Tip na článok
Zámok: Vedenie Múzea Bojnice, ktoré má na starosti aj zámok, sa o túto národnú kultúrnu pamiatku stará vskutku zaujímavým spôsobom.

V Bojniciach strhli vzácny brečtan. Čo s tým má požiar Krásnej Hôrky?

Na zámku v Bojniciach strhli vzácny chránený brečtan. Môže za to ničivý požiar hradu Krásna Hôrka, vzdialeného dvesto kilometrov. Absurdné? Na Slovensku je to tak.

Galéria k článku (4 fotografie )
Zničený: K požiaru strechy prispelo aj zanedbanie starostlivosti v okolí hradu Krásna Hôrka.
Omladili: Nielen bezpečnostnými opatreniami, ale aj takzvaným omladzovaním dôvodilo vedenie Múzea Bojnice strhnutie ojedinelého botanického kultivaru. Na niektorých múroch tak zostali len pahýle.
Posteľ: Nie vždy si môžu platiaci návštevníci vychutnať krásy historického nábytku.

Vyše sto rokov nikomu neprekážal, nepredstavoval žiadne nebezpečenstvo. Práve naopak, skrášľoval a lahodil očiam návštevníkov. Košatý brečtan, ktorý donedávna dotváral čarovnú atmosféru Bojnického zámku, bol neoddeliteľnou historickou súčasťou národnej kultúrnej pamiatky európskeho významu. Múry zámku zdobil popínavý brečtan už od čias posledného šľachtického majiteľa grófa Jána Františka Pálffyho.

Zdá sa však, že súčasné vedenie bojnického zámku má k tomuto na Slovensku ojedinelému botanickému kultivaru tak trochu macošský prístup.

Pred časom ho totiž dalo z niektorých múrov kompletne strhnúť. Pri vysvetľovaní potreby radikálneho zásahu kompetentní dokonca oficiálne priznali, čo možno ani nechceli. A síce, že k ničivému rozsahu požiaru hradu Krásna Hôrka prispeli aj zamestnanci múzea.

Zničený: K požiaru strechy prispelo aj zanedbanie starostlivosti v okolí hradu Krásna Hôrka. Foto: Ivan Kanala ml.

Omladzujú aj ochraňujú

Netušená paralela medzi bojnickým brečtanom a ohňom vzdialeným dvesto kilometrov, ktorý minulý rok v marci pohltil hrad v Krásnohorskom Podhradí, vyplávala na povrch, keď sa týždenník PLUS 7 DNÍ začal zaujímať o zničenie vzácneho kultivaru. Podobný brečtan sa totiž v takej úlohe inde na Slovensku nevyskytuje. Ojedinelý je najmä tým, že ide o najstaršiu cielene vysadenú drevinu tohto druhu u nás.

Grófovi Jánovi Františkovi Pálffymu ho ešte v roku 1906 priviezol jeho záhradník Ziegler z Francúzska. Ako taký by mal byť chránený rovnako ako celá kultúrna pamiatka. Napriek tomu pred niekoľkými mesiacmi múzeum začalo túto popínavú rastlinu radikálne strhávať. Výhovoriek mali kompetentní hneď niekoľko.

O potrebe omladzovania a ošetrenia brečtana, lebo za uplynulých dvadsať rokov sa oň vo víre všakovakých povinností akosi nestihli postarať. Ďalej, že rastlinu museli zredukovať v súvislosti s protipožiarnymi opatreniami. Riaditeľ múzea Ján Papco pritom zdôraznil, že všetko vykonávali absolútne odborne. Práce dokonca konzultovali s úradmi od hasičov cez pamiatkarov až po mesto Bojnice.

Práve mesto Bojnice však nepriamo priznalo, že o zásahu do porastu brečtana nič nevedelo. Slovenské národné múzeum - Múzeum Bojnice vraj požiadalo len o vydanie súhlasu s výrubom vyrastených drevín okrem brečtana. Urobilo tak v súvislosti s odporúčaním Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prievidzi, ktoré nariadilo bezodkladne zredukovať popínavú a náletovú zeleň, a to najmä v blízkosti otvorov v obvodovej stene a v miestach kontaktu zelene so strešnou krytinou a bleskozvodovým zariadením na hradnom múre.

Mimochodom, tieto podmienky bojnický brečtan nespĺňa. „Keď sme sa dozvedeli o opiľovaní, požiadali sme o vyjadrenie Slovenské národné múzeum - Múzeum Bojnice a vykonali obhliadku. Bolo zistené, že z určitej časti bol brečtan opílený. Na západnej strane hradieb bol opílený zvrchu, takže stena z brečtanu spadla, lebo sa pre vlastnú tiaž neudržala na múre,“ uvádza mesto Bojnice v stanovisku.

Je teda zrejmé, že šikovní profesionáli z Bojnického zámku ošetrovali vzácny brečtan s takou starostlivosťou a pozornosťou, až im sám spadol.

