FOTO z natáčania i unikátne historické zábery v GALÉRII
Azda už nikto nepochybuje, že Mikuláš Černák je jedným z najhorších zločincov, akí sa na Slovensku narodili. Sám sa hlási zhruba k tridsiatke vrážd, pričom všetky boli vykonané v relatívne krátkom období v rozmedzí rokov 1993 až 1997. Žiadnu z nich nespáchal z vášne, v psychickom rozrušení či neistote. Naopak. Popravy svojich obetí si plánoval a doslova užíval. Získal postavenie mafiánskeho bosa, takže stačilo dať pokyn a jeho ľudia by zastrelili či uškrtili každého, na koho ukázal prstom. Ale takto to Černák nerobil. On musel byť tým, kto zasadil smrteľnú ranu. Najlepšie teatrálne pred početným obecenstvom a s pištoľou strčenou v ústach obete bezmocne kľačiacej na kope hliny z vopred vykopaného hrobu.
Práve v čase, keď psychopatovi z Horehronia zákon umožňuje požiadať o podmienečné prepustenie z väzenia, pripravuje režisér Jakub Kroner o ňom film. Má ísť o triler s názvom Miki. Scenár príbehu o „antihrdinovi, hlave organizovaného zločinu“ napísal Miroslav Šifra podľa skutočných udalostí a v spolupráci so samotným vrahom Černákom. Filmári zatiaľ natočili len prvé scény, no už teraz sa film Miki javí ako sliepka znášajúca zlaté vajcia. Po sociálnych sieťach horúčkovito kolujú zábery z natáčania a - psychopat-nepsychopat - túžba po senzácii dohnala priamo na pľac aj novinárov z takzvaných mienkotvorných denníkov.
A kým diváci dychtivo čakajú na premiéru, vdovám a matkám zavraždených je opäť smutno z toho, s akou ľahkosťou sa zločin mení na atrakciu.
Mercedes s televízormi a faxom
„Bol som zvedavý, kto bude vo filme hrať mňa,“ hovorí Slavo Surový, niekdajší Černákov štartér, teda muž, ktorého úlohou bolo na vlastnej koži zisťovať, či na Černákovo auto ktosi nenamontoval výbušninu. Surový si s veľkým záujmom detailne prezeral všetky dostupné fotografie z natáčania filmu Miki. Pri záberoch zo scény pohrebu Černákovho brata v Telgárte ostal v nemom úžase.
FOTO z natáčania! Pozrite si aj historické zábery v GALÉRII
„Do očí mi udrelo auto zaparkované pred kostolom. Starý Mercedes Benz 500 SEL v úprave Lorinser. Hneď som spoznal to auto. Patrilo Černákovi. Veľmi si ho cenil. Vozieval sa v ňom len v lete, v peknom počasí. Sám si ho leštil. Bol na to auto veľmi hrdý. Malo chrómovú úpravu spojlera, výfukov. Na vtedajšie časy to bol voz snov. V opierkach na hlavu vsadené televízory, po otvorení priehradky v stredovej opierke sa ukázal fax. V roku 1997 Černák dal v Nemecku pôvodnú čiernu kožu sedadiel vymeniť za bielu. Nie svetlobéžovú! Dva mesiace čakal kvôli tomu, aby mal v interiéri auta farbu snehu. Ešte aj dvere pokrývala nazberkaná koža, veľmi luxusne to pôsobilo. Ak si dobre pamätám, zaplatil za čisto dizajnovú zmenu okolo jedného milióna korún a napokon auto v snehobielej koži ani nevidel. Kým prerobený Mercedes stihli doviezť na Slovensko, Černák skončil v base.“
Pýtali sme sa Surového, kde bos Černák luxusný Mercedes s televízormi a faxom kúpil, no tejto téme sa vyhýbal ako čert krížu. Pochopili sme, že ide o akúsi háklivú vec, a pátrali sme inde. Postupne sme sa dopracovali ku kedysi úspešnému kulturistovi a majstrovi sveta v pretláčaní rukou Milanovi Reichelovi, ktorému svaly závideli mnohí mafiáni. I Mikuláš Černák.
„Ja vám poviem, ako to s Černákovým obľúbeným autom bolo. Niekedy po roku 1992 som si ja kúpil v zahraničí v dražbe za tri milióny stotisíc korún Mercedes. Černák ho veľmi obdivoval,“ začal svoje rozprávanie Reichel. „O nejaké tri roky prišiel za mnou do Popradu, aby mi predviedol, že sa vozí na rovnakom, len o čosi dlhšom modeli. Pochválil som Černákovi auto: ‚To je riadna šleha. Čo to stálo?‘ Miki sa zasmial: ‚Nič.‘ Mal ho od zavraždeného Bielika,“ riekol Reichel. Keďže nám chvíľu trvalo, kým sme si naplno uvedomili, čo tieto slová znamenajú, Reichel informáciu zopakoval tak, aby nebolo pochýb, čo presne sa stalo: „Černák proste zabil Bielika a potom sa vozil na jeho aute.“
Chlpy po Bielikovom psovi
K vražde bratov Bielikovcov sa Mikuláš Černák policajtom priznal až po dlhých rokoch vo väzení. Podľa jeho opisu udalostí i výpovedí svedkov ani jeden z bratov nemal ľahkú smrť.
