Tip na článok
Zdrvená mama: Svojho deväťmesačného syna Adama si odviedla z jasieľ zbitého a pohryznutého.

Beštia pri deťoch: Prípad zbitého Adamka ukazuje aj na zle nastavené zákony

Stačí jedna labilná osoba a chvíle bez rodičov sa pre malého chlapčeka stali nočnou morou...

Z jasieľ sa ozýval plač až na ulicu. To deväťmesačný Adamko... Mama Veronika, ktorá šla po neho do detského zariadenia Karolínka v Trnave, našla svojho synčeka v žalostnom stave. Sedel sám na zemi a z očí sa mu valili slzy. Chvíľu trvalo, kým sa jej podarilo plačúce dieťa utíšiť.

Učiteľkino vysvetlenie chlapcovho stavu? Myknutie plecom. Podľa mamičkiných slov z učiteľky razil alkohol, ale čakal ju ešte väčší šok: na synovej ruke našla odtlačky po zuboch a na ľavom líci veľkú modrinu. Prípad ubitého Adamka otriasol celým Slovenskom. Kde sa stala chyba?

Nevinná obeť: Fotku dobitého vnúčika zverejnila na Facebooku jeho babka, ktorá je momentálne v Nemecku. Foto: Facebook

Jasle sa dištancujú

„Ach, nech sa postaví nám matkám, nech to skúsi na dospeláka a nie na nevinné malé bábo. Postav sa mne do cesty, takzvaná učiteľka beštia. Taký ,kúsanec‘ by si mala, že by si tekutú stravu doživotne žrala!“ aj takéto tvrdé reakcie písali rozhorčené matky na status Adamkovej babke, ktorá fotografie týraného vnúčika zverejnila na sociálnej sieti.

Momentálne je v Nemecku a dianie okolo Adamka sleduje na diaľku. Svoj hnev a zlosť mnohí ventilovali aj na Facebooku sporného zariadenia, ktoré sa k celej veci vyjadrilo len stručným statusom: „So zraneniami Adamka naše zariadenie ani naši zamestnanci nemajú nič spoločné. Všetky publikované informácie sú nepodložené výmysly a dištancujeme sa od nich.“

Nedali vysvetlenie: Jasle na margo obvinení nechali len správu na sociálnej sieti. Navyše s pravopisnými chybami. Foto: Monika Mikulcová

Ak sa aj ozývali hlasy, ktoré apelovali na prezumpciu neviny a nedostatok dôkazov, to, že riaditeľka jasieľ zaryto mlčí, nehrá v ich prospech. A pritom sa ozvali aj mamičky, ktorých deti boli v Karolínke spokojní.

„Ináč aj Adamko sa tam tešil, vždy s úsmevom išiel, ale ako zamestnali túto paniu, tak už nie, už plakal, keď ho tam dávali a bola tam ona,“ napísala na Facebook jeho babka. Stačí jedna labilná osoba a chvíle bez rodičov sa pre chlapčeka stali nočnou morou.

Dvojaký meter

Rodičia podali trestné oznámenie. Kým polícia neprinesie výsledky z vyšetrovania, darmo budeme špekulovať, čo sa v jasliach stalo. Žiadne fyzické útoky na podozrivú osobu či riaditeľku jasieľ nikomu nepomôžu, hoci medializácia smutného prípadu vyvolala búrlivé vášne.

Na druhej strane otvorila diskusie o predškolských zariadeniach, ktorých je na Slovensku tak žalostne málo a nie všetky majú rovnaké podmienky.

„V Asociácii súkromných škôl a školských zariadení dlhodobo upozorňujeme na to, že legislatíva je nastavená zle - na jednej strane sú enormné požiadavky na priestorové a materiálne vybavenie, na druhej strane sa škôlky, centrá a jasle zriaďujú na základe voľnej živnosti, bez preukázania odbornosti toho, kto zariadenie vlastní, bez registrácie a kontroly, čo sa s dieťaťom v zariadení vôbec deje,“ upozorňuje prezidentka asociácie Saskia Repčíková.

Škôlku či skôr opatrovateľské centrum pre deti do päť rokov otvorila aj poslankyňa za stranu SaS Natália Blahová. Ako mnoho iných aj ona upustila od náročného vybavovania a boja za prijatie do siete škôl a školských zariadení SR, ktorú riadi a kontroluje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Nie z pohodlnosti - jednoducho sa radšej zaobišla bez finančnej podpory štátu a venovala sa tým najmenším. S maximálnym nasadením a láskou. „Rodič podpisuje so zariadením zmluvu, v ktorej sú dohodnuté všetky podmienky, kedy dieťa papá, aké sú priestory, otváracie hodiny,“ opisuje.

