Uplynulo dvadsaťjeden rokov, čo sa malá, iba štvorročná Markétka Patáková z krátkej vychádzky nevrátila domov. Bolo horúce leto, blížili sa prázdniny, na ktoré však rodičia vtedy malých školákov dodnes nezabudli. V roku 1998 ovládol Veľkú Dolinu a priľahlé dediny strach. Slovo vrah, ktoré dovtedy vnímali len ako pojem zo správ či z televíznych seriálov, zrazu dostalo dvadsiateho piateho júna 1998 reálnu podobu.

Starší si prípad pamätajú, no po rokoch už neradi o ňom hovoria. Snažia sa zabudnúť, hoci beštia, ktorá plavovlasé dieťa dobodala tridsiatimi bodnými ranami, sa nikdy pred spravodlivosť nepostavila. Dodnes všetci čakajú, či sa predsa len vrah nenájde a či sa raz postaví pred súd.
Zatiaľ však márne. Je veľmi pravdepodobné, že beštiálny vrah stále behá po slobode.

Stratila sa

Štvorročná Markétka bývala s rodičmi a tromi súrodencami v bytovke na začiatku Veľkej Doliny, nasťahovali sa tam krátko pred vraždou. Zo susednej obce Štefanovičová. Dvadsiateho piateho júna 1998 sa vracala s otcom zo starého domu. Na ceste ho predbehla, povedala, že je hladná a ide sa najesť. Už o niekoľko minút po nej nebolo ani stopy. Dievčatko svedkovia videli naposledy okolo štrnástej hodiny pri ceste pred bytovkou. Rozbehlo sa pátranie.

Krátko po štvrtej popoludní sa rodina dievčatka dozvedela krutú správu. Markétku našla žena z dediny asi dva kilometre od bytovky v neďalekom háji smerom na Nitru. Bezvládne telo dieťaťa ležalo dolu tvárou na sene, okolo neho bola samá krv. Dievčatko bolo dobodané, napočítali na ňom takmer tridsať rán. Malo podrezané hrdlo a v ústach trs slamy, zrejme, aby nekričalo. Žiadne známky sexuálneho násilia sa nenašli.

Záhadné priznanie

Vyšetrovatelia najskôr z vraždy podozrievali podomových obchodníkov zo zahraničia, ktorí sa v osudný štvrtok pohybovali po dedine. Predpokladali, že taký brutálny čin neurobil nikto, kto by mohol mať k dieťaťu nejaký vzťah a poznal ho. Vzápätí prišlo prekvapenie. Policajti zadržali muža, ktorý sa údajne kedysi liečil na psychiatrii a ten sa dokonca k vražde priznal. Ukázalo sa však, že išlo o falošné priznanie. Spomínaný muž z Veľkej Doliny bol strážnik na mojmírovskom družstve. Práve Daniel Palica s manželkou dievčatko našli v ten deň, keď sa vybrali na čerešne.

Po troch dňoch sa Daniel na obvodnom oddelení polície k vražde priznal, pred vyšetrovateľom však vypovedať odmietol a neskôr pred sudcom svoje priznanie úplne poprel. Zmenu výpovede zdôvodnil psychickým nátlakom policajtov na jeho osobu. Dokonca sa podrobil vyšetreniu na detektore lži. Muža vzali do vyšetrovacej väzby, odkiaľ ho takmer po jeden a pol roku pre nedostatok dôkazov prepustili.

„Bolo zistené a znalecky potvrdené, že miesto nálezu mŕtvoly nie je totožné s miestom činu a skutočné miesto činu nebolo napriek ďalším vyšetrovacím úkonom nájdené,“píše sa v uznesení o zastavení trestného stíhania Daniela Palicu. „Vyhodnotením preukázaného pohybu obvineného D. P., s ohľadom na preukázaný čas posledného potvrdenia pohybu nebohej, bolo s veľkou pravdepodobnosťou vylúčené, že by obvinený sám, bez pomoci inej osoby vo veľmi krátkom časovom úseku dokázal za bieleho dňa usmrtiť poškodenú, preniesť ju na miesto nálezu, odstrániť stopy z miesta činu, zo svojho ošatenia.“

Podozrievali aj otca

Dodnes nie je známe, kde sa vražda stala, kto vraždil, kto a ako telo premiestnil, koľko osôb bolo do zločinu zainteresovaných.

Preverovala sa aj verzia, že dieťa mohlo zomrieť nešťastnou náhodou a veľké množstvo bodných rán bolo len krycím manévrom, aby si polícia myslela, že niekto spáchal brutálnu vraždu. Otec nebohého dievčatka po prepustení Palicu z väzby povedal: „Celá naša justícia dostala facku. Keď je ten chlap nevinný, trápil sa vo väzení zbytočne, ak nie, behá po slobode vrah.“No bol to práve on, koho začali vyšetrovatelia podozrievať, že dieťa o život pripravil. Polícia ho dokonca zadržala, no neskôr po vypočutí prepustila.

