Lenka Dale

Prišli ste bez partnera Petra, prečo? Niekedy mám problém dostať sa pri ňom k&nbsp;slovu. Ale o&nbsp;rozhovor ste požiadali mňa a&nbsp;on má iný program. Mnoho ľudí je naňho zvedavých. Máte povesť veľkej bojovníčky a&nbsp;radi by vedeli, aký typ muža si vás dokázal získať.&nbsp; Zdanie klame, ja som doma úplne iná. Niekedy fakt nechápem, prečo sa ma mnohí boja. Aká ste teda doma, v&nbsp;spoločnosti partnera?&nbsp; Úplne normálna. Mám rada pokoj a&nbsp;duševnú vyrovnanosť. S&nbsp;Petrom sa poznáme už dlho, boli sme spolužiaci na základnej škole, aj na gymnáziu sme študovali spolu, len vo vedľajších triedach. A&nbsp;to isté na vysokej škole. Evidovali sme sa. Pred šiestimi rokmi sme sa náhodou stretli na stanici. On ma zbadal prvý, dali sme sa do reči, porozumeli sme si a&nbsp;dohodli sa, že sa ešte stretneme. Ľudsky si vyhovujeme, máme podobné názory.

Žiadna talianska domácnosť sa nekoná?&nbsp; Ani nie. Normálne riešime bežné veci, staráme sa o&nbsp;záhradu. Aj keď to je skôr partnerova doména, vysadil už šesťdesiat ovocných stromčekov a&nbsp;moje sú len kvety a&nbsp;bylinky. On je športový typ muža, ja sa, naopak, nerada silím. Som rada, že mi telo slúži, že sa v&nbsp;ňom cítim dobre, ale nepreháňam to. Rada chodím pešo, to si užívam, ale fitko nie je nič pre mňa. S&nbsp;Petrom cho­dievame na túry, dovolenkujeme u&nbsp;nás doma na chalupe, ako voláme náš dom vo vidieckom štýle. Peter má všetky možné koníčky, fotografuje, venuje sa filatelii, akvaristike.&nbsp; Vy máte nejaké hobby okrem pešej chôdze?&nbsp; Mojím najväčším hobby je kuchyňa a&nbsp;upratovanie. Mám rada, keď je všetko pekné a&nbsp;čisté. Rada varím chutné a&nbsp;zdravé jedlá. Nevyhýbam sa ani klasickým jedlám, ale nezahusťujem zápražkou ako z&nbsp;kuchyne starých materí, ale ovseným mliekom. Varím veľa zeleniny, pridávam veľa byliniek: zázvor, tymian, oregano, na tomto ja frčím. Aj klasický kmín. Keď jedlo dochutíte bylinkami, dostane správnu vôňu a&nbsp;chuť. Pri stole sa stretávame aj s&nbsp;mojou rodinou a&nbsp;priateľ má deti. Dočítala som sa, že ste vyrastali s&nbsp;piatimi súrodencami. Bolo nás osem ľudí v&nbsp;trojizbovom byte. Taká rodina a&nbsp;prostredie vás dobre pripravia na život. Čo si nevybojuješ, nemáš. Človek sa musí naučiť nejakým spôsobom presadzovať, ale na druhej strane aj brať ohľady na druhých.

Prečo by sa mali fotiť zvlášť ženy poslankyne s&nbsp;predsedníčkou ako kŕdeľ sliepok?

