Bývalý riaditeľ kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Ľubomír Arpáš je obžalovaný z obzvlášť závažného zločinu vydierania, z legalizácie príjmu z trestnej činnosti a zo zločinu podplácania. Okrem tvrdenia notorického svedka, „kajúcnika“ Makóa o úplatku, ktorý nikdy nikto nikomu nevyplatil, zatiaľ nebol súdu predložený žiadny dôkaz o tom, že by Arpáš konal niečo nekalé. Ešte aj vydieraný podnikateľ hovorí, že Arpáš sa mu nikdy nevyhrážal ani ho nevydieral. Napriek tomu je päťdesiatdeväťročný Arpáš už rok zavretý vo väzbe. Vyzerá to tak, že dopláca na niekdajšiu prácu pre štát. Z odôvodnenia pretrvávajúcej väzby od Najvyššieho súdu SR priam trčí averzia proti tajnej službe.
Advokátska celebrita
Spomínaným podnikateľom, ktorého Arpáš ako hlava organizovanej skupiny údajne vydieral, má byť bývalý generálny riaditeľ a spolumajiteľ Podtatranských hydinární v Kežmarku. Pavla Konkoľa, jeho ženu a švagra v roku 2016 obvinili z krátenia dane a poistného. Podľa Hospodárskych novín realizovali podozrivé nákupy mäsa, živej hydiny a kŕmnych zmesí od dodávateľov z Poľska a Česka cez nastrčené firmy s bielymi koňmi. Napríklad kuracie drobky dodávané poľskou spoločnosťou Cedrob smerovali priamo do závodov Podtatranskej hydiny či Hydiny Slovensko v Lieskovci, fakturačne však prechádzali cez nastrčené firmy. Trestná činnosť sa „páchala organizovane, po dlhší čas a vyznačovala sa vysokým stupňom sofistikovanosti“.
Konkoľ hľadal spôsob, ako sa z problémov so zákonom vyhrabať, a odporučili mu advokáta Františka Poláka. V advokátskych kruhoch bol Polák neznámou persónou, ale podarilo sa mu votrieť do priazne odsúdenca Mikuláša Černáka a prezentovať sa ako obhajca mafiánskeho bosa. Táto široko medializovaná pozícia mu otvárala dvere do kruhov podvodníkov. Konkoľ uveril, že práve Polák cez svoje kontakty dokáže vybaviť čokoľvek. Na súde priznal, že Polák bol vtedy pre neho „advokátska celebrita“.
Konkoľ dostal ponuku na vyriešenie svojich starostí prostredníctvom úplatkov. V strachu z väzby, hrozby krátenia daní i krátenia dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) posielal peniaze určené na úplatky z účtu hydinární na účet firmy Marka Timka. Na zastretie skutočného dôvodu platieb vymysleli legendu o postúpení pohľadávok. Do novembra 2017 Konkoľ poslal týmto spôsobom dokopy jeden milión päťstotisíc eur! Z Timka sa stal kajúcnik a vypovedá, že on peniaze z účtu postupne vyberal a odovzdával advokátovi Polákovi. Ale aj Konkoľovi... O tom, ako konkrétne s peniazmi ďalej narábal Polák, nie je v obžalobe ani slovo a nedozvedeli sme sa to zatiaľ ani na súde.
Konkoľ i Timko si myslia, že 150-tisíc eur malo ísť na daňový úrad a Kriminálny úrad finančnej správy, ďalších 100-tisíc malo ísť pre Interpol, 250-tisíc malo ísť na PPA, 100-tisíc malo ísť pre prokurátora Šantu a tak ďalej. „Už si ani neviem spomenúť, komu všetkému,“ povzdychol si Konkoľ pred senátom Špecializovaného trestného súdu.
Ukázalo sa, že pol druha milióna eur odovzdaných na úplatky nepriniesli Konkoľovi žiadne výhody. On, jeho žena i švagor aj tak skončili v roku 2018 vo väzbe.