„Keď sa to stalo, dedina to zle znášala, vtedajšia starostka zatrhla všetky spoločenské akcie,“ spomínajú na tragickú udalosť ľudia z Veľkej Doliny. „Otec dievčatka Milan sa sem vrátil z Karlových Varov, v rodičovskom dome si zriadil keramickú dielňu. V ten osudný deň bola Markétka práve tam a odtiaľ sa vybrala domov do bytovky. Keď sa ukázalo, že k vražde sa priznal Daniel, boli sme šokovaní, nikto tomu neveril. Keď sa ukázalo, že je nevinný, a pustili ho domov, mal podlomené zdravie a podozrenia sa už nezbavil. Niektorí si stále mysleli, že to urobil on. Potom padlo podozrenie na Milana, otca malinkej. Toto podozrenie zamávalo aj s jeho manželstvom, dlho nevydržalo. So ženou Kvetou sa nakoniec rozišli, každý šiel po svojom.“ Patákovci na dedinu zanevreli, aj malá Markétka našla miesto svojho posledného odpočinku inde, v meste.

Bol nevinný

„Ja som prišla o pol tretej z práce, manžel bol práve doma, mal voľno, chcela som ísť na čerešne,“spomína si aj po rokoch na osudný deň pani Mária Palicová, manželka muža, ktorého ako prvého podozrievali z vraždy. „Tak sme šli. Veľa ich však nebolo a ako sme tam chodili, zrazu mu hovorím, pozri, hen je hodená nejaká bába. On, že kde? Že sa ide pozrieť. Bolo to strašné, manžel tam zostal a aj som sa na bicykli vybrala do Mojmíroviec na políciu. Policajti ma doviezli naspäť a začalo sa to vyšetrovať,“ plače žena aj po rokoch.

„Na polícii sme zostali do polnoci, na miesto prišli psovodi, televízia. To sa stalo cez týždeň a cez víkend, keď boli hody, si po neho prišli a vyše roka som ho nevidela. Bolo to strašné, zmenilo nám to život. Ľudia sú veľmi zlí, odvtedy sa ich stránim. Mala som peklo. Výsmech, hádzali nám kamene do okna… Verila som však, že to môj muž nespravil. Napriek tomu boli takí, ktorí nám ubližovali aj po tom, čo sa ukázalo, že je nevinný. Zlomilo ho to, pochovala som ho pred tromi rokmi. Ešte keď umieral, na posteli kričal z celého hrdla - „Ja som to nespravil, ja som to nespravil!“ Žil s tým do konca života. Bolo to veľmi ťažké… Pán Boh vie, ako to naozaj bolo. Ja ľuďom ich ubližovanie, hyenizmus odpúšťam, ale tú bolesť, ktorú cítim, mi nezoberie nikto.“

Vrah medzi nami?

Ani po toľkých rokoch si nikto netrúfne odhadnúť, čo sa v to leto pri Veľkej Doline naozaj stalo. Prípad, ktorý otriasol verejnosťou, sa od apríla 2002 nevyšetruje. Trestné stíhanie bolo prerušené, lebo sa nepodarilo zabezpečiť také množstvo dôkazov, aby bola obvinená konkrétna osoba. Po viac ako dvadsiatich rokoch si mnohí kladú otázku, ako je možné, že sa v ten osudný deň dieťa takmer na pravé poludnie záhadne stratilo.

Je neuveriteľné, že si vtedy nikto nevšimol, kam sa podelo. Prípad však premlčaný nie je. Ešte vždy totiž existuje možnosť, že sa objavia dôkazy alebo prehovoria svedkovia, ktorí si ten strašný deň pamätajú a mohli by pomôcť odhaliť zákerného vraha. Stále je nádej, že niekto prehovorí a pomôže tento šokujúci prípad odhaliť.

Podobnosť čisto náhodná?

Dva roky po tom, ako zavraždili Markétku z Veľkej Doliny, brutálnym spôsobom prišiel o život päťročný Martinko z Nitrianskej Blatnice v Topoľčianskom okrese. Aj jeho dobodané telo sa našlo na okraji obce v poli. Chlapček sa stratil krátko po obede, babka našla iba jeho opustený bicykel v parčíku vzdialenom pár metrov. V tomto prípade už vraha, vtedy 30-ročného Petra F., odsúdili.

Priznal, že chlapčeka vylákal do poľa s repkou olejnou, kde mu špagátom zviazal ruky a nohy a po obnažení nad ním onanoval. Zavraždil ho, aby nemohol nikomu povedať o jeho zvrátených sexuálnych chúťkach. V minulosti sa Peter F. viackrát liečil na psychiatrii, mal sklony k agresii, doma na povale sa obliekal do ženských šiat. Najvyšší súd vraha nakoniec odsúdil na dvadsaťdva rokov za mrežami. Súvislosť medzi oboma prípadmi sa nepreukázala.