Lívia Černická

Návrat niekdajšieho bývalého premiéra, ktorý Slovensko doviedol do NATO a Európskej únie, sa skončil skôr, ako sa vôbec začal.

Modrá je dobrá. Je to antimilitaristická pesnička českej skupiny Žlutý pes, ktorú pred rokom 2000 naspieval Ondřej Hejma. O niekoľko rokov sa z názvu stalo heslo úspešnej kampane SDKÚ Mikuláša Dzurindu spred dvadsiatich rokov. Oslovovala mladých ľudí a presviedčala ich, že Slovensko potrebuje vstúpiť do Severoatlantickej aliancie a EÚ. Práve modrá fascinuje aj Mikuláša Dzurindu. Možno preto po nej siahol aj pri pokuse o svoj návrat na slovenskú politickú scénu.

Bol to však šok, keď minulý týždeň Tlačová agentúra Slovenskej republiky priniesla Dzurindovo vyhlásenie, že končí rozhovory so stranou Spolu Miroslava Kollára. Len krátko predtým vyhlasoval, že chce „zastaviť negatívne trendy a pokúsiť sa o pozitívny vývoj“ tejto krajiny. Inými slovami, postaviť sa Robertovi Ficovi zo Smeru, ale tak trochu aj Igorovi Matovičovi z OĽaNO. A možno aj Eduardovi Hegerovi, teda trom bývalým premiérom a trom politickým lídrom.

Kto si ešte pamätá na Mikuláša Dzurindu v parlamentných laviciach?

O novom Dzurindovom projekte sa začalo hovoriť pred vyše rokom. On sám sa priamym odpovediam vyhýbal a rozhovory poskytoval len vybraným médiám. Vysvetľoval, že sa stretáva „so svojimi mladými“ a postupne sa dohodli na založení strany.

Ťažko povedať, či Dzurinda naozaj očakával, že jeho návrat bude grandiózny. Keď sa vlani v októbri agentúra Focus pýtala verejnosti na politických lídrov, Dzurindovi dôverovalo 13 percent ľudí. Na prelome rokov, keď už bol ohlásený vznik Modrej koalície, hlas by jej dali dve percentá voličov. Aj ich však ubudlo - túto koalíciu by volilo už len jedno percento.

Politológ z Vysokej školy medzinárodného podnikania Prešov Tomáš Koziak pripomína, že Dzurinda je veľmi skúsený politik. „Dokáže veľmi dobre čítať politickú realitu a určite ju prečítal tak, že projekt Modrej koalície nedokáže naplniť jeho očakávania. Pochopil, že sa v tom angažovať nemá,“ tvrdí Koziak.

Za pravdu mu dáva aj Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied. „Po hlučnom ohlásení premenovania strany Spolu na Modrá koalícia subjekt s novým menom vrátane Mikuláša Dzurindu veľa aktivity nevykazoval,“ konštatuje Marušiak. Kým Koziak láskavo hovorí, že dve percentá v prieskume voličských preferencií nie sú zlým štartom ani pre Dzurindu, Marušiak podotýka, že to nestačí na vstup do parlamentu.

Dzurinda opisoval, ako sa stretáva „s krásnymi mladými ľuďmi“, ktorí majú ambíciu nielen o politike hovoriť, ale ju aj reálne robiť. Spomínal modré stredy, keď s omladinou hovoril nielen o finančnom dlhu Slovenska, ale všeobecne o zlej nálade v krajine. A tak nejako vznikol nápad založiť nový politický subjekt. Neskôr aj nápad o spájaní stredopravého politického spektra.

Súčasná opozícia sa už tri roky snaží o predčasné voľby. Aj verejnosť to už začala brať ako „klasický“ politický folklór. Vlani v decembri poslanci Národnej rady vyslovili nedôveru kabinetu Eduarda Hegera (OĽaNO) a termín predčasných volieb sa stal otázkou dňa. Tak sa Dzurinda dostal pod tlak.

Čo odkazuje Mikulášovi Dzurindovi politológ Jozef Lenč?

Podľa Koziaka mal dve možnosti: buď založiť svoju stranu, alebo vstúpiť na politickú scénu na pôde už existujúcej. Vybral si Spolu, stranu, ktorá tesne neuspela v parlamentných voľbách 2020 a za tri roky trikrát zmenila predsedu. Marušiak hovorí, že si vybral cestu ľahšieho odporu. „Ale opodstatnenú vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla pádom vlády a dohodou o predčasných voľbách,“ podotýka Marušiak a dodáva, že vybudovanie vlastnej strany je náročné a najmä v tomto prípade to má aj neistý výsledok.

