Tip na článok
Rozdelený: Pečniansky les rozdeľuje na dve polovice Most Lafranconi. Chránené územie sa nachádza bližšie k Bratislavskému hradu.

Boj o Pečniansky les: Pozemkov zhabaných komunistami sa majitelia nedočkali

Vlastníci lukratívnych pozemkov pri rakúskych hraniciach sa ani dvadsaťtri rokov po revolúcii nedokážu dostať k svojmu majetku. Problémom je zrejme záujem developérov o výstavbu.

Galéria k článku (4 fotografie )
Alojz Hlina: Pre zámenu chránenej časti Pečnianskeho lesa strávil vlani nejaký čas priamo na mieste činu.
Vlado Kolenič: Aj líder skupiny Taktici patrí k tým, ktorí márne čakajú na svoj pozemok v Pečnianskom lese.
Superman: Šéf združenia Človek a strom Andrej Šošoka je známy skôr v šoubiznise. Ochranári o ňom prvýkrát počuli, keď sa pokúšal získať Pečniansky les.

Súboj o pozemky v Pečnianskom lese pri rakúskych hraniciach získal nových aktérov. Zatiaľ čo na bratislavskom súde prebieha zúrivý súboj medzi štátom a občianskym združením Človek a strom, majitelia pozemkov v inej časti tohto lesa sa stále márne snažia získať späť svoju pôdu, ktorú im kedysi znárodnili komunisti. Úrady roky nekonajú. Stojí za ich nečinnosťou záujem developérov o lukratívne pozemky?

Nechránený

Pečniansky les rozdeľuje Most Lafranconi na dve časti. Developéri si podľa našich informácií brúsia zuby najviac na pás lesa pri Dunaji s výhľadom na hrad a Staré Mesto, situovaný medzi dvoma mostami. Ide však o medzinárodne chránené územie Natura 2000, čo by mohlo developérom ich plány skomplikovať.

Pozemky medzi Mostom Lafranconi a rakúskou hranicou, o ktoré bojujú ich bývalí majitelia, však tento „nedostatok“ nemajú. Nachádzajú sa v hustom lese neďaleko priechodu Bratislava - Berg a developéri by nemuseli lúskať zložitý oriešok v podobe chráneného územia.

Na parcely, ktoré kedysi ich majiteľom znárodnili, stále nie je založený list vlastníctva. Teda štát oficiálne nepozná osoby, ktoré tieto pozemky vlastnia, hoci skutoční vlastníci roky márne búšia na pozemkový úrad. Mimochodom, pre developérov je oveľa jednoduchšie získať lukratívne pozemky, navyše za babku, ak je vlastník neznámy. Môžu si ich totiž od štátu kúpiť alebo dlhodobo výhodne prenajať. Podľa našich informácií mala o pozemky v Pečnianskom lese vážny záujem dcéra istého bývalého vysokopostaveného politika, aby ich neskôr mohla predať tretiemu subjektu. Našťastie, nepodarilo sa jej to.

Trhová hodnota pozemkov niekdajších záhradkárov totiž raketovo vzrástla. Nachádzajú sa neďaleko rakúskych hraníc s pomerne jednoduchou možnosťou vybudovania privádzača na diaľničný obchvat. Preklasifikovanie pôdy na stavebné účely by pre skúseného developéra nemal byť väčší problém.

Pečniansky les pri rakúskych hraniciach chránený nie je. O výstavbu na tomto území údajne majú developéri takisto záujem. Foto: Tony Štefunko

Okradnutí

Niekoľko desiatok majiteľov pozemkov so záhradnými domčekmi doplatilo v minulom storočí na blízkosť železnej opony. Komunistický režim si chcel vytvoriť ochranné pohraničné pásmo so susedným Rakúskom, nuž im ich majetok bez náhrady vzal. Po revolúcii sa majitelia tešili, že svoju pôdu dostanú nazad. Od roku 2004 však márne bojujú s úradníckou mašinériou.

Jednému z dedičov, Viliamovi B., došla pre nečinnosť pozemkového úradu trpezlivosť a obrátil sa priamo na Generálnu prokuratúru. Podľa identifikácie z bratislavskej správy katastra nehnuteľností bola parcela, ktorej je spoludedičom, už rozdelená na osem menších častí. Niektoré jej časti boli dokonca spojené s inými pôvodnými parcelami, ktoré patria niekom inému. Tak sa samotná identifikácia pôvodného pozemku zneprehľadnila.