Pomsta
Nahnevaný Konkoľ sa rozhodol pomstiť. Vyrukoval s nahrávkou rozhovoru medzi ním, Timkom a advokátom Polákom zo stretnutia v decembri 2017. Počuť na nej, ako Polák žiada od Konkoľa ďalšie státisíce eur na zažehnanie trestného stíhania.
„Vy nie ste, pán doktor, malá ryba. Vy ste obrovská firma... A Ľuboš mi to povedal na rovinu - títo ľudia, ktorí to vedia eliminovať, by chceli 600-tisíc eur,“ počuť na nahrávke Polákov hlas. O okolnostiach nahrávky i predchádzajúcich udalostiach vypovedal Konkoľ na polícii.
Ľuboš spomínaný na nahrávke nemá byť nikto iný ako niekdajší vysokopostavený predstaviteľ SIS Ľubomír Arpáš spájaný s kauzou Gorila. Generálny prokurátor však konštatoval, že v tejto veci polícia nemá dôkazy o Arpášovej protiprávnej činnosti a v podstate to potvrdili aj dva od seba nezávislé senáty Najvyššieho súdu SR (jeden v rámci dovolania ministerky spravodlivosti)
V Konkoľovej kauze podľa obžaloby práve Arpáš koordinoval, riadil, usmerňoval a vydával ďalším osobám pokyny v postupnosti smerom k Františkovi Polákovi a Markovi Timkovi, čo Polák a dokonca aj kajúcnik Timko popreli.
Konkoľ zase priznáva, že samotný Arpáš sa mu nevyhrážal, no on sa ho aj tak bál. Na súde povedal, že to bolo preto, lebo Polák sa neustále „odvolával na Ľuba, čo nemohol byť nikto iný ako Arpáš“.
Prekrútená realita
Konkoľ sa zoznámil s Arpášom na odporučenie Poláka. Stretli sa spolu dvakrát, uzavreli zmluvu o poradenstve a Konkoľ poslal dohodnutých 12-tisíc eur normálne na účet Arpášovej firmy.
„To bolo vyplatené za fiktívne poradenstvo,“ tvrdil Konkoľ na pojednávaní. Súdny senát presviedčal, že Arpáš je prefíkaný a oficiálnou zmluvou len prekrýval skutočný dôvod schôdzok s Konkoľom.
Predseda senátu Roman Púchovský sa pýtal: „Fiktívne? Neexistovalo nikdy nijaké poradenstvo, nejaký výstup?“ A Konkoľ presvedčivo krútil hlavou, že veru nie. Po sérii ďalších otázok však predseda senátu pochopil, že Konkoľ vidí realitu vlastnou optikou. „Pred chvíľou ste povedali, že tých 12-tisíc bolo vyplatených za fiktívne služby, že to nebolo nič. Teraz tu počúvam, že Arpáš predsa len niečo vykonal.“
A Konkoľ s kamennou tvárou potvrdil, že áno, rokovanie v Horných Salibách ohľadne dodávok mäsa z Ukrajiny vybavil Arpáš, aj v banke mal Konkoľ dohodnuté stretnutie na odporučenie Arpáša, no keďže nakoniec z týchto príležitostí on nič nedokázal vyťažiť, neberie to ako opodstatnené.
Predsedu senátu Púchovského zaujímalo tiež, odkiaľ Konkoľ zobral vedomosť o „skupine“ osôb, ktorá ho vraj vydierala. A Konkoľ zase odprezentoval svojskú logiku. Vychádzal z toho, že po vyplatení peňazí na Timkov účet mu Timko sprostredkoval stretnutie s ľuďmi, na ktorých je teraz podaná obžaloba. Na otázku, kde ste sa s nimi stretli naraz, Konkoľ odpovedal: „Naraz to nebolo.“
„Nikdy?“ pýtal sa prekvapený sudca a Konkoľ potvrdil, že veru nikdy.
