Tip na článok
Bdelá kóma: Kamil Goral zostal po bitke od dozorcov v bdelej kóme.

Po bitke od bacharov má poškodený mozog, nechodí a nerozpráva. Napriek tomu ho chcú opäť strčiť za mreže

Väzeň, ktorého dobili dozorcovia, sa prebral z bdelej kómy, no je v žalostnom stave. Napriek tomu hrozí, že si bude musieť odsedieť zvyšok trestu.

Galéria k článku (6 fotografií )
Väznica: Za úrmi ilavského zariadenia sa dejú veľmi čudné veci.

Ešte pred rokom dozeral v ilavskej väznici na tých, ktorí porušili zákon, dnes mu reálne hrozí, že za mrežami skončí sám. Jeden z bacharov, ktorí vlani na jeseň takmer na smrť dobili väzňa, už čelí obvineniu zo spáchania zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Nuž a, ak čítame literu zákona správne, nie je vylúčené, že slobodu môže stratiť na poriadne dlhý čas. Aj na dvanásť rokov.

Spacifikovaný väzeň

Prípad Kamila Gorala, ktorý si od roku 2012 odpykával v ilavskej base štyriapolročný trest za lúpež, otriasol vlani na jeseň širokou verejnosťou. Dokonca aj tou, ktorá odsúdených vníma s poriadnou dávkou nevôle.

Pohľad na dokaličené telo 21-ročného mladíka ležiaceho v bdelej kóme na lôžku nenechal chladnými hádam ani tie najsilnejšie povahy. O jeho žalostný stav sa totiž nepostarali spoločníci za mrežami, ale bachari. Teda ľudia, ktorí pri vstupe do služieb Zboru väzenskej a justičnej stráže SR prisahali, že budú čestní, statoční a disciplinovaní, že budú svoje sily a schopnosti vynakladať na ochranu občanov. Všetkých. Aj tých za múrmi väznice.

Lenže dvaja dozorcovia pracujúci v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Ilave slová služobnej prísahy pochopili po svojom. Počas jednej z ich služieb zostal na zemi dobitý a dokopaný bezvládne ležať Kamil.

Stalo sa to vlani 3. októbra, keď vraj odsúdený začal z ničoho nič, zrejme len z dlhej chvíle, dvojici dozorcov vulgárne nadávať a dokonca na nich fyzicky zaútočil. To všetko ani nie päť mesiacov pred vypršaním trestu. Prekvapení bachari nemali inú možnosť, ako nebezpečného väzňa zákonným spôsobom, s použitím nacvičených hmatov a chvatov spacifikovať. A vykonali to ozaj dôsledne. Kamil sa už neprebral.

Kompetentní napriek tomu presviedčali, že zákrok bol maximálne profesionálny. Z ich vyjadrení sa mohlo až zdať, že dozorcovia na dobitého muža vlastne ani ruku nevztiahli, to len ten nešťastník sa sám hádzal o zem a hlavu si naschvál obíjal zo všetkých strán.

Nešťastná matka

Ktovie, ako dlho po skutku na neho dvaja dozorcovia čumeli a čakali, či sa predsa len nevzchopí. Keď zistili, že asi nie, napokon privolali pomoc. Väzňa v bezvedomí previezli do trenčianskej nemocnice, odkiaľ neskôr putoval ešte do niekoľkých zdravotníckych zariadení. V jednom sa podrobil vážnej operácii mozgu.

Kamil sa však z kómy neprebral a nakoniec skončil v byte svojich rodičov v Žiari nad Hronom. Nešťastná matka Tatiana v tom čase ťažko hľadala slová. Nerozumela, ako sa čosi také mohlo stať. Na Slovensku, v demokratickej a právnej krajine. Previnenie syna, za ktoré bol odsúdený, nezľahčovala, práve naopak, zdôrazňovala, že keď spáchal zločin, musel za to pykať. Aj pykal. Ale odsúdený bol predsa na štyri a pol roka, nie na trest smrti! No a tí, ktorí ho mali prevychovať, pracovať s ním, jej domov vrátili dokaličnú trosku takmer bez života. Či toto nie je trestné?

Nespôsobili vari väčší hriech ako jej syn? Pýtala sa so slzami v očiach.

