Tip na článok
Biele kone majú jedno spoločné. Neradi o svojej temnej minulosti hovoria a v žiadnom prípade nechcú odtajniť svoju identitu. Nielen pre hanbu, ale pre strach o život.

Biele kone ochotné riskovať slobodu aj život: Autentické svedectvo, Ivan prehovoril o temnej minulosti

Každý je zodpovedný za to, čo podpíše. Tvrdenia bielych koní, že nerozumeli, o čo ide, na súde neobstoja.

Galéria k článku (4 fotografie )
Biele kone majú jedno spoločné. Neradi o svojej temnej minulosti hovoria a v žiadnom prípade nechcú odtajniť svoju identitu. Nielen pre hanbu, ale pre strach o život.
Nejasné: Prípady ľudí, ktorí na seba nevedomky berú záväzky iných, sa často končia brutálnou smrťou.
Dobre skrytý: Keby neprehovoril svedok brutálnej Buvarovej vraždy, nikdy by jeho mŕtvolu nenašli.

Životnosť týchto ľudí je krátka a najmä problematická. Ich podpisy figurujú na zmluvách, faktúrach či bankových prevodoch, ktoré smrdia podvodom. Reč je o bielych koňoch. Ľuďoch, podľa odborníkov prevažne mužoch, ktorí sú za pár eur ochotní riskovať nielen svoju slobodu, ale aj život.

Koľko ich na Slovensku je, nikto netuší. Vždy sa objavia v dokumentoch, ktoré preveruje polícia. Boli zneužití na podvod a nelegálny zisk tých, ktorí ich do orgánov spoločností nastrčili. Paradoxne, Trestný zákon ani Trestný poriadok pojem biely kôň nepoznajú. Aj keď takmer pri každom podvode, ktorý sa rieši v súdnej sieni, sa ich mená vo veľkom skloňujú. Mnohých nájdu až policajti - často zakopaných na neprístupných miestach. Umlčaných navždy.

Stratené existencie

„Väčšinou ide o bezdomovcov, ľudí, ktorí sú vo finančnej tiesni. Vyhľadávajú ich napríklad zástupcovia spoločností, ktoré likvidujú zadlžené firmy. Zlúčia štyri-päť takýchto firiem - čo zákon umožňuje - do jednej. A jej konateľom spravia bieleho koňa. Tomu sľúbia tisíc, maximálne dvetisíc eur, no ani tie títo ľudia zväčša neuvidia. Dajú im päťstoeurovú zálohu pred podpismi u notára s prísľubom, že zvyšok dostanú po všetkých potrebných úkonoch. Čo sa už nestane,“ upresňuje advokátka Andrea Tkáčová.

Firmy bielych koní, kde sú nielen konateľmi, ale aj majiteľmi, neplatia záväzky a spoločnosti úmyselne zadlžujú. Pravdaže, nie oni, ale podvodníci, ktorí ich do týchto eseročiek nastrčili. Samotné biele kone vo väčšine prípadov ani len netušia, čo podpisujú a na čo všetko sa za pár eur zaväzujú. „Keďže ide najmä o bezdomovcov, pri vymáhaní dlhov sa nielen ťažko hľadajú, no čo je ešte nepríjemnejšie, veritelia pre ich chudobu peniaze nikdy neuvidia,“ vysvetľuje ďalej advokátka. Ekonomická kriminalita a najmä podvody za účasti bielych koní sa na súdoch však mimoriadne ťažko dokazujú.

Ivan

Biele kone majú jedno spoločné. Neradi o svojej temnej minulosti hovoria a v žiadnom prípade nechcú odtajniť svoju identitu. Nielen pre hanbu, ale pre strach o život. Nám sa však predsa len podarilo získať svedectvo jedného z nich.

Nejasné: Prípady ľudí, ktorí na seba nevedomky berú záväzky iných, sa často končia brutálnou smrťou.
Nejasné: Prípady ľudí, ktorí na seba nevedomky berú záväzky iných, sa často končia brutálnou smrťou.
Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Nejasné: Prípady ľudí, ktorí na seba nevedomky berú záväzky iných, sa často končia brutálnou smrťou.FOTO: RUDOLF FELŠOCI

„Bol som švorc. Roky, stále som bol v debete. Nikdy som nerozumel podmienkam v bankách. Požičiaval som si, kde sa dalo, najprv v bankách, potom v splátkových spoločnostiach. Len akosi som nemal z čoho splácať. Nakoniec som prišiel o všetko, aj o rodinu. Žena s deťmi najprv požiadala o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva a potom sa so mnou rozviedla. Vraj aby deti neprišli o všetko,“ vysvetľuje Košičan Ivan - jeho celé meno z pochopiteľných príčin nezverejňujeme -, ako sa dostal k nálepke bieleho koňa.

