Tip na článok
Prešov: Voľakedy sa tu konali svadby a stužkové, dnes je tu herňa.

Blikajúci biznis: Zákony sa sprísnili, herní pribúda. Ako je to možné?

Kompetentní priznávajú, že počet herní u nás vzrástol. Na herne sa menia aj reštaurácie. Môže za to - paradoxne - prísnejšia legislatíva o hazardných hrách.

Galéria k článku (3 fotografie )
Hazard: Počet výherných prístrojov v posledných rokoch klesol, videohier pribudlo.
Centrum Košíc: Pri nákupnom centre je hneď niekoľko herní.
Košice: Herňa sa nachádza blízko Dómu sv. Alžbety.

V centre Košíc nájdete herne pomaly na každom kroku. Stačí sa postaviť k jednému z obchodných centier a môžete si vybrať hneď z niekoľkých. Inak to nie je ani v Michalovciach či Prešove. Hoci počet výherných prístrojov klesá, videohier pribúda.

Viac je i herní, aj keď presné čísla nikto neeviduje. Paradoxne, môže za to prísnejšia legislatíva. Keďže v podnikoch môžu byť maximálne dva výherné prístroje, videohry či podobné zariadenia, na herne sa menia aj voľakedajšie podniky a reštaurácie.

Z reštaurácie herňa

„Nikdy by mi nenapadlo, že miesto, kde sme mali stužkovú, sa zmení na herňu. Dozvedel som sa to od sestry, ktorá mala mať stužkovú v rovnakej reštaurácii v Sekčove ako ja. Dohodli sa, zložili zálohu a čakali na deň D. O pár týždňov po rezervácii sa im z podniku ozvali, že ich to veľmi mrzí, no stužkovú im urobiť nemôžu - menia sa na herňu,“ hovorí mladý Prešovčan.

Vznik novej herne ho prekvapil, keďže len na prešovskom sídlisku Sekčov napočítal minimálne ďalšie dve. „Mám pocit, akoby sme sa menili na mesto hazardu,“ dodáva.

Hovorkyňa mesta Prešov Veronika Kmetóny-Gazdová spresňuje, že povolenie na prevádzkovanie výherných prístrojov v meste má jedenásť firiem. V Prešove je v súčasnosti dvadsaťjeden herní, ktoré prevádzkujú stoosem výherných prístrojov. V roku 2009 ich bolo v Prešove mnohonásobne viac - presne 484 výherných prístrojov.

Aj z celoslovenských štatistík ministerstva financií vyplýva, že počet výherných prístrojov v posledných rokoch klesá - z 11 765 v roku 2012 sa znížil na 6 234 v roku 2014. Stúpol však počet videohier - z 10 703 v roku 2012 na 15 362 v roku 2014. Ministerstvo financií zároveň priznáva, že sa zvýšil i počet herní.

Prísny zákon

Hovorkyňa ministerstva Alexandra Gogová pripomína, že novela zákona o hazardných hrách významne sprísnila pravidlá a podmienky prevádzkovania vybraných druhov hazardných hier, ako sú napríklad výherné prístroje, videohry a technické zariadenia prevádzkované najmä v herniach.

Novela zredukovala počet zariadení na prevádzkovanie hazardných hier mimo herní maximálne na dve a zároveň stanovila, že v herni musí byť minimálne päť zariadení na prevádzkovanie hazardných hier. V praxi to znamená, že v krčmách, pohostinstvách a baroch, kde boli tri, štyri a viac výherných prístrojov či videohier, môžu byť maximálne dva také prístroje.

Ak chce mať niekto v podniku viac zariadení, musí zriadiť herňu, ktorá je pod stálym dozorom. V herni musí byť zamestnanec, čo na všetko dozerá. Platí totiž, že ak by prišiel hrať človek, ktorý má diagnostikovanú chorobu patologického hráčstva a oznámi to personálu alebo sa na personál obrátia jeho príbuzní s prosbou, aby mu nedovolili hrať, zamestnanci ho do herne nesmú vpustiť.

