Tip na článok
Juraj Poláček verí, že neskončí v base za prejavený názor. Jeho rodina je však z trestného stíhania vydesená a nešťastná.

Do basy za názor: Blog o Gašparovičovi môže živiteľovi rodiny zmeniť život

Juraj Poláček napísal blog o nejasnostiach okolo smrti prezidentovho poľovníka. Hrozí mu za to až päť rokov väzenia.

Galéria k článku (8 fotografií )
Anglické skúsenosti: Zážitky z britských ostrovov a tamojšieho funkčného štátu podnietili v Jurajovi Poláčkovi záujem zapojiť sa na Slovensku do politiky.
Kriminálnik?: Jurajovi Poláčkovi hrozí za blog o prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi päť rokov väzenia.
Nebojí sa: Juraj Poláček verí, že neskončí v base za prejavený názor. Jeho rodina je však z trestného stíhania vydesená a nešťastná.

Počítačový fajnšmeker Juraj Poláček má vlastnú malú firmu, pokojný rodinný život i záujem o veci verejné. Práve posledný spomenutý fakt mu však spolu so záľubou v publikovaní vlastných textov môže pripraviť poriadny životný zvrat. Štyridsaťosemročný usmiaty bloger je totiž „vďaka“ slovenskej politickej kultúre potenciálnym kriminálnikom. Za zverejnený text, v ktorom zhrnul už publikované nejasnosti okolo smrti Gašparovičovho poľovníka Michala Bobáka, mu hrozí až päťročný pobyt za mrežami.

Čítajte viac:

Prezidentov poľovník utŕžil ranu rovno do hrude

Sám o seba

Sedíme v malom obchodíku v Devínskej Novej Vsi, kde sídli Poláčkova počítačová firma. V pracovni ticho hučia servery, jediné miesto v strede zaberá stôl majiteľa a zároveň jediného pracovníka firmy. K miestnosti neprináleží žiadna kuchynka či hygienické zariadenie, Juraj Poláček má domov na skok do susedného paneláka. Firma tak vlastne predstavuje ďalšiu izbu jeho bytu a aj vďaka nej trávi podnikateľ množstvo času s manželkou. „Príde popoludní, keď povybavuje rôzne veci, a neraz tu potom sedíme a rozprávame sa aj do desiatej či jedenástej večer. Aj deti sa sem chodievali hrávať,“ usmieva sa Juraj Poláček.

Počítače blogera fascinovali už od pätnástich rokov, keď začal robiť prvé pokusy s vtedy modernými značkami Sinclair či Didaktik. Študovať sa v tých časoch nič podobné nedalo, skončil teda biofyziku a chemickú fyziku. Pred pár rokmi odišiel do Veľkej Británie, aby sa zlepšil v jazyku. V anglickom Birminghame a írskom Dubline strávil dva roky ako interný audítor obchodného reťazca. Po návrate kúpil s kamarátom firmu, aby sa mohol starať sám o seba.

„Človek by sa mal vedieť o seba postarať, byť sám zodpovedný za svoje činy. Nemôže sa postaviť na ulicu a pýtať od štátu. Má byť aktívny a nehádzať vinu na druhých, keď sa nedarí,“ približuje Poláček svoju filozofiu. Už štyri roky tak poskytuje servis okolo počítačov najmä malým zákazníkom a je spokojný.

Zážitky z britských ostrovov a tamojšieho funkčného štátu podnietili v Jurajovi Poláčkovi záujem zapojiť sa na Slovensku do politiky. Foto: archív J.P.

Politik

Skúsenosť spoza kanála z tamojšieho podstatne efektívnejšieho a funkčnejšieho štátu však mala svoju dohru na Slovensku. Poláček sa rozhodol zapojiť do verejného života začal písať blogy a podal si prihlášku do SaS. Najviac ho vraj presvedčil postoj strany k eurovalu. „Ak uznávam tézu, že človek sa má postarať sám o seba, potom to platí aj pre štáty. Bol som zásadne proti eurovalu. Aj keď ľudia hovoria, že pád vlády bol vinou SaS, mne takéto správanie maximálne imponovalo.“

Bloger

Poláček začal na viacerých internetových fórach publikovať svoje názory. Do problémov ho však dostal text o prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi s názvom Vrahovia medzi nami.

