Ministerstvo vnútra sa skutočne vyznamenalo. Uzavrelo zmluvu s firmou blízkou Ivanovi Lexovi, ktorý spolu s ďalšími kumpánmi stojí pred súdom v jednom z najočakávanejších procesov v novodobej histórii Slovenska. Od bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby si silový rezort prenajíma stajne a areál pre policajné kone. V tomto biznise však smrdí ešte čosi navyše.

Desaťtisíce ročne

Rezort vnútra pod patronátom vládnej strany Smer podpísal v máji tohto roka kontrakt s firmou Tatra United Corporation. Trvať by mal päť rokov. V uvedenej akciovej spoločnosti Ivan Lexa zastáva post predsedu dozornej rady, no je známe, že jazdecký komplex v Pezinku je jeho domovskou parketou. Podľa zmluvy si jeho časť ministerstvo prenajalo na zabezpečovanie činnosti oddelenia jazdnej polície pre prezídium Policajného zboru. Lexova akciovka okrem desiatich boxov pre kone zabezpečuje ich stravu, kŕmenie a vyhnojovanie stajní. Pri počte desiatich koní mu tak štát zaplatí ročne 57,5 tisíca eur.

Prečo klamú?

Ministerstvo tvrdí, že na jar tohto roku boli služobní hipológovia nútení hľadať nové priestory pre služobné kone. Podmienky v predošlom areáli im vraj nevyhovovali a nechceli pristúpiť ani na zvýšenie nájomného. „V rámci súčasného nájmu ušetríme ročne asi 12-tisíc eur oproti ďalšiemu kontraktu s TJ Slávia. Navyše je to vedľa Strednej policajnej školy v Pezinku, kde prebieha výcvik policajtov, do ktorého sa môžu zapojiť aj policajní hipológovia. Súčasné stajne pre služobné kone priamo susedia s policajnou strelnicou, kde prebiehajú pravidelné streľby, čo má takisto pozitívny vplyv na pripravenosť koní na výkon služby,“ snaží sa obhájiť ministerstvo vnútra zmluvu, ktorú podpísalo s firmou blízkou  Ivanovi Lexovi.

Poskytnutý opis výberu nového pôsobiska pre policajné kone má však trhliny. Rezort nám napísal, že pri prieskume možností ustajnenia zvierat navštívili päť jazdeckých areálov v okolí Bratislavy a trom zaslali žiadosť o cenové ponuky na prenájom. „Reagovala len spoločnosť Tatra United Corporation,“tvrdí ministerstvo. PLUS 7 DNÍ však zistilo niečo iné.

„Áno, oslovili nás, dali sme ponuku. Ale ako sa tam oni potom dohodli, to neviem,“ hovorí Daniel Ouzký z jazdeckej školy v Devínskej Novej Vsi. Podľa neho by vedeli zabezpečiť všetko, čo ministerstvo požadovalo. „Áno, štandard koní je všade ten istý. Ja som s nimi nekomunikoval osobne, dostal som iba mail, aby som im urobil ponuku. To, čo je v Pezinku, vieme zabezpečiť aj my, aj keď je to diametrálne odlišný areál,“ vysvetľuje. Prečo ministerstvo klame, že na ich žiadosť o predloženie cenových ponúk reagovala len Lexova firma? Žeby malo svojho favorita vybraného už dávno?

Navyše, vybrať si mohlo z mnohých jazdeckých zariadení v Bratislave a jej okolí. Niektoré jazdecké kluby ani len neoslovilo. „Nie, vôbec. Záviselo by od podmienok, ale v rámci nejakej diskusie by to bolo určite zaujímavé,“priznáva majiteľka jedného z nich.

STARÉ ČASY Ivan Lexa v období, keď na Slovensku neobmedzene vládol Vladimír Mečiar a tajná
služba zavliekla do cudziny prezidentovho syna.
STARÉ ČASY Ivan Lexa v období, keď na Slovensku neobmedzene vládol Vladimír Mečiar a tajná služba zavliekla do cudziny prezidentovho syna.
Zdroj: Rudolf Bihary

Naťahujú čas

Omnoho vážnejšie vyznieva fakt, že bývalý príslušník SIS Ľuboš Kosík, ktorý sa po­dľa vlastných slov zúčastnil na únose Michala Kováča mladšieho do Rakúska, chce vypovedať. Chce vypovedať o tom, ako únos riadil Ivan Lexa a ako sa na ňom podieľala tajná služba. Aj keď medzi obžalovanými nie je jediný, ktorý chce spolupracovať s vyšetrovacími orgánmi, z hľadiska prípadu ide o kľúčové svedectvo. Kosík bol podľa obžaloby členom komanda Michala Hrbáčka, ktoré prezidentovho syna vytiahlo z auta, zmlátilo, omámilo a zavlieklo za hranice. Nasledovala vražda Róberta Remiáša i príprava likvidácie svedka Oskara Fegyveresa. Aj o nich chce  Kosík svedčiť.

V prípade, ktorý mal byť navždy pochovaný, chránili páchateľov amnestie expremiéra Vladimíra Mečiara. Pred dva a pol rokom ich parlament zrušil a obžaloba na Ivana Lexu a spol. vstala z popola. Sudca Karol Posluch z Okresného súdu Bratislava III najskôr dva roky študoval spis. Potom jeho senát vyšiel v ústrety obhajobe a trestné konanie prerušil. Dopytuje sa Súdneho dvora Európskej únie, či verdikt Ústavného súdu SR, ktorý potvrdil zrušenie amnestií parlamentom, bol v poriadku. Krajská prokuratúra podala proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť.

O Lexovi nehovoria

Ľuboša Kosíka už odsúdil Špecializovaný trestný súd za falšovanie zmeniek na celkovo osemnásť rokov za mrežami. Následne ušiel do afrického Mali, kde sa schovával. Začiatkom roka ho uniesli neznámi ozbrojenci, no v súčasnosti by mal byť na slobode a nie je problém sa s ním skontaktovať. Policajný prezident Milan Lučanský pred časom vyhlasoval, že ak bude mať záujem, pošle mu letenku a sprievod, ktorý ho privedie na Slovensko. Nič sa nestalo. Kosíkova hodená rukavica na spoluprácu ostáva nevypočutá a jeho svedectvo vo vyšetrovacom spise stále chýba.

Na našu otázku, či má nejaké nové poznatky o mieste pobytu a možnostiach vydania či prepravy bývalého príslušníka SIS Ľuboša Kosíka na Slovensko, ministerstvo neodpovedalo. Hrobové ticho zavládlo zase pri zmienke o Lexovom mene aj na policajnom prezídiu. Je jedno, či firma bývalého kontroverzného šéfa tajnej služby ponúka lepšie alebo horšie seno pre kone či im poskytne o pol metra širšiu alebo užšiu jazdeckú plochu. Chceli sme vedieť, či sa polícia necíti v konflikte záujmov, keď využíva priestory a služby človeka, ktorý stojí na súde ako obžalovaný zo závažného trestného činu. Odpovedí sme sa nedočkali.