Saskia Repčíková: Prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení bojuje za zmenu legislatívy. Foto: archív

Rodičia musia byť v strehu

Na Slovensku je v tomto školskom roku 127 súkromných materských škôl zaradených do siete kontrolovanej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. „Môžu používať názov súkromná materská škola a ich legislatíva je nastavená tak prísne, že upravuje ešte aj počet a vzdialenosť detských záchodov a počet štvorcových metrov pieskoviska na dieťa,“ vymenúva Saskia Repčíková.

Na druhej strane, na Slovensku môžu zabezpečovať starostlivosť o deti aj iné súkromné prevádzky, ktoré nie sú nikde registrované a nepodliehajú žiadnej kontrole kvality starostlivosti.

„Na ich zriadenie a prevádzkovanie nie je potrebné predložiť nijaký doklad o odbornosti a môže si ich na základe voľnej živnosti zriadiť akákoľvek osoba.“

Samozrejme, v tejto skupine neregistrovaných zariadení starostlivosti o deti sú väčšinou také, ktoré sa snažia najmenším a ich rodičom ponúknuť čo najlepšie podmienky a opateru. Lenže nájdu sa aj také, ktorých kvalita je nízka a nikto ich neodkontroluje.

„Práve medializované prípady takýchto prevádzok sú mementom, aby sme predišli aj vážnejším rizikám, ktoré v súčasnosti v takto nastavenom systéme hrozia,“ dodáva prezidentka asociácie.

Pedagogický prístup v zariadeniach starostlivosti o deti, ktoré nie sú zaradené do siete, kontrolujú iba rodičia zverujúci im svoje deti. „Mali by si teda zariadenie dobre preveriť, lebo sa môže stať, že o deti sa starajú aj osoby, ktoré na to nemajú odborné ani osobné predpoklady,“ upozorňuje Saskia Repčíková.

Opatrovať s láskou

Zveriť svoje malé poklady iným ľuďom si vyžaduje dôveru. Zvládnuť detský plač, strach, hry, potrebu lásky a nehy - s tým by si mali tí, ktorým zverujeme našich najmenších, vedieť poradiť. Nervózni a labilní ľudia s agresívnymi sklonmi nemajú na takomto mieste čo hľadať.

„Je absolútne neprípustné, aby sa v akomkoľvek zariadení starala o deti opitá alebo násilná osoba,“ vyjadrila sa na margo medializovaného prípadu prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Saskia Repčíková.

„Napriek tomu, že v rôznych detských centrách nemusia byť zamestnanci pedagogicky vzdelaní, ja ich mám,“ priznáva poslankyňa Natália Blahová.

Nad prípadom Adamka z Trnavy len nechápavo krúti hlavou. „Neviem si predstaviť, ako by mohol niekto takto zradiť dôveru rodičov, ktorú dajú týmto organizáciám. To sa jednoducho nesmie,“ prízvukuje.

„Urobila som všetko pre to, aby moje opatrovateľské centrum bolo tip-top, je veľmi priateľské k deťom i rodičom, sme ako veľká rodina. Myslím, že všetky zariadenia by mali ponúknuť priestor, odkiaľ sa dieťa vracia domov šťastné, a nie lúpiť rodičov o nejaký balík peňazí. Nejde mi do hlavy, že by sa mohlo niečo také stať, ale asi som naivná a svet je aj zlý,“ dodáva.

Zmena zhora

Ako teda v budúcnosti predísť drastickým incidentom ako v prípade malého Adamka? „Treba zmeniť legislatívu zriaďovania opatrovateľských a vzdelávacích centier pre deti.

Na jednej strane zmäkčiť prehnané prevádzkové a priestorové predpisy, na druhej strane sprísniť kritériá na zriaďovateľov a pracovníkov zariadení pre deti; takéto zariadenia evidovať, ich zamestnancov pravidelne kontrolovať a poskytovať im školenia, podporu a pomoc,“ vysvetľuje Saskia Repčíková.

Ako príklad uvádza Veľkú Britániu, ktorá vznik súkromných centier starostlivosti o deti podporuje, ale aj prísne kontroluje. „Childminderom - opatrovateľom detí - sa nemôže stať diskvalifikovaná osoba, ktorá má zakázané pracovať s deťmi, neprešla registráciou alebo má registráciu zamietnutú, alebo dokonca žije v spoločnej domácnosti s niekým, kto je na prácu s deťmi diskvalifikovaný,“ dodáva. Nuž, máme sa čo učiť…

VIDEO Plus 7 Dní