„Nadpis si ľudia vysvetlili všelijako, ale pre mňa to bola asociácia na roky Mečiarovej vlády, keď sa unášali ľudia, vybuchovali autá a Ivan Gašparovič bol pravou rukou Vladimíra Mečiara,“ vysvetľuje autor. Text však nevyvolal ohlas pre spomienky na mečiarovskú minulosť, ale pre nejasnosti okolo tragickej poľovačky. Poláček totiž pripomenul články týždenníka Plus 7 Dní o tragickej smrti poľovníka Michala Bobáka.

Svojho času sme napísali, že hoci sa k jeho neúmyselnému zabitiu počas zastreľovania pušky priznal vtedajší šéf Vojenských lesov Štefan Drozd, na mieste sa podľa našich informácií nachádzala aj istá vysokopostavená osoba. Poláček s ňou stotožnil práve Gašparoviča. „Mne sa vždy automaticky asociovalo, že tam boli nejasnosti a nikdy som nerozmýšľal o tom, či to bol, alebo nebol on,“ priznáva bloger.

„Poviem rovno, že som použil expresívnejší slovník, o ktorom si však myslím, že bol úplne oprávnený.“ Ibaže reakciou na „expresívnejší slovník“ bolo podanie trestného oznámenia prezidentskou kanceláriou na neznámeho páchateľa za ohováranie.

Ivan Gašparovič: Prezidentská kancelária potrebovala tri pokusy na vysvetlenie, kde sa prezident nachádzal počas smrteľnej nehody na Lešti. Foto: TASR

Priznáva sa

Polícia teraz musí nájsť konkrétneho autora, Poláček sa však nemieni za nič skrývať. „Nemám dôvod zatajovať to. Cítil som, že sú pochybnosti okolo prezidenta na základe zverejnených článkov, a to vo mne vzbudzovalo dojem, že ako občan mám nie právo, ale povinnosť ozvať sa a žiadať vysvetlenie. To vysvetlenie som dostal vo forme trestného oznámenia,“ sarkasticky hovorí Poláček. „Z môjho pohľadu je to zneužívanie moci a zastrašovanie blogerskej scény. Viem minimálne o ďalšom poslancovi súčasnej vládnucej strany, ktorý žiadal stiahnutie istého blogu a po zaslaní predžalobných výziev ten blog skutočne zmizol.“

Poláček nemá pocit, že by prezidenta svojím textom urazil. „On nie je súkromná osoba, ale prvý občan štátu, ktorý je platený z našich daní a je vlastne zamestnancom nás všetkých. Mal by zniesť oveľa väčšiu mieru kritiky ako ktokoľvek iný, nemá právo na takú ochranu osobnosti ako bežný človek. Tu nejde o osobu, ale o výkon funkcie a jej reprezentanta. Takže sa nemá čo rozčuľovať a hovoriť, že ho niekto urazil. Má vyvrátiť akékoľvek pochybnosti a ísť ďalej,“ hnevá sa Poláček.

Paradoxné je, že v roku 2004 ho volil za prezidenta, keďže jeho protikandidátom v druhom kole bol Vladimír Mečiar. O päť rokov neskôr si už vybral kandidáta, ktorý viac stelesňoval jeho predstavy o hlave štátu.

Do basy?

Poláček si absolútne nedokáže predstaviť, že by za svoj text mal ísť za mreže. „Samozrejme, človek musí rátať aj s takou alternatívou. Ale je to neuveriteľný nepomer. V Lešti sa stala nehoda, ktorú podľa súdu spáchal konkrétny človek. A ten človek dostal jeden a pol roka podmienečne - za to, že rodina prišla o otca a on sa už nikdy neusmeje na svoje deti. Keď niekto chce, aby prezident vyvrátil pochybnosti, že s tým niečo mohol mať, ja mám za to ísť natvrdo do väzenia možno na päť rokov?“ pýta sa bloger. Jeho optimizmus však zďaleka neznamená, že by jeho najbližšie okolie bralo veci na ľahkú váhu.