Politológ Jozef Lenč je pomerne krutý. „Vybral si zlý čas. Športovou terminológiou - nenačasoval prípravu a návrat do politickej arény,“ tvrdí Lenč.

Šanca, že by boli predčasné voľby skôr ako v septembri, je takmer mizivá. Lenč si myslí, že Dzurinda „zjavne nesprávne odhadol aj svoj voličský potenciál. Momentálne je z hľadiska dôveryhodnosti a záujmu pre voličov zjavne mimo formy“. Vidí zmysluplnejšie, aby sa bývalý premiér „radšej sústredil na prípravu na stý ročník Košického maratónu“. Dzurinda je totiž známy svojimi športovými aktivitami. Kedysi v rámci volebnej kampane prebicykloval celé Slovensko, teraz najmä rád behá. Podľa Lenča by práve na maratóne, ktorý je považovaný za vrchol snaženia vytrvalostných bežcov, „mohol byť úspešnejší než vo voľbách 2023“.

Aké chyby urobil Mikuláš Dzurinda? Ako mu to politológovia spočítali, čítajte na ďalšej strane.

Aj tak by sme mohli zhodnotiť súčasnú situáciu Mikuláša Dzurindu. Vznik Modrej koalície ohlásil na sneme strany Spolu v decembri. V januári podpísal memorandum s Miroslavom Kollárom. Predstavil „svojich mladých“, ako označuje ľudí okolo seba. A potom zostalo ticho. Až do vyhlásenia, že Dzurindovi Modrí končia s Kollárom aj celou Modrou koalíciou. Napriek tomu, že slovo „modrá“ priniesol práve bývalý premiér.

Koziak to vidí jednoznačne: „Od ohlásenia neurobili absolútne nič.“ Aby bol politický plán úspešný, potrebuje tri pé. „Prvé je personálne obsadenie. Okrem Dzurindu a Kollára nikoho nepoznáme. A strana by mala stáť na známych osobnostiach. A z ľudí, ktorí okolo Dzurindu stoja, ani dobrý marketér za pol roka neurobí známych ľudí,“ podotýka Koziak.

Druhé pé je politický program. Dzurinda síce hovoril, že ten je hotový na 75 percent, podrobnosti však verejnosť nepozná. A doteraz ani nevie, kto vlastne bude v Modrej koalícii. Iba to, že by sa mal pridať Heger. Takže volič nevie, ani aké bude tretie pé, teda akú politiku chce táto strana vôbec robiť. „Vieme, že chcú postaviť alternatívu ostatným pravicovým stranám. Nechcú, aby sa k moci vrátil Robert Fico a Smer. To je však málo,“ je presvedčený Koziak.

Podľa Marušiaka projektu Modrej koalície, a teda aj návratu Dzurindu na slovenskú politickú scénu nepraje ani ich vlastné správanie. „Také témy, ako spájanie s ďalšími subjektmi či zapojenie končiaceho premiéra do strany mali mať Dzurinda a Kollár prerokované ešte predtým, ako ohlásili spájanie,“ vysvetľuje Marušiak. Nepozdávajú sa mu ani Dzurindove slová o spolupráci s KDH. „Odpoveď tejto strany je viac než chladná. To v Dzurindovom prípade vyzerá skôr na porážku než na prezieravú politiku a na zúfalstvo, keď sa doslova prosí, aby si ho niekto do strany zobral,“ hodnotí Marušiak.

Pritom práve Dzurindovi sa už raz podarilo poskladať úspešnú koalíciu. V roku 1998 dokázal spojiť päť opozičných strán - Demokratickú úniu, KDH, Demokratickú stranu, Sociálnodemokratickú stranu Slovenska a Stranu zelených na Slovensku. Aby sa mohli postaviť HZDS Vladimíra Mečiara, museli sa pretransformovať na stranu, ktorej členmi bolo 150 kandidátov do volieb. Podarilo sa, strana bola vo voľbách úspešná a Dzurinda sa stal premiérom.

Slovensko potrebuje novú víziu, novú politiku, vyhlásil Dzurinda. „Nie sme účastníkom žiadnych diskusií o novom ,pravicovom subjekte‘ ani o týchto diskusiách nemáme informácie,“ dodal pre tlačovú agentúru. „Zatiaľ všetko, čo viem, je len z mediálnych vyhlásení. Mikuláš Dzurinda nám neavizoval, že odchádza, že sa rozhodol ísť vlastnou cestou,“ povedal pre týždenník PLUS 7 DNÍ Miroslav Kollár.

Dzurinda svoj krok zdôvodňuje, že na druhej strane chýbala ochota zorganizovať zlučovací snem. „Termín snemu, ktorý bol pôvodne zvolaný na 12. februára, strana Spolu (Modrá koalícia) jednostranne zrušila,“ požaloval sa. Preto sa jeho Modrí vrátili „k pôvodným aktivitám“.