Kto a prečo takto delil ucelené parcely a nanovo ich prerozdeľoval, sme sa nedozvedeli. Šéfke bratislavského obvodného pozemkového úradu Ivete Rakovej sme sa v úradných hodinách v priebehu dvoch dní nedovolali.

Dvadsaťšesť rodín

Ďalší z dedičov pozemku bol ochotný ukázať nám miesta, kde sa majetok jeho predkov zhruba nachádzal. Za štyridsať rokov sa totiž zmenil reliéf terénu a po miestach, kde boli záhrady aj s domčekmi, už dnes niet ani pamiatky. „Mama to brala ako nekonečnú krivdu. Keď pozemok kúpila, mala ho len dva roky a potom jej ho zobrali. Bez náhrady, bez všetkého. Nijako to nebolo vyrovnané. Ani právne, ani finančne. Odrádzali nás od toho, aby sme majetok chceli späť.

Že by sme sa o to museli starať a platiť servis starostlivosti o stromy a ochrany pred škodcami. Poniektorí starší ľudia sa toho zľakli, a preto odmietli majetok získať späť. Pôvodne tu malo záhrady a domčeky zhruba dvadsaťšesť rodín,“ spomína dedič. Pozemok, ktorý jemu a dvom ďalším dedičom mama zanechala, má rozlohu 2 480 štvorcových metrov.

Získať späť dedičstvo v Pečnianskom lese po pradedovi sa márne snaží aj bývalý líder legendárnej kapely Taktici Vlado Kolenič. „Boli tam ovocné sady a môj dedo zásoboval celú Petržalku ovocím. Po roku 1948 tam však spravili železnú oponu a bez ľudí tam nadivoko vyrástli stromy. Keď som sa oň začal zaujímať, najprv mi tvrdili, že je to ochranné pásmo, potom zdroj pitnej vody, čo nebola pravda, nakoniec, že sú tam vzácne stromy - tie, ktoré tam samy vyrástli. Naposledy som sa dozvedel, že je to vlastne soví les. Keď mi však predložili zoznam chránených zvierat, boli tam pomaly všetky, len sovy nie. Stále to nie je uzavreté. Ja chcem svoju časť predať, pretože to nepotrebujem, keďže žijem v Amerike,“ poťažkal si vlani Kolenič.

Vlado Kolenič: Aj líder skupiny Taktici patrí k tým, ktorí márne čakajú na svoj pozemok v Pečnianskom lese. Foto: Erik Kollárik

Zrazu to ide

Po tom, čo sme sa začali zaujímať o prípad, zrazu sa ľady pohli. Okresný prokurátor Slavomír Filipčík si po podaní podnetu pre nekonanie v tejto veci vypýtal od pozemkového úradu spis dediča Viliama B. „Okresnej prokuratúre bol Generálnou prokuratúrou postúpený podnet pána Viliama B. zo dňa 25. novembra 2012.

Poukazuje v ňom na nečinnosť obvodného pozemkového úradu v reštitučnom konaní. Po preštudovaní spisu som zistil, že skutočne ide o nečinnosť. Nekonali v lehotách, v ktorých mali. Vzhľadom na to som vydal upozornenie prokurátora, podľa ktorého majú ukončiť konanie do 28. marca 2013,“ povedal nám Filipčík.

Zaujímalo nás preto, kto nesie za prieťahy zodpovednosť. „Ak by došlo k prieťahom, ktoré spôsobil správny orgán, nadriadený je povinný zabezpečiť opatrenia, aby došlo k náprave, a vyvodiť voči zamestnancovi sankcie,“ zareagoval na našu otázku Peter Hajnala z ministerstva pôdohospodárstva, ktoré za chod pozemkového úradu zodpovedá. K prieťahom v reštitučných konaniach podľa Hajnalu prichádza napríklad vtedy, ak žiadateľ o pozemky nedodá podklady, ktoré sú potrebné pri konaní, a vtedy sa konanie prerušuje.

„Pri konaní sú potrebné technické podklady, ktoré zabezpečuje Slovenský pozemkový fond a ich obstarávanie trvá nejaký čas,“ vysvetľuje Hajnala. Ďalším prípadom predlžovania rozhodnutia o reštitúcii je prípad, ak sa „oprávnená osoba odvolala a o nároku rozhoduje súd“.