Pochádzate z&nbsp;rodiny vojaka. Malo to na vás nejaký vplyv?&nbsp; Ale kdeže, to nebola žiadna dôstojnícka výchova. Otec nebol na nás prísny. A&nbsp;myslím, že ani na vojakov. Bol veliteľ posádky na Skalitom a&nbsp;vraveli o&nbsp;ňom ako o&nbsp;benevolentnom, ľudovom veliteľovi. Skončil kariéru po čistkách v&nbsp;roku 1968. Vyhodili ho z&nbsp;armády aj zo strany. Verejnosť vás dlho vnímala ako ženu bez partnera, potom ste sa vydali za Alexandra Belousova. Žiaľ, zomrel. S&nbsp;ním ste pôsobili šťastne. O&nbsp;Alexandrovi na Slovensku nikdy hovoriť nebudem, mám na to svoje dôvody. Teraz sa pokúsim otvoriť citlivú tému - učili ste deti v&nbsp;škole, máte ich rada, ale ostávate bez vlastných potomkov. Sú témy, ktoré nepovažujem za potrebné pretriasať na verejnosti. Nie som celebrita zo šoubiznisu a&nbsp;duševný striptíz na verejnosti nerobím. Moje súkromie sa týka len mňa. A&nbsp;pamäti ešte nepíšem. Aktuálne ste posilnili slabé zastúpenie žien v&nbsp;politike, uspeli v&nbsp;komunálnych aj regionálnych voľbách. Máte z&nbsp;toho radosť? Teší ma to. Ale nemyslím si, že pri voľbách sa voliči rozhodujú podľa toho, či je kandidát muž či žena. Po ustanovujúcej schôdzi VÚC som zažila kurióznu situáciu. Pri fotografovaní s&nbsp;pani župankou fotograf hovorí: ‚Tak a&nbsp;teraz sa odfotia všetky ženy s&nbsp;pani predsedníčkou.‘ Muži to brali ako niečo normálne. Ja som sa fotiť nešla. Zdalo sa mi to trochu divné. Predsa s&nbsp;predchodcom pani županky mužom sa muži poslanci zvlášť nefotili ako nejaké mužstvo. Ja som rada žena, rada sa namaľujem, rada sa o&nbsp;seba starám, ale odtiaľ potiaľ. Nie som feministka, ale toto sú zaužívané stereotypy. Prečo by sa mali fotiť zvlášť ženy poslankyne s&nbsp;predsedníčkou ako kŕdeľ sliepok? O&nbsp;zrovnoprávňovaní pohlaví sa vedú široké diskusie. Čo si myslíte vy? Nepoužívam v&nbsp;politike ženské zbrane. Keď hovorím za ženy, tak kvôli ich postaveniu v&nbsp;spoločnosti. Žiadne „fotečky“ s&nbsp;pani predsedníčkou. Zmení to nejako postavenie žien, ktoré zastupujem ako poslankyňa? Nie, nezmení. Celá Európska únia je pokrytecká vrátane našej spoločnosti. Vyrúbu celý les, ktorý ešte nezožral lykožrút, aby popísali krásne state o&nbsp;emancipácii a&nbsp;nakoniec pani Čaputová vystúpi so správou o&nbsp;stave spoločnosti a&nbsp;povie, že ženy sú platovo podhodnotené. Tak šetrite lesy aj svoje ústa. Menej „kecov“ a&nbsp;viac skutkov. Máte nejaký svoj návod na zlepšenie postavenia žien?&nbsp; To je na dlhú debatu, čo všetko by bolo treba mať zabezpečené, aké služby treba vybudovať pre deti, aby matky mohli pracovať ako muži. Na druhej strane, povedzme si úprimne, ženy a&nbsp;muži nikdy nebudú v&nbsp;živote úplne rovnocenní. To by bol svet aj nudný. Dokonca niekde na západe sa aj otváranie dverí ženám už považuje za sexistické správanie. Aj pohľad dokážu vnímať ako obťažovanie. Všetkého veľa škodí.&nbsp;