„Nepoviem vám nič zlé na Mikuláša Dzurindu. Bavil som sa s kolegami, či sme neurobili nejakú chybu. Ale išli sme podľa plánu. Jediné, čo ma na tom ľudsky mrzí, je to, že nemal potrebu nám to osobne oznámiť,“ vysvetlil Kollár. Dodal, že pracuje na spájaní stredopravých síl a vraj už smerujú k nejakej dohode. „Ale po skúsenostiach z posledných týždňov uverím, až keď to bude na stole,“ povzdychol si Kollár. Rokovať má s úradujúcim dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom.

Podľa politického analytika Václava Hřícha z agentúry AKO bol vznik Modrej koalície „trochu živelný“. Chýba mu najmä premyslenejší komunikačný plán. „Dzurinda urobil tlačovku, dal niekoľko rozhovorov a tým to ustalo. A to sa prejavilo aj na číslach v prieskumoch. Možno príprava reaktivácie mena Mikuláša Dzurindu mala byť iná,“ mieni Hřích. Aj keď uznáva, že zreálnením predčasných volieb musel Dzurinda pridať. „Ale bola to už tak trochu z núdze cnosť. To spôsobilo, že veci nedopadli podľa plánu,“ dodáva.

Politológ Koziak pripomína, že Modrej koalícii sa nedarí spájať celú pravicu. Dzurindovu myšlienku odmieta SaS, KDH, Progresívne Slovensko. Okrem toho by musel loviť vodách voličov OĽaNO či Sme rodina.Marušiakovi sa zasa nepozdáva jeho predstava, že bude „svoj“ subjekt „mentorovať“ kdesi zo zákulisia. „To znamená ovládať z pozadia, ako keď pôsobil vo vláde Ivety Radičovej. To je nereálne, keďže si neviem predstaviť, ktorá strana by na takýto model pristúpila,“ pridal ďalší kamienok neúspešnosti Dzurindovho projektu Marušiak.

Má Mikuláš Dzurinda šancu na reparát? O tom píšeme na ďalšej strane.

Zdá sa, že septembrové parlamentné voľby Dzurinda už odpískal. Na stole je teraz otázka: Skúsi to znovu?

V rozhovore pre Denník N povedal, že stanovisko jeho „modrých“ sa verejnosť dozvie veľmi rýchlo. Zvažuje vraj aj zbieranie 10-tisíc podpisov na založenie vlastného nového politického subjektu. „Sme si vedomí, že nie je jednoduché pozbierať podpisy, ale je to asi najlegitímnejšia, najčistejšia a najnoblesnejšia cesta, čiže doslova tieto hodiny sa trápime, intenzívne sa stretávame a premýšľame, čo urobiť,“ povedal Dzurinda pre TA3.

„Slovensko neprekvitá,“ hodnotil súčasnú situáciu v krajine sám Dzurinda. A to bude platiť ešte niekoľko rokov. Aj keď odmieta svoje vlastné ambície, ktoré by práve v jeho prípade museli byť vysoké, tvrdí, že by chcel raz vychovať nového premiéra. „Pekného, nového, mocného, obetavého. Premiéra, ktorý vie, že politika je služba, že je to rehoľa, že to musí bolieť a nesmie sa uraziť,“ povedal v rozhovore pre Postoj.

Hřích mu však pripomína, že od čias, keď pôsobil vo vrcholnej politike, prešli dve dekády. „Takže aj stredopraví voliči sú už o dvadsať rokov starší a tak ako všade vo svete majú o niečo viac aj ľavicové hodnoty. Súvisí to s tým, že sa približujú k dôchodkovému veku. Dzurinda si musí hľadať nových fanúšikov,“ takto vidí situáciu Hřích.

Pripúšťa však, že takéto comebacky alebo návraty sú aj vo svete bežné. Trebárs v Česku sa tak Miloš Zeman pred rokmi stratil z politickej scény, aby sa vrátil rovno do funkcie prezidenta. „Návrat si však vyžaduje veľké úsilie a investície do kampane, aby sa meno znova zaviedlo,“ podčiarkuje Hřích.

Politológ Koziak si zasa myslí, že proti Dzurindovi hrá aj vek. Začiatkom februára oslávil 68. narodeniny. „Bude čakať ďalšie štyri roky? Vek hrá proti nemu, nech je akýkoľvek vitálny. Navyše, výsledok je stále neistý. A toto Dzurinda už nepotrebuje,“ podotýka Koziak. Myslí si, že pri Dzurindovom rozhodnutí odísť radšej z kratšej cesty, zavážil aj neistý výsledok. A ten bude aj o ďalšie štyri roky.