Počas veľkonočných sviatkov dostala cirkev od vlády aspoň na pár dní zelenú. Alebo skôr oranžovú. Veriaci sa opäť mohli oficiálne pomodliť v stánkoch Božích, dokonca zájsť za svojim farárom, vyspovedať sa. Než sa tak stalo, padli i varovné slová o rizikách, ktoré tento krok môže priniesť, otázky, či rozhodnutie nebolo nezodpovedné, či sa pred kostolnými bránami nebudú tlačiť davy a znova nekontrolovane šíriť nákazu. Zašli sme sa preto pozrieť, ako to v našich náboženských ustanovizniach vyzeralo naozaj. 

V obmedzených podmienkach

Najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka - Veľkonočná nedeľa, sa nesie v znamení citeľne chladnejšieho počasia. Hoci jarné slnko aspoň pocitovo mierny poveternostný diskomfort zmierňuje, popoludňajšie ulice sú v Leopoldove, mestečku s našou najznámejšou väznicou, viac-menej opustené. Pred rímskokatolíckym kostolom svätého Ignáca z Loyoly sa grupuje malá skupinka ľudí, čakajúcich, kedy budú môcť vstúpiť. Po chvíli sa spolu s dvojicou domácich dostaneme dovnútra aj my. Pri dverách nás víta jedna z tunajších dobrovoľníčok s rúškom na tvári, ktorá kontroluje dodržiavanie opatrení a stanovený počet návštevníkov. Naraz ich môže sadnúť do lavíc najviac šesť. Jednu dlaň má ovinutú ružencom, v druhej drží nádobu s dezinfekciou, ktorú nám strekne na ruky. 

Keď sa jej v tichu svätostánku spýtame na spoveď, posiela nás na farskú záhradu, kde sa tunajší duchovný venuje veriacim. Mimochodom, tam, za veľkou železnou bránou sa vlani konali aj bohoslužby. Tentoraz slúži len na osobné stretnutia.

"Až do štvrtka sa nedalo robiť prakticky nič, len sme na podnet mladých a vďaka ich spolupráci na Kvetnú nedeľu a veľkonočné Trojdnie na internete streamovali bohoslužby," povie nám farár Patrik Bacigál, keď má voľnejšiu chvíľu. "V piatok a sobotu sme kostol otvorili na dve hodiny, aby sa ľudia mohli prísť pomodliť. Tak ako minulý rok sa dobrovoľníci starali o dodržiavanie opatrení."

Počet tých, ktorí si vyžiadali jeho asistenciu na záhrade nevie odhadnúť. Chodili priebežne a doslova na otočku. Pre slová útechy, spoveď, prijímanie na ruku. Farár je so situáciou zmierený a ako sám hovorí: "Fungujeme v rámci možností. Myslím si však, že uvoľňovanie opatrení by malo byť v rukách odborníkov a nie politikov." Je presvedčený, že individuálna pastorácia nikdy nemala z výnimiek vypadnúť. "Pokojne aj za prísnejších podmienok, aké máme teraz," uzavrie.

Ako vyzerala veľkonočná výnimka v ďalších dedinách a mestách si  prečítate v najbližšom vydaní PLUS  7 DNÍ