Vanda Felšöci Rusnáková

Akcia Očistec, Božie mlyny, Búrka, Mýtnik či Babylon a ďalšie poslali do vyšetrovacej väzby za posledný rok a pol nejedného vplyvného človeka na Slovensku. Od multimilionárov cez vysokých policajných funkcionárov, špeciálneho prokurátora až po štátnu tajomníčku. Sudcovia ich poslali najčastejšie do najtvrdšej, teda kolúznej väzby. Všetko by bolo v poriadku, keby niektoré obvinenia nestáli len na výpovediach kajúcnikov. Tí v mnohých prípadoch radšej budú klamať a obviňovať všetkých dookola, len aby si s prokurátorom zobchodovali čo najnižší trest. Hovorí sa o výpovediach exšéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, ktorý veselo behá po slobode. Práve na základe jeho rozprávania ako kajúcnika polícia zadržala a obvinila bývalého riaditeľa finančnej správy Imreczeho, ako aj milionára Brhela.&nbsp;

Inštitút kajúcnika je legálny inštitút nielen u&nbsp;nás, ale aj v&nbsp;zahraničí. „Problém je používanie tohto inštitútu v&nbsp;praxi. Výpoveď kajúcnika nie je žiadna skratka v&nbsp;dokazovaní, pri ktorej postačí lakonické a&nbsp;tak trochu absurdné konštatovanie, že kajúcnik nemá dôvod klamať, a&nbsp;ďalšie dokazovanie - napríklad overovanie výpovede kajúcnika inými dôkazmi - sa stáva vedľajším, až zbytočným produktom trestného procesu,“ varuje známy sudca a&nbsp;bývalý prokurátor Peter Šamko.

Podľa neho sa často nekladie dostatočný dôraz na&nbsp;preverenie výpovede kajúcnika, ale hneď sa vznáša obvinenie a&nbsp;zadržiava. Alebo sa kajúcnici ,požičiavajú‘ ako univerzálni svedkovia do&nbsp;viacerých iných nesúvisiacich trestných vecí, aby v&nbsp;nich zlepšili slabú dôkaznú situáciu. „To už samo osobe nevyznieva dôveryhodne,“ vysvetľuje Šamko.&nbsp;

Žiaľ, potom sa stane to, že obávaný nájomný vrah a&nbsp;násilník Branislav Adamčo zažaluje Slovenskú republiku za&nbsp;porušenie ľudských práv. „Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva bolo jeho odsúdenie v&nbsp;rozhodujúcej miere založené len na&nbsp;výpovedi jedného svedka - kajúcnika - a&nbsp;ostat­né dôkazy proti nemu boli len nepriame,“ ozrejmila rozhodnutie dlhoročná zástupkyňa nášho štátu v tejto inštitúcii Marica Pirošíková. „Európsky súd poukázal na to, že svedok za usvedčujúcu výpoveď získal praktickú beztrestnosť za vraždu.“&nbsp;

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) musel dať vrahovi Adamčovi za&nbsp;pravdu a&nbsp;odporučil mu, aby požiadal o&nbsp;obnovu konania. Slováci sa mu poskladali aj na&nbsp;päťtisíc­eurové odškodnenie a&nbsp;preplatenie trov konania vo výške osemtisíc eur.

Prípad má však ešte jednu stránku. Pirošíková ako vtedajšia zástupkyňa Slovenska pred ESĽP okamžite upozornila generálnu prokuratúru na&nbsp;tento rozsudok s&nbsp;tým, aby zosúladila svoju prax s&nbsp;názorom európskeho súdu a&nbsp;do&nbsp;budúcna zabránila podobným problémom. „Generálna prokuratúra po&nbsp;oboznámení sa s&nbsp;rozsudkom uznala, že praktické využívanie tohto inštitútu do&nbsp;budúcna by nemalo poskytovať absolútnu beztrestnosť korunného svedka v&nbsp;tých prípadoch, v&nbsp;ktorých by jeho výpoveď mala byť len jedným priamym dôkazom usvedčujúcim páchateľa. Dokonca avizovala návrh na&nbsp;zmenu legislatívy vo vzťahu k&nbsp;inštitútu korunného svedka. K&nbsp;zmenám však nedošlo,“ dodáva Pirošíková.

Zároveň kladie otázku, ako je zabezpečená ochrana poškodených pred páchateľmi závažnej organizovanej trestnej činnosti, ak sa títo po usvedčujúcich výpovediach potulujú po slobode.

Ešte vypuklejší príklad absolútneho zneužitia postavenia kajúcnika je prípad kriminálnika, ktorý by za&nbsp;zmiernenie trestu vypovedal azda aj proti Matke Tereze. Ide o&nbsp;Jána Krajčíka, ktorý svedčil proti Karolovi Mellovi a&nbsp;Viliamovi Mišenkovi. Krajčík vypovedal v&nbsp;niekoľkých trestných veciach ako univerzálny korunný svedok a&nbsp;prakticky vo všetkom klamal. Napríklad v&nbsp;prípade vraždy Petra Čongrádyho, pričom na&nbsp;podklade jeho výpovede boli vznesené obvinenia proti viacerým osobám a&nbsp;niektorí skončili vo väzbe.