„Cieľom regulácie bol presun zariadení na prevádzkovanie hazardných hier z priestorov mimo herní, ako sú puby a podobne, do herní. Zákonná úprava viedla k zvýšeniu počtu herní. Preto možno vo všeobecnosti povedať, že počet herní vzrástol,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

Čísla neznáme

Koľko herní je v súčasnosti na Slovensku, kompetentní netušia, keďže zákon to nevyžaduje. Eviduje sa len počet výherných prístrojov, videohier a podobne. Gogová pripomína, že ministerstvo financií nevydáva licencie na prevádzkovanie herne, ale na prevádzkovanie hazardných hier v herniach, kasínach a iných priestoroch.

Presné čísla o počte herní na Slovensku nemá ani Asociácia zábavy a hier. Herne môžu vzniknúť, ak má majiteľ príslušnej licencie povolenie nielen od ministerstva financií, ale aj od mesta. Štát i obec majú pritom z každého jedného výherného prístroja nemalý finančný príjem.

„Z jedného automatu dnes štát získava 4 200 eur, ďalších osemsto eur inkasuje mesto alebo obec,“ spresňuje hovorca asociácie Juraj Danielis. Tvrdí, že členovia asociácie odvedú ročne do štátneho rozpočtu viac ako 160 miliónov eur a k tomu ďalšie peniaze v podobe daní z príjmu.

Ľahký zárobok?

Zmeny v hazardnom biznise potvrdzuje aj jeden prenajímateľ priestorov, ktorý si neželal zverejniť meno. „Prísnejšia legislatíva upravuje nielen miesto, kde sa môže hrať, ale tieto miesta sú pod stálou kontrolou. Herňa musí mať minimálne päť výherných prístrojov, musí byť oddelená od iných priestorov a je pod stálym dozorom finančnej správy,“ približuje.

Hazardný biznis je podľa nášho zdroja pod drobnohľadom a nemôže ho robiť hocikto. Prevádzkovateľ herne potrebuje licenciu a povolenie od ministerstva financií i obce.

„Je len pár firiem, napríklad z Bratislavy a Trenčína, ktoré vlastnia výherné prístroje. Tie si prenajímajú od ostatných podnikateľov priestory, kde umiestnia automaty. Samozrejme, všetko legálne, za patričnú finančnú odmenu,“ opisuje zaužívanú prax. Náš zdroj tvrdí, že takzvaní drobní podnikatelia nemajú šancu dostať sa k tomuto biznisu inak ako prenájmom priestorov.

„Nedivím sa podnikateľovi, ktorý mal reštauráciu, ukončil jej prevádzku a dal ju do prenájmu ďalšiemu podnikateľovi, ktorý v nej zriadil herňu. V reštaurácii musí zamestnávať minimálne dvoch kuchárov, pomocný personál, čašníkov, prevádzkarov, musí platiť odvody, znášať sústavné kontroly z hygieny, veterinárstva...

Keď priestor prenajme, nemusí nikoho zamestnať a má príjem z nájmu úplne bez starostí. Stačí, ak zaplatí daň, a to je všetko,“ dodáva.

Hra bez víťaza

Nami oslovení prenajímatelia priestorov na hazard tvrdia, že zo strany zákazníkov nezaznamenali žiadne veľké výhry. V minulosti podľa nich chodili hrať aj ľudia, ktorí pracovali v Anglicku a do automatov dokázali nahádzať celý zárobok.

„Často hrali aj tí, ktorí mali zisky z pašovania či prevádzania. Dnes však tento zdroj príjmu zamrzol, takže ani tí veľmi nechodia. Pravidelnými zákazníkmi sú najmä sociálne slabší jedinci z osád,“ prezrádza jeden z podnikateľov, ktorý prenajíma svoje priestory na herňu. Podnikateľ tvrdí, že majetnejší hráči chodia do kasín.

„Navyše, nik nevie, koľko prehrajú tí, ktorí hrajú online poker či iné hazardné hry cez internet. Dnes má každý laptop alebo tablet a hazard môže hrať aj na autobusovej zastávke,“ uzatvára prenajímateľ.

VIDEO Plus 7 Dní