Podľa advokáta Martina Bereca môže poškodený reštituent žiadať finančné odškodnenie. „Za prieťahy v konaní je v zásade možné žiadať odškodnenie vždy, keď nastane takéto pochybenie, či už zo strany súdu, alebo orgánu verejnej moci. Prieťahy v konaní musia byť zo strany poškodeného riadne preukázané najmä listinami, podaniami a inými vhodnými dôkaznými prostriedkami. Poškodený má nárok na náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch,“ povedal nám Berec.

Ak sa aj prípad reštitúcie pozemkov v Pečnianskom lese nakoniec skončí po dlhých rokoch v prospech dedičov, zostáva zodpovedať základnú otázku. Kto celý proces vydania týchto pozemkov zdržoval a aký mal záujem proces reštitúcií brzdiť. Zrejme ide o podobné dôvody, pre ktoré sa štát v súčasnosti súdi o iné pozemky v Pečnianskom lese s neznámym občianskym združením, ktoré ich získalo mimoriadne záhadným spôsobom. A to o ne zúrivo bojuje.

Bitka o Pečniansky les

Pozemky ležiace oproti Bratislavskému hradu získalo neznáme občianske združenie Človek a strom zámenou za iné pozemky pri Šiatorskej Bukovinke. Trhová hodnota oboch pozemkov je pritom neporovnateľná.

Štát sa snaží získať lukratívne pozemky späť, s neznámym združením sa v súčasnosti súdi. Najvyšší súd už pritom raz dal za pravdu neznámemu združeniu. K pokusu o zámenu prišlo za prvej Ficovej vlády, pokúsilo sa o ňu ministerstvo pôdohospodárstva na čele s nominantom HZDS Vladimírom Chovanom. Pritom návrh na vklad zámennej zmluvy do katastra nehnuteľností prišiel až 22. júna 2010, teda desať dní po parlamentných voľbách, v ktorých sa Mečiarovo hnutie už do parlamentu nedostalo.

Ak sa podarí developérom pozemky na pravom brehu Dunaja získať na výstavbu, ich trhová hodnota by sa vyšplhala na desiatky miliónov eur.

Podľa nezaradeného poslanca Alojza Hlinu majú záujem stavať na tomto území vplyvné podnikateľské skupiny napojené na vládny Smer. Na druhej strane je to práve minister pôdohospodárstva za Smer Ľubomír Jahnátek, ktorý inicioval súdny proces na určenie neplatnosti zámennej zmluvy s neznámym združením Človek a strom. O návrat pozemkov do rúk štátu sa pokúšal aj Jahnátkov predchodca vo funkcii Zsolt Simon z Mostu-Híd. Podľa našich informácií právny zástupca štátu v týchto dňoch požiadal prokuratúru, aby do súdneho procesu vstúpila. Tá však konštatovala, že v súčasnosti to nie je potrebné, keďže sudkyňa vedie celý proces doposiaľ zákonne.

Neznáme občianske združenie dostalo pozemky s výmerou 24-tisíc štvorcových metrov v roku 2009 od štátu v rámci zámeny približne za rovnako veľký kus lesa v okrese Lučenec.

Štátny podnik Lesy SR, ktoré vtedy ovládalo HZDS Vladimíra Mečiara, si však zámenu pochvaľovalo. Zdôvodňovalo to tvrdením, že v Šiatorskej Bukovinke môžu ťažiť drevo, zatiaľ čo v Pečnianskom lese nie. A preto je to pre Štátne lesy ekonomicky výhodnejšie.

Pečniansky les je chránené územie a nachádza sa v záplavovom pásme. Združeniu Človek a strom, ktoré je v skutočnosti schránkovou firmou, to však neprekáža. Podľa šéfa združenia Andreja Šošoku, syna zosnulého hudobníka Doda Šošoku, chcú v lese vybudovať park s lavičkami.

Developéri, ktorí chcú stavať v Pečnianskom lese, však majú ďalší problém. Do cesty sa im totiž postavili skutočné ochranárske združenia. Vo februári 2012 sa aj toto sporné územie stalo chráneným areálom európskeho významu Bratislavské luhy.

Pečniansky les sa stal pritom chráneným paradoxne skôr na celoeurópskej úrovni, ako na národnej. A to už v roku 2004 v rámci sústavy chránených území Natura 2000. Záplavové pásmo v Pečnianskom lese navyše plní pre Bratislavčanov veľmi dôležitý protipovodňový systém prírodného charakteru. Záujemcovia o výstavbu tak majú pred sebou problém, ktorý im môže plán ich biznisu značne skomplikovať.

VIDEO Plus 7 Dní