Bývalý vojak Rudo Bielik zmizol 18. novembra 1994. Obchodoval s motorovou naftou a vykurovacími olejmi, no spravil veľkú chybu, že do svojich kšeftov zapojil černákovcov. Tí chceli profitovať z biznisu sami. Černákovi ľudia preto vylákali Ruda Bielika k Čiernemu Balogu. V lese už na neho čakal vykopaný hrob.
„Ako sme prichádzali k jame, začal byť Rudo nervózny, vyťahoval pištoľ a tak som po ňom skočil. Chytil som ho za ruku, v ktorej mal zbraň, a začal som s ním zápasiť. Vytrhol som mu pištoľ z ruky a vystrelil. Rudo padol na zem. Bolo tma, tak ani neviem, kam presne som ho trafil,“ cynicky konštatoval Černák.
Deväť mesiacov po vražde Ruda Bielika černákovci odpravili aj jeho brata Roba. Pri záhradnej chatke v bratislavskom Novom Meste.
„Na Roba skočil Miro, Duran a brat Vlado. Začali ho škrtiť káblom. Ako ho škrtili, chrčal,“ spomínal okolnosti zločinu samotný bos a priznal ako spolupáchateľa na morde aj svojho brata. Ďalej pokračoval: „Zdalo sa mi, že to veľmi dlho trvá, nemohol som sa na to pozerať. Zobral som pištoľ a strelil ho do hlavy. Potom Roba potiahli do sadu, kde bola jama, a tam ho zahrabali.“
Nad Černákovou nebotyčnou trúfalosťou voziť sa v aute zavraždených Bielikovcov žaslo celé podsvetie. Reichel dodnes nezabudol na to, ako sa mu Černák vtedy v Poprade sťažoval, že z Bielikovho psa má ešte stále v aute chlpy. Otvoril pri tom spolujazdcove dvere a znechutene oprašoval sedadlo.
„Myslím, že aj toho psa poslal Černák na druhý svet,“ hovorí Reichel.
Štyridsaťpäť miliónov ukradnutých z banky
Po Černákovom zatknutí ostal inkriminovaný Mercedes dlho zavretý v garáži, až v roku 2003 dostal nového majiteľa.
„Osobne som ho predával chlapíkovi z Dunajskej Stredy. Bol to zberateľ áut,“ snažil sa Slavo Surový zahmlievať, kto konkrétne si robí chúťky na Černákovo auto získané vraždou. Po chvíli však predsa len prezradil, že oným kupcom bol Lehel Horváth, známy ako hrobár sátorovskej mafie. Možno si spomeniete, ako Lehela zavreli do väzby pre podozrenie, že svoju manželku strčil do klietky levovi.
Surový predal Lehelovi popri Černákovom Mercedese v jednom balíku i svoj (mimochodom, pôvodne to bol spomínaný Mercedes Milana Reichela, Surový ho neskôr od Reichela kúpil) a za obidve autá dostal Surový jeden a pol milióna korún.
V tomto bode sa príbeh auta zavraždeného Bielika opäť košatí. Lebo zhruba pred siedmimi rokmi si Surového predvolali policajti, aby im objasnil okolnosti, za ktorých Černákovo a svoje auto predal.
„Na výsluchu som sa dozvedel, že niekto začal spievať o krádeži bezpečnostnej schránky v banke, v ktorej bolo štyridsaťpäť miliónov korún. Pri tej príležitosti spomenul, ako Lehel Horváth a jeho partia s ukradnutými peniazmi naložili. Okrem iného ich vraj minuli na kúpu spomínaných áut. Ja som vo výpovedi potvrdil, že Lehel za každé auto vycáloval sedemstopäťdesiattisíc korún.“
Ťažko pochopiť
Pomaly zabudnutý príbeh Mercedesu po zavraždenom Bielikovi teraz netaktne pripomenulo natáčanie filmu Miki. Mercedes pritom nevyzerá úplne tak ako v čase, keď za volantom sedával Černák. Namiesto devätnásťpalcových kolies má dvadsaťpalcové. A, paradoxne, práve vymenené kolesá utvrdili Surového v domnienke, že nejde o repliku auta, ale o originál.
„Tie kolesá prehodil na Černákovo auto Lehel Horváth. Dal ich tam z môjho auta. Môj Mercedes bol síce o desať centimetrov kratší ako Černákov, no kolesá mal väčšie. Lehel si spojením dlhšieho auta s väčšími kolesami vytvoril celkom impozantný kúsok.“
Podľa toho, ako sa Horehronci v prestávkach natáčania fotili práve pri tomto aute, si na Černákovo machrovanie na cestách v deväťdesiatych rokoch spomenuli viacerí pamätníci.
„Sledujem, čo sa deje okolo filmu Miki. Páči sa mi herecké obsadenie a uvedomujem si, že kvôli zdramatizovaniu deja popridávali do scenára aj veci, ktoré sa nikdy nestali. Lebo napríklad na Černáka nikto nestrieľal. V žiadnej prestrelke sa neocitol. Ale dobre, divákom sa to bude páčiť,“ konštatuje Reichel. „Nestačím sa však diviť, že niekto má potrebu ukazovať vo filme reálne auto zavraždeného človeka. Nikto sa nezamyslel na tým, ako sa asi teraz cítia pozostalí po Černákových obetiach?! Chápem, že Černákovi to je jedno. Ale že je to jedno aj hercom a celému filmovému štábu, to sa mi chápe fakt ťažko.“