Prečo ste sa rozhodli pre návrat k&nbsp;politike?&nbsp; Kvôli ľuďom. Mám ich rada. A&nbsp;zaujímam sa o&nbsp;to, čo sa okolo mňa deje. Keď ma vyhodili zo strany, osem rokov som nebola nikde. Vypršalo zo mňa nadšenie z&nbsp;toho, ako sme zakladali Slovenskú národnú stranu a&nbsp;ja som sa prebojovala až na jej čelo. No aj keď som sa už politike nevenovala, ľudia za mnou stále chodili so svojimi problémami a&nbsp;pýtali sa ma, prečo tam už nie som. Tak som sa znovu na to dala. Poctivo som si ako nezávislá kandidátka vyzbierala vyše dvetisíc podpisov, pochodila každú obec v&nbsp;našom okrese. A&nbsp;vyšlo to. Ja som si kampaň poctivo odmakala. Bola o&nbsp;ľuďoch, nie o&nbsp;plagátoch ani veľkých peniazoch. Taká starodávna, čo sa dnes už, žiaľ, v&nbsp;politike nenosí. Čo považujete za svoju najsilnejšiu stránku?&nbsp; Asi to, že som úprimná a&nbsp;že to, čo si myslím, aj hovorím. Moja mama hovorila, že som sa presadila ostrým jazykom. Niektorí mi lichotia, že sa nebojím povedať pravdu. Ale čoho a&nbsp;prečo sa máme stále báť? Prekvapilo vás niečo pri kampani?&nbsp; Hádam len to, ako sa aj do malej politiky prenášajú maniere z&nbsp;veľkej. Mám konkrétne na mysli veľké, drahé a&nbsp;neosobné kampane. V&nbsp;čom je samospráva iná?&nbsp;&nbsp;&nbsp; Tam sa nedá pred ľuďmi skrývať. Nevyjdete z&nbsp;obecného alebo mestského úradu potrubím. Vládni politici potrebujú ochranky a&nbsp;opancierované autá a&nbsp;potom hovoria, že reprezentujú národ. Dospela som k&nbsp;záveru, že každý z&nbsp;„veľkých“ politikov by mal prejsť testom ohňom cez komunálnu politiku. Keď porovnáte politiku v&nbsp;minulosti s&nbsp;dnešnou, aké vidíte rozdiely?&nbsp; Rozdiely sú obrovské. V&nbsp;deväťdesiatych rokoch bolo podľa mňa v&nbsp;politike viac nadšenia a&nbsp;menej biznisu. Potom prišla éra veľkých privatizácií a&nbsp;politici devalvovali svoje poslanie. Teraz mi pripadá politika ako čistý biznis a&nbsp;kalkul. Drobní ľudia sú kdesi v&nbsp;pozadí. Ono to niekde vykvasí, lebo toto nemôže byť dlhotrvajúci stav. Ste dosť kritická k&nbsp;obliekaniu politikov. Prečo?&nbsp; Úroveň práci v&nbsp;parlamente dávajú politici aj odevom. Je to chrám demokracie. Päť hviezdičiek za faux pas má určite poslankyňa, ktorá došla v&nbsp;teplákoch. A&nbsp;keď niekto máva na rokovaní smradľavými ponožkami, tak to nie je o&nbsp;tom, že je človek z&nbsp;ľudu, ale je hulvát a&nbsp;„sedlák“. Takto falošne sa oblečením chcú priblížiť voličovi. Viac by sa priblížili, keby sa voliča zastávali, nie keď si vetrajú zapotené nohy. Takže aj imidž politikov z&nbsp;vášho pohľadu upadol?&nbsp; Ani robotník nejde do práce v&nbsp;teplákoch a&nbsp;cvičkách, lebo keď robí na vysokom napätí, musí mať príslušný odev. Poslanci nás v&nbsp;parlamente reprezentujú, majú dobrý plat, aby sa mohli slušne obliecť a&nbsp;vzdať úctu voličovi aj tomu orgánu, kde majú možnosť vďaka hlasom voličov zasadať. Výstrihy po pupok a&nbsp;spodničky namiesto sukne do parlamentu nepatria. Vy ste prešli dosť veľkou zmenou imidžu pred pár rokmi. Čo za tým bolo? Človek pochopí, že sa musí o&nbsp;telo starať, ak chce, aby mu ešte dlho slúžilo. No a&nbsp;mala som veľmi schopnú asistentku, pani Peruškovú, ktorú zaujímal protokol a&nbsp;móda. Doteraz jej posielam fotky z&nbsp;parlamentu, nech sa zasmeje.&nbsp;

Je lepšie, keď politikov vo voľbách prefackajú voliči. Niektorých to čaká, načo si drať ruky.