Prepustení dozorcovia

Vyšetrovanie udalosti z ilavskej väznice akoby sa dlho nikam nehýbalo. Akoby všetci zainteresovaní hľadali spôsob záležitosť ututlať. Veď napokon, bolo tu tvrdenie dvoch čestných dozorcov - na tomto mieste je vhodné spomenúť, že po skutku boli dočasne postavení mimo služby - proti jednému väzňovi neschopnému akejkoľvek výpovede. Ešte aj kamerový záznam bol nepoužiteľný, keďže Kamil - ako na potvoru! - sa začal hádzať o zem práve na mieste, kde sa monitorovacie zariadenie nenachádzalo. No a nie je nič jednoduchšie, ako všetko zvaliť na odsúdeného, na ktorého sa aj verejnosť pozerá pomedzi prsty.

Lenže po preskúmaní všetkého možného zrejme aj kompetentní pochopili, že inej cesty niet. Že prípad, keď po zákroku dvoch cvičených príslušníkov skončí v kóme ani nie šesťdesiatkilový väzeň, sa skutočne ,obkecať‘ nedá. A tak po dlhom internom skúmaní, trvalo neuveriteľných šesť mesiacov, vedenie Zboru väzenskej a justičnej stráže SR nakoniec rozhodlo. „Na základe výsledkov interného vyšetrovania použitia donucovacích prostriedkov bolo v mesiaci apríl 2017 ukončené predchádzajúce dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a dotknutí príslušníci zboru boli personálnym rozkazom riaditeľa ústavu Ilava prepustení zo služobného pomeru. V predmetnej veci naďalej prebieha vyšetrovanie príslušníkmi Policajného zboru,“ informoval hovorca väzenskej stráže Adrián Baláž.

Nuž a pokrok zaznamenali aj tam. Policajný vyšetrovateľ vzniesol v prípade prvé obvinenie. „Dňa 12. júna tohto roka obvinil jednu osobu, vtedajšieho príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Obvinenie bolo vznesené za konanie, ktorého následkom bola okrem iných zranení bdelá kóma odsúdeného Kamila G.,“ povedala hovorkyňa krajskej polície v Trenčíne Elena Antalová s tým, že vyšetrovanie stále prebieha a doposiaľ nebolo ukončené. „V tomto štádiu vyšetrovania nie je možné k prípadu poskytnúť viac informácií,“ dodala.

Hoci obvinenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa sa môže javiť zvláštne a nanajvýš tolerantne, z predmetného paragrafu vyplýva, že bývalý dozorca si na základe tejto právnej kvalifikácie môže za mrežami posedieť naozaj dlho. Aj dvanásť rokov, pretože pri svojej činnosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Má obavy

Čo sa týka samotného Kamila, jeho zdravotný stav sa síce zlepšil, o nejakej radikálnej zmene sa však hovoriť nedá. „Je na tom lepšie. Nie je v bdelej kóme, je už pri vedomí, snaží sa komunikovať, ale sú to len pazvuky, pretože mozog zostal natrvalo poškodený. Chodiť už asi nebude, musíme ho prebaľovať, kŕmiť. Je ako dvojročné dieťa,“ opísala nám aktuálny Kamilov stav jeho matka.

Otvorene hovorí, že štát, ktorý jej v podstate syna dokaličil, im v starostlivosti o neho veľmi nepomáha. Vlastne temer vôbec. Nedostávajú na neho ani euro, pričom Kamilova liečba je nákladná. „Ja sama som invalidná dôchodkyňa a často si svoje lieky nekúpim, aby sme mohli zaplatiť tie jeho,“ opisuje Tatiana Goralová. Jediné, čo sa podarilo vybaviť, je polohovacia posteľ a invalidný vozík, na ktoré prispela zdravotná poisťovňa.

Aktuálne jej poriadne vrásky na čele robia aj obavy o Kamilovu budúcnosť. Onedlho, presnejšie 7. októbra, totiž vyprší ročné obdobie, na ktoré mu súd pre zdravotný stav prerušil výkon trestu odňatia slobody. „Nevieme, čo bude. To nám ho akože prídu zobrať? Čo máme robiť? Ak pôjde opäť za mreže, živého ho už neuvídme,“ plače pani Goralová.

Nuž a vyzerá to tak, že túto situáciu za nich nikto nevyrieši. Iniciovať konanie by mala samotná rodina dobitého väzňa. A to čo najrýchlejšie. Súd by mohli napríklad požiadať aj o odpustenie zvyšku trestu.

Čítajte viac

VIDEO Plus 7 Dní