Tento korunný svedok kajúcnik zavádzal aj v&nbsp;známom prípade bývalého nitrianskeho prokurátora Jozefa Mamráka. Toho dva roky po&nbsp;odchode do&nbsp;dôchodku prišla s&nbsp;veľkým treskom zobrať domov NAKA. Lebo vraj počas kariéry prokurátora bral nemalé úplatky a&nbsp;„vybavoval veci“.

„Zadržali a&nbsp;obvinili ho iba na&nbsp;podklade vymyslenej výpovede kajúcnika a&nbsp;ním poskytnutých falošných nahrávok. Samozrejme, za&nbsp;asistencie všetkých médií, ktoré akoby zázrakom už pri zatýkaní mali k&nbsp;dispozícii nahrávky dokazujúce jeho skorumpovanosť,“ upresňuje Šamko.

Vyšetrovanie ukázalo, že ide o&nbsp;vykonštruované obvinenia a&nbsp;obvinenie prokurátora stiahli. Krajčík si vyslúžil niekoľko rokov basy za&nbsp;marenie spravodlivosti a&nbsp;krivé obvinenie. Lenže biľag na&nbsp;mene bývalého prokurátora už ostal.&nbsp;

Motivácia kajúcnika hovoriť všetko, čo od&nbsp;neho žiadajú vyšetrovatelia, a&nbsp;udávať kumpánov, či už reálnych, alebo vymyslených, je obrovská. Postihy za&nbsp;klamstvo v&nbsp;porovnaní s&nbsp;takmer úplnou beztrestnosťou a&nbsp;so zachovaním všetkých - aj nelegálne získaných - majetkov sú minimálne. Často sú to totiž ľudia obvinení zo závažných ekonomických trestných činov, ba aj z&nbsp;vrážd.

Kajúcnik nemusí automaticky ostať bez trestu, no môže. Prokurátor totiž má moc zastaviť trestné stíhanie úplne alebo podmienečne. Je ako čarodej. Stačí, aby luskol prstom, a kajúcnik ide z väzby zase na slobodu. Akoby sa nechumelilo. Lebo o vzatí do väzby rozhoduje sudca a jeho rozhodnutie ešte môže kontrolovať druhostupňový súd, ale na prepustenie z väzby stačí rozhodnutie jediného prokurátora.

A&nbsp;ktorí obvinení uvažujú za&nbsp;týchto podmienok o&nbsp;spolupráci ako prví? Nuž predsa tí, proti ktorým sú dôkazy najsilnejšie. Tí, ktorí vedia, že ani najlepší obhajca im kožu nezachráni. Hlavne z&nbsp;tých sa stávajú kajúcnici.

Sudca Šamko otvorene pripúšťa, že kajúcnikov za&nbsp;posledné obdobie raketovo pribúda.

„V&nbsp;minulom roku sa v&nbsp;trestnom procese vytvoril až kult kajúcnika. Automaticky sa predpokladá, že kajúcnik nemá dôvod klamať či skresľovať veci, o&nbsp;ktorých vypovedá. Na&nbsp;druhej strane sa automaticky predpokladá, že klame osoba, proti ktorej kajúcnik vypovedá. Viera v&nbsp;pravdivosť výpovedí kajúcnikov uľahčuje polícii dokazovanie a&nbsp;vznášanie obvinení.“

Výhody z&nbsp;výpovedí kajúcnika má aj vyšetrovateľ a&nbsp;prokurátor. Veď takto uzavrú prípad rýchlo a&nbsp;v&nbsp;podstate s&nbsp;minimálnym úsilím. Ak kajúcnik nabonzuje svojich kumpánov, opíše, ako celý mechanizmus fungoval, je to dobrý základ, aby sa označení vinníci dostali do&nbsp;vyšetrovacej väzby. Vo väzbe mnohí nezvládnu tlak a&nbsp;priznajú sa.

Vyšetrovateľom tak odpadáva povinnosť časovo náročného zaisťovania a&nbsp;zháňania dôkazov, ktoré musia predložiť, a&nbsp;v&nbsp;prípade priznania sa ani súd nezaoberá jednotlivými dôkazmi. V&nbsp;podstate rozhoduje len o&nbsp;výške trestu. Nakoniec sme spokojní všetci. Obzvlášť v&nbsp;prípadoch, v&nbsp;ktorých médiá intenzívne masírujú verejnosť. Máme vinníkov s&nbsp;priznaním a&nbsp;za&nbsp;pomerne krátky čas vyriešené náročné trestné kauzy.

„Klaňať sa dopredu pred výpoveďou kajúcnika, respektíve stotožňovať priznanie obvineného s&nbsp;pravdou je znakom úpadku trestného práva, keď sa riadne dokazovanie nahrádza vierou. Možno len dúfať, že sa čím skôr do&nbsp;trestného práva vráti zdravý rozum a&nbsp;logické myslenie a&nbsp;zastaví sa tak jeho pozvoľný úpadok,“ apeluje na riešenie už vypuklého problému Šamko. Je za to, aby sa v Trestnom poriadku jasne stanovili mantinely, kedy a aké maximálne benefity môže kajúcnik za svoju výpoveď získať.