„Rodina je naozaj vydesená, nešťastná a bojí sa. Nie je to normálna vec, aby na živiteľa rodiny, na syna a na otca začalo útočiť najvyššie vedenie štátu. Ja však stále pociťujem ako občiansku povinnosť starať sa o veci verejné,“ vysvetľuje Poláček.

Od ľudí vraj dostal množstvo povzbudzujúcich mailov. „Chápu to presne tak ako ja - že ide o útok verejnej moci na kladenie nepríjemných otázok. Je to možno aj prvá lastovička, ktorou sa skúša, akým spôsobom zareaguje verejnosť, ak sa takto zaútočí na človeka, ktorý bude niečo podobné písať. Dostal som, samozrejme, aj výhražné maily. Ale v osobnom styku je to všetko veľmi vrúcne, ľudia mi držia palce a hovoria, že vládna moc zašla príliš ďaleko a jednoducho nie je možné, aby človek za takéto čosi musel ísť do väzenia. A treba bojovať za to, aby sa niečomu takémuto urobila hrádza.“

Bloger je podnikateľ i politik, neobáva sa však ohrozenia svojej dráhy v oboch oblastiach pre trestné oznámenie. „Nemám za klientov štátne firmy, ktoré by sa museli rozhodovať na základe toho, či som politicky prijateľný, alebo nie. A do politiky som nešiel preto, aby som získaval funkcie. Mne prekáža, že sa tu kradne, že sa človek stáva čoraz viac sluhom mesta, štátu či nejakého nadnárodného spoločenstva a stále menej rozhoduje o sebe. Chcel by som prispieť aspoň nejakou malo čiastočkou, že budeme mať menej korupcie, menej štátu a človek bude slobodnejší,“ vyznáva sa Poláček.

Rodina ako koníček

Práve rodina, šokovaná z možnosti, že jej hlava môže skončiť vo väzení, je Poláčkovým najväčším koníčkom. „Aj keď manželka vám možno povie, že nie,“ varuje s úsmevom. Personalistka a mzdárka je momentálne bez práce, bloger je však spokojný. „Môže sa venovať ďalšiemu členovi rodiny,“ ukazuje na fotografiu weimarského stavača, ktorá ako jedna z mnohých zdobí steny jeho pracovne.

Deti už manželom vylietajú z hniezda. Dcéra končí štúdium práva s ambíciou venovať sa medzinárodným vzťahom, syn zamieril na novinársku dráhu a má za sebou prvý semester štúdia masmediálnej komunikácie.

S rodinou: Na promócii právničky, dcéry Lucie. Syn sa dal na štúdium žurnalistiky. Foto: archív J.P.

V Devínskej Novej Vsi bývajú Poláčkovci už štvrť storočia. Ich rodičia dostali byt pridelený ako náhradné ubytovanie po tragédii, keď im vyhorel dom. Mladí už potom na sídlisku ostali. „Byt je jediné, čo máme. Nevidím zmysel v nahrabaní majetkov. Vždy sa mi smiali, keď som trávil celé dni s počítačmi alebo s knihami, ale mne je jedno, či mám na tanieri kaviár za tisíc eur, alebo bagetu za päťdesiat centov. Jeme preto, aby sme žili, nežijeme preto, aby sme jedli.“

Ešte jedno príslovie sa mu výnimočne prihovára a je vraj aj dôvodom jeho zapojenia do politiky. „Nededíme krajinu po svojich predkoch, my si ju požičiavame od našich potomkov,“ vysvetľuje svoju filozofiu Juraj Poláček. Azda sa tí jeho potomkovia už nebudú musieť obávať postihu štátnej moci za verejne prejavený názor.

VIDEO Plus 7 Dní