Univerzálny svedok
Prokurátorovi i vyšetrovateľovi muselo byť jasné, že Konkoľa oblafli podvodníci s veľkolepým príbehom o kontaktoch na najvyšších miestach. Títo podvodníci možno ani nechceli korumpovať, rozdávať státisícové úplatky, len si všetky peniaze nechať pre seba. Na Konkoľa zapôsobili vďaka tomu, že sa oháňali známymi menami - nepodplatiteľným prokurátorom Jánom Šantom, kontaktmi v Interpole, na Najvyššom súde, kamarátstvom s uznávaným sudcom Jánom Hrubalom. Zastrešovanie úplatkov „Ľubošom“, teda podľa Konkoľa bývalým vysokopostaveným príslušníkom SIS Arpášom, by bolo možné čítať rovnako ako ostatné spomínané mená. Teda keby sa neobjavil slávny „kajúcnik“ Ľudovít Makó, bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy, s výpoveďou o schôdzke s Arpášom v bratislavskej reštaurácii Towers.
Makó tvrdí, že mu Arpáš ponúkal za vyriešenie Konkoľovej situácie dvesto- až tristotisíc eur. Pri stole okrem nich dvoch vtedy nikto iný nebol, čiže žiadny svedok údajnej korupcie neexistuje. A napokon ku korupcii ani nedošlo, lebo Makó Arpášovi hneď pri tom stole povedal, že „vec je nerealizovateľná“. Arpáš hovorí, že ide o nezmysel, no aj tak je len na základe Makóovej výpovede obžalovaný aj zo zločinu podplácania. To hovorí za všetko.
Nosič informácií
Veľmi zvláštne sa kompetentní stavajú aj k Arpášovej väzbe. Dôvody, prečo Arpáš nemôže byť stíhaný na slobode, sa krútia okolo jeho niekdajšieho pôsobenia v SIS. Napríklad senát Najvyššieho súdu SR dospel k názoru, že Arpáš mohol vymyslieť a šéfovať celému vydieraniu Konkoľa už len preto, lebo „bol počas služobného pomeru v SIS služobne nadriadeným spoluobžalovaného Poláka“. Navyše, Arpáš má „zaužívané metódy a určité vzorce správania, ktoré si osvojil počas výkonu služby príslušníka SIS“, a tie by vraj mohol použiť aj „v prípade jeho prepustenia na slobodu na páchanie ďalšej trestnej činnosti“.
Najvyšší súd nie príliš vyberanými slovami zdôrazňuje, že obžalovaný Arpáš je „vo svojej podstate ako fyzická osoba určitým ,nosičom‘ informácií, ktoré získal pri údajnej protiprávnej činnosti a ktoré nemožno technicky vzaté ,vymazať‘ z jeho pamäti. Naopak, obžalovaný týmito znalosťami disponuje v pamäťových stopách, čo v spojení s jeho predchádzajúcim služobným pôsobením v Slovenskej informačnej službe zadáva existenciu výrazného rizika, že v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu s týmito disponoval protizákonným spôsobom“.
Dôvodom na väzbu je väzba
Zvláštnu pozornosť treba venovať odseku z uznesenia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého má zostať Arpáš vo väzbe aj preto, lebo „väzobným stíhaním nesporne došlo k značnému poklesu jeho životného štandardu a táto skutočnosť ho môže motivovať v pokračovaní trestnej činnosti na protiprávne získavanie finančných prostriedkov nepomerne vyššej hodnoty pre jeho ďalšie živobytie“.
FOTO V GALÉRII
Sudcovia by mohli disponovať informáciou, že vo väzbe nikto nemôže zarábať a okrem dlhodobo nezamestnaných či bezdomovcov asi každému väzobne stíhanému človeku sa životný štandard automaticky zníži. Aj tomu, komu neskôr vinu dokážu, aj tomu, kto zo súdu nakoniec odíde ako nevinný. Slová o väzbe ako motivácii pokračovať v trestnej činnosti by si preto zaslúžili, aby ich dali vytesať do kameňa a vystavili vo vestibule Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nech tí, ktorých už raz zavreli do väzby, zbytočne nederú topánky vstupovaním do súdnej siene. Alebo si tento argument nechávajú súdy špeciálne pre bývalých pracovníkov SIS?