Zaspomínajme si na vaše pôsobenie v&nbsp;politike, ktoré bolo miestami až dramatické. S&nbsp;Jánom Slotom ste si ako dvaja bývalí predsedovia SNS nevedeli prísť na meno. On vás vulgárne tituloval, vy ste nazývali jeho chrapúňom a&nbsp;zdochliakom. Spätne sa na to ako pozeráte?&nbsp; Vždy sa zachováte inak, keď nejaké obdobie riešite z&nbsp;pohľadu uplynulého času. Reagovali by ste v&nbsp;súčasnosti inak?&nbsp; Nevyjadrujem sa vôbec k&nbsp;Slotovi. Nevidela som ho od roku 2011, keď ma s&nbsp;Andrejom Dankom úspešne vylúčili zo strany. Tí ľudia pre mňa vtedy skončili. Neznášam pokrytectvo. Danka som napríklad stretla na oslave 30. výročia zvrchovanosti Slovenska v&nbsp;starej národnej rade a&nbsp;urobil neúspešný pokus podať mi ruku. Prečo by som podávala ruku človeku, ktorý zlikvidoval najstaršiu politickú stranu Slovákov, človeku, ktorý ma vylúčil zo strany a&nbsp;doteraz sa o&nbsp;mne vyjadruje urážlivo? Máme sa usmievať a&nbsp;podávať si ruky? Nie sú tieto situácie náročnejšie pre ženu ako pre muža?&nbsp; Vôbec nie. Ja som pokojná. Takže keď vás niekto urazí, neprežívate to?&nbsp; Niektorí si síce myslia, že do mňa môžu biť ako do vreca, ale prežívam to. Nebudem potom hrať divadlo a&nbsp;podávať si ruky ako národné sily.&nbsp; V&nbsp;regionálnych voľbách uspel aj Slotov syn Pavol. Ako vnímate jeho politické angažovanie?&nbsp; Neriešim to, nesledujem to. Mnohí si pamätajú vašu facku Igorovi Matovičovi. Ten vás naštval, lebo vás v&nbsp;rozhovore nazval Ančou. Dali by ste mu facku zas?&nbsp; Asi nie. Je lepšie, keď politikov vo voľbách prefackajú voliči. Niektorých to čaká, načo si drať ruky. Ale Matovič rád uráža, hlavne slabších. Myslel si, že ako chlap môže uraziť ženu. Reagovala som vlastne výrazovou skratkou. Môžete totiž niekomu aj hodinu vysvetľovať, že to nie je slušné, nepatrí sa to, nerobí sa to tak, nesmieš… Alebo použijete výrazovú skratku. Dodnes mi píšu ľudia, že mi závidia, lebo sa nemôžu pozerať na to, čo Matovič stvára v&nbsp;politike teraz. Závidia? Áno. Aj oni majú chuť dať zaucho nejakému politikovi. Niekedy mi to píšu alebo hovoria aj muži. Odpovedám im otázkou: A&nbsp;čo vy, slovenskí chlapi, chcete, aby sa za vás bili ženy? Nepáči sa mi táto špecialita: niekto ten boj za nás vybojuje, niekto nás zachráni. Raz nás zachránia zo západu, raz z&nbsp;východu, raz ten najvyšší zhora. Ale nie, je to na vás, chlapi, zachraňujte sa sami. Skúste samu seba charakterizovať. Aká vlastne ste?&nbsp; Ešte som nedorástla na ten americký štýl, že keď ma nikto nepochváli, pochválim sa sám. Ja som sa narodila uprostred znamenia Leva, ôsmeho augusta. Hovorí sa, že títo ľudia majú všetky dobré vlastnosti, len ich netreba rozčúliť, lebo potom sa už menia na leva. A&nbsp;to platí. Netreba mi robiť zle. Som pohodový človek, len ma nenaštvite.