka nim postupne dochádzalo k odkrývaniu pozadia zločinu. Na konci vyšetrovania mal spis 57 zväzkov a 26-tisíc strán. 

Mohlo by vás zaujímať: