Výbuch metánu otriasol v stredu 26. apríla podvečer baňou Nováky. Výsledkom je deväť zranených baníkov, z ktorých štyria museli byť napojení na umelú pľúcnu ventiláciu a v umelom spánku. Mali obrovské šťastie, že sa dokázali presunúť von z bane, hoci boli ťažko zranení. Vedeli, že im ide o život a čas je kľúčový.
„Julo, drž sa,“ odkazujú kolegovi, ktorého stav bol kritický.

Ponurá atmosféra

Pred baňou bolo na nasledujúci deň pomerne prázdno. „Dovnútra nemôžem nikoho pustiť, ani vás. Ale normálne sa pracuje. Baníci sú v robote, okrem tej nešťastnej zmeny,“ hovorí nám vrátnik. A tak sledujeme dianie pred baňou. Prichádzajú policajti. Nekomunikujú. Vychádzajú dvaja muži, ktorých agentúra dodáva bani pracovníkov. „Z našich sa nikomu nič nestalo,“ hovorí jeden z nich. Medzi zranenými sú aj dvaja Poliaci a Ukrajinec, v bani totiž pracujú nielen zamestnanci, ale aj ľudia, ktorí robia sprostredkovane, cez agentúry.

„Celkovo je tu asi tisíc baníkov,“ objasňuje nám situáciu zmenový predák, ktorý pozná všetkých zranených. Sú medzi nimi otcovia rodín aj slobodní muži. „V kolektíve sme všetci kamaráti. Želám si len, nech sa dajú chalani dokopy. Pred baňou treba mať vždy rešpekt, nikdy neviete…“ hovorí smutne, ale vyrovnane.

Odnášala veci

Z auta na parkovisku vystupuje tridsiatnička, ktorá je bledá a nervózna, sprevádza ju mladý muž. „Vedenie ma sem predvolalo. Neviem, čo odo mňa chcú. Ponáhľam sa však za manželom, leží v Bojniciach,“ vraví vyľakane a so smútkom. Jej sprievodca ju rázne ťahá od nás preč. Po polhodine vychádza žena aj s manželovými teniskami a oblečením, v ktorom prišiel deň pred tragickým výbuchom do práce. „Už meškám do nemocnice, s manželom som stále nehovorila, ale chcú ho operovať,“ vysvetľuje a prosí, aby sme jej zavolali neskôr, keď bude situácia pokojnejšia. Ukazuje sa, že jej sprievodca je tu z praktických dôvodov. Z parkoviska treba odviezť auto, ktorým manžel prišiel včera do práce. Vyzerá to tak, že on si dlho za volant nesadne, hoci v Bojniciach hospitalizovali ľahšie prípady popálenín. Azda to dobre dopadne.

Julo

Odchádzajúce autá s nami sleduje asi päťdesiatročný muž. „Sme v bani, tu sa, žiaľ, s niečím podobným počíta, ale jasné, že to nikto nechce zažiť. Pre rodiny je to strašné,“ hovorí. On osobne mal najbližší vzťah s 54-ročným Julom z Kanianky. Jula previezli v kritickom stave do bratislavského Ružinova s popáleninami na pätnástich až dvadsiatich percentách tela a napojili ho aj na pľúcnu ventiláciu. „Obidvaja sme pracovali v bani vyše tridsať rokov, čakali sme na kompenzačné príspevky a že nám dajú rekvalifikačné kurzy. Zmluvy máme do decembra. Potom sa baňa uzatvára. Julo sa sem však už nevráti,“ vraví smutne.

Riziká si uvedomovali každý deň, preskákali spolu časy, ked sa baníkom oplatilo byť, aj tie horšie, a verili, že budú baňu uzatvárať. „Julo, bojuj!“ odkazuje kamarátovi a okolostojaci baníci sa pridávajú.
Rodina je zúfalá. Julova manželka nám len cez neter odkázala, že ju to mrzí, ale od žiaľu sa nevládze k ničomu vyjadriť. Čaká, ako sa udalosti vyvinú.

„Mám so strýkom vynikajúci vzťah. Je veselý, dobrák. V bani je od skončenia školy, teda celý život,“ povedala nám o Julovi jeho neter. „Viete, môj muž je hasič, ja pracujem v hasičskom zbore tiež, ale ako najnebezpečnejšia sa ukázala práca v bani,“ hovorí smutne.

Môže za to príroda?