„Dnes viem, že mala pravdu, no vtedy som ju za to nenávidel. Skončil som na ulici, pil som. Výplatu mi ,zožrali‘ exekútori a ja som sa potĺkal po krčmách. Tam som stretol aj toho chlapa, ponúkol mi, že mi dá na ruku hneď tisíc eur. Že sa mu páčia moje myšlienky a že potrebuje takých šikovných ľudí, ako som ja. Že budeme spoločníci v jeho firme. Zdalo sa mi to super. Obliekol ma, dal mi tých tisíc eur a išli sme k notárovi podpísať nejaké papiere. Potom som ešte párkrát niečo podpísal, aj pôžičku z banky.“

No zo života bez finančnej tiesne nebolo nič. Ivana zrazu začali naháňať ľudia, aby ako majiteľ firmy vrátil peniaze. Objavili sa i ostrejší a dostal bitku. „Dnes sa bojím o život. Vraj som podvodník a spreneveril som vyše 700-tisíc eur.“ Na otázky, čím sa jeho spoločnosť zaoberala, aký mala ročný obrat a s čím obchodovala, nedokáže odpovedať. Vraj to nevie. „Mne ide o život. Ja som len podpísal, čo mi kázali. Nič viac,“ bráni sa muž, o ktorého sa už zaujíma polícia.

Vo veľkom

Nejde len o malé podvody. Podvodníci pred desiatimi rokmi prostredníctvom bielych koní položili na kolená napríklad aj jednu známu lízingovku. Podľa rozsudku Okresného súdu Košice I zorganizovali a vytvorili organizovanú skupinu, ktorá cez biele kone fiktívne obchodovala s poľnohospodárskymi strojmi a prefinancovala ich práve cez lízingovku. Stroje pritom nikdy reálne nekúpili, hoci peniaze od lízingovky zobrali. A, samozrejme, dlh nesplácali.

Podľa súdu bol hlavou zločineckej skupiny Milan Majerčík, Michalovčan ukrajinského pôvodu. Za tento megapodvod si vyslúžil sedem rokov basy, ktoré si odpykáva. Jednou z obetí, ktorý sa tiež považuje za bieleho koňa, je ďalší podnikateľ z juhovýchodu Slovenska. Ako sám tvrdí, bol mladý, keď spomínaného Michalovčana stretol, mal dvadsať rokov. „Podnikal som s poľnohospodárskymi strojmi. On pôsobil sebavedome a mimoriadne inteligentne. Veril som mu a uzavreli sme niekoľko obchodov,“ prezradil pre PLUS 7 DNÍ podnikateľ, ktorý po prepuknutí kauzy odišiel zo Slovenska.

Dostal sa tak medzi obžalovaných - spolu s ostatnými spôsobil fiktívnym nákupom kombajna škodu za vyše 96-tisíc eur. Odsúdený nikdy nebol, aj vďaka svojmu svedectvu. K tomuto obdobiu sa však nerád vracia. Dnes žije a pôsobí v zahraničí, nálepka bieleho koňa ho totiž prenasledovala na každom kroku. A, ako povedal, nebolo to vôbec príjemné.

Krátka životnosť

Za bieleho koňa považovali aj Jaroslava Baláža, prezývaného Buvar. Bol nezvestný od roku 2001. Jeho pozostatky našli policajti v roku 2012 zakopané v lese pri Krišovskej Lieskovej. Podľa svedkov, ktorí vypovedali na súde v Košiciach, pokyn na vraždu Jaroslava Baláža dal brat Branislava Adamča. Sám Adamčo spolu s ďalším kumpánom vraždu zrealizoval.

Biely kôň: Jaroslav Baláž bol nezvestný od roku 2001. Nakoniec jeho ostatky našli zakopané pri Krišovskej Lieskovej.
Biely kôň: Jaroslav Baláž bol nezvestný od roku 2001. Nakoniec jeho ostatky našli zakopané pri Krišovskej Lieskovej.
Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Biely kôň: Jaroslav Baláž bol nezvestný od roku 2001. Nakoniec jeho ostatky našli zakopané pri Krišovskej Lieskovej.FOTO: RUDOLF FELŠOCI

„Jaroslav Baláž bol so spútanými rukami a nohami. Braňo ho nútil podpísať čisté papiere. Buvar mu oponoval, že ak to podpíše, tak ho zabije. Braňo hovoril, že nie. Nato sa k nemu naklonil Štefan F. a povedal, že buď to podpíše hneď, alebo... Buvar prikývol a Braňo mu rozviazal ruky. Keď Baláž podpisoval hárky, ja som vyšiel von. Keď som sa po chvíľke vrátil, Buvar kľačal na zemi, mal zviazané ruky i nohy, ústa prelepené páskou. Braňo a Štefan F. mu dávali okolo krku opasok alebo lano a začali ho škrtiť. Buvara zvalili na zem. Potom mi Braňo povedal, aby som stúpil Buvarovi na chrbát a oni pokračovali v škrtení, až kým neumrel,“ opísal vraždu očitý svedok priamo na súdnom pojednávaní.

Problém je, že pre nemajetných ľudí v núdzi je veľkým lákadlom hotovosť, ktorú im špekulanti núkajú. „Každý by mal rozumieť tomu, čo podpisuje. Preto nikdy nepodpisujte dokumenty, ktoré nepoznáte a nečítali ste ich. Každý je totiž zodpovedný za svoje konanie. To, že je niekto zúfalý a nevie, čo podpisuje, nikoho neospravedlňuje,“ uzatvára advokátka Andrea Tkáčová.

VIDEO Plus 7 Dní