Na informácie je baňa skúpa, ani baníci, ktorých na ďalší deň púšťali po šichte domov, nevedeli oveľa viac, než sú oficiálne informácie. „Je to citlivé, je uvalené embargo na všetky informácie a pre všetkých,“ povedal nám náš zdroj z vedenia bane. Čo sa teda udialo?

Podľa zverejnených informácií došlo k výronu metánu náhle a bez varovania. „K mimoriadnej udalosti došlo na prvom horizonte, približne dvesto metrov pod povrchom,“ informoval na tlačovke riaditeľ Hlavnej banskej záchrannej stanice Stanislav Paulík. „Vyzerá to, že tam došlo k náhlemu vytlačeniu metánu. Čo to však spôsobilo, nevieme povedať.“

V médiách to potvrdzoval aj poslanec NR SR Karol Galek, ktorý sa zúčastnil v bani na poslaneckom prieskume Výboru NR SR pre hospodárstvo len pár hodín pred katastrofou a všetko vraj bolo v poriadku. Politici boli zisťovať, ako prebieha príprava na uzavretie bane na konci roka. Ťažba uhlia je od roku 2024 zastavená. Na miesto nešťastia prišiel večer aj premiér Eduard Heger s ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom.

Zastaraná technika?

Šéf odborov Marian Kochan, ktorý sám strávil v podzemí štyridsať rokov, pre PLUS 7 DNÍ uviedol, že, žiaľ, aj to stáva. „Baňa je v riziku stále. Netreba za tým hľadať žiadne viny. Je to výron metánu, ktorý je síce sledovaný, ale toto sa rozšírilo enormne rýchlo.“

A čo hovorí na reči zamestnancov, že baňa má zastaranú techniku ešte zo sedemdesiatych rokov, že sa neinvestovalo do strojov, čo vystavuje baníkov rizikám?

„V prípade aktuálneho výronu - technika lepšia nie je, to, čo tam je, je najmodernejšie, čo používame. Sú to čidlá metánové a čidlá CO, ktoré sú vyvedené a  v sekundových záležitostiach kontinuálne merajú hodnoty. Výsledok je hneď hlásený na dispečing. Toto bol však veľký výron, zrejme nejaká kapsula nahromadená v stropovej časti a udalosť sa nedala nijako predpokladať. Išlo o sekundy. Úroveň metánu nevystúpila ani do výšky, aby to vyplo všetku elektrinu. Bohužiaľ,“ objasňuje Kochan.
Polícia prípad vyšetruje, začala trestné stíhanie za prečin všeobecného ohrozenia.

Hlava nepustí

V Novákoch nejde o prvé nešťastie. Bývalý primátor Dušan Šimka spomína: „Mňa to veľmi neprekvapilo, lebo sa to od roku 1990 stalo už niekoľkokrát, hoci teraz to naozaj mohla spôsobiť príroda. Ale počas môjho 28-ročného pôsobenia vo funkcii primátora som si zvykol, že sa v bani Nováky stávali rôzne udalosti.“ Pozostalých po obetiach sa vždy snažili odškodniť v najvyššej možnej miere. Ťažko v tejto chvíli predvídať, ako dopadnú baníci zranení pri výrone metánu. Mnohí z tých, ktorí podobné nešťastia v minulosti zažili, to psychicky nezvládli a často z bane odišli. 

„Môj manžel je jedným z tých, čo sa im podarilo dostať pri nešťastí pred šestnástimi rokmi von,“ povedala pre PLUS 7 DNÍ žena, ktorú sme stretli pred baňou. Psychickú traumu z prievalu jej manžel prekonával veľmi dlho. Až asi po troch rokoch návštev psychiatra jej dokázal opísať, ako sa dostal von a čo ho ťaží.

„Zrazu mi povedal: ,Ja som preskočil mŕtveho Vlada,‘“ opisuje nám, ako dlho trvalo, kým sa manžel rozhovoril. Následky má dodnes. „Viete, čo to pre neho bolo, keď tu teraz krúžili záchranárske vrtuľníky? A cez telefón sa dozvedel, že medzi zranenými je aj Jaro, ktorý vtedy prežil tragédiu s ním? Videla som, ako sa trasie.“

Smutný paradox

Ťažba v bani Nováky bude definitívne ukončená k 31. decembru. “Konečne sme práve v tú stredu, keď došlo k výronu, dohodli kolektívnu zmluvu, konečne sme našli  kompromis na spokojnosť medzi zamestnancami aj vedením,” povedal nám predseda odborov Kochan.  “Vravím potom: ´Tak už len čakáme všetci, kedy to v rámci útlmu celé zavrú a dúfam, že sa dovtedy nič nestane´. A vidíte…“