Požiar a brečtan

Nuž a čo má spoločné požiar hradu Krásna Hôrka, vzdialeného dvesto kilometrov, s vyrúbaným brečtanom v Bojniciach? Nariadenie o zredukovaní popínavých rastlín v okolí zámku vydali prievidzskí hasiči práve po požiari v Krásnohorskom Podhradí. Hasiči v tejto súvislosti dokonca prezradili, že takýto pokyn ešte nikdy nevydali.

Ak teda za posledné desiatky rokov nepovažovali brečtan za nebezpečnú popínavú rastlinu, prečo práve teraz zmenili názor? Hovorca prievidzských hasičov Marián Petrík mal na to jednoznačnú odpoveď. „Dôvodom bol požiar hradu Krásna Hôrka, kde popínavé rastliny na obvodových stenách, siahajúce až k strešnej konštrukcii, skomplikovali priebeh a rozsah požiaru,“ uviedol.

To si kompetentní v rámci protipožiarnych opatrení doteraz ani raz nevšimli okolie zámku európskeho významu? Až ničivý požiar Krásnej Hôrky nakopol štátne inštitúcie k činom, ale trochu chaotickým. Vysekajú všetko zelené? Bojnický zámok sa pritom nachádza v iných podmienkach ako Krásna Hôrka.

Brečtan je vždyzelená drevina s minimálnym stupňom horenia. Naopak, v Krásnej Hôrke sú suché kroviny. Navyše v hradnej priekope je ustavične voda a bojnická strecha nie je krytá dreveným šindľom, ale nehorľavým medeným plechom a pálenou škridlou.

Prievidzskí hasiči tak oficiálne potvrdili, že za rozsah požiaru hradu Krásna Hôrka nesú priamu zodpovednosť pracovníci múzea, ktorí sa mali o pamiatku starať. Podľa hasičov práve zanedbaná starostlivosť o okolie hradu dôsledky požiaru výrazne zhoršila. Napriek tomu však kompetentní trvajú na tom, že vinní sú iba dvaja rómski chlapci, ktorí oheň zapálili. Svojich sa zastáva aj ministerstvo kultúry, pod ktoré múzeá a hrady patria. Šéf rezortu Marek Maďarič do dnešného dňa za ničivú udalosť nikoho nepotrestal.

Nechápu

Zatiaľ čo na zámku v Bojniciach nechápu, prečo sa na strhávanie vzácneho brečtana týždenník PLUS 7 DNÍ vôbec pýta, odborníci nad výrubom len krútia hlavou. „Nemohol som tomu uveriť. V Českej republike, Maďarsku i Rakúsku majú takéto genotypy rastlín chránené. Na Slovensku však vyše storočný brečtan, ktorý je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky, len tak strhnú a ešte sa tvárime, že sa vlastne nič nestalo a že to dorastie. Áno dorastie, no bude to trvať niekoľko desiatok rokov. To si nedovolili ani za socializmu. Vtedy by za to išiel niekto sedieť do basy!“ netají svoje rozhorčenie odborník, ktorý zveľaďuje historické záhrady najmä v zahraničí. Nechce byť menovaný, lebo spolupracuje aj so slovenskými inštitúciami a ich otvorená kritika by mu profesionálne rozhodne nepomohla. Verejne prezentovať svoj názor však nemá problém historička Beáta Felová. O niečom takom vraj ešte nepočula. „Žeby niekto ničil zelené výzdoby historických objektov, ktoré rástli vyše sto rokov a dávali toľko krásy, z ťažko dokázateľných dôvodov? To by musel byť veľmi vážny dôvod, ktorý si ani neviem dobre predstaviť. Zelený brečtan v Bojniciach je niečo úplne iné ako vysušený a zanedbaný porast v okolí hradu Krásna Hôrka,“ myslí si Felová. Poukázala pritom na neďaleký český Mikulov, kde majú podobný brečtan. Podľa mikulovskej kurátorky Milady Rigasovej českí hasiči zatiaľ nemali potrebu žiadať o strhnutie brečtana pre možný požiar. O rastlinu sa starajú priebežne. „Robustné tridsať a viac metrov vysoké exempláre, ktoré sa popínajú na vstupných kamenných bránach, dorastajú do podoby stromových velikánov a dotvárajú typický charakter zámockej záhrady... Bežné omladenie brečtanu vykonávame raz za osem až desať rokov,“ vysvetlila Milada Rigasová. Bežné omladenie pritom znamená klasické prestrihanie rastliny a nie jeho úplné zničenie. Dodala, že zámok je kultúrnou pamiatkou, preto zásadnú zmenu kompozície záhrady, kam by patrilo aj radikálne omladzovanie brečtana, teda také, aké vykonali v Bojniciach, by museli konzultovať s viacerými úradmi a asi by ťažko prešlo.

Pamiatka ako kulisa

V našich výstavných kultúrnych inštitúciách chápu historické a pamiatkové hodnoty predsa len trochu inak ako v zahraničí. Nuž a práve Bojnický zámok je toho dôkazom. Radikálny zostrih vzácneho brečtana je pritom iba kvapkou v mori zvláštnych rozhodnutí vedenia Múzea Bojnice.

Z najkrajšieho a najzachovanejšieho zámku na Slovensku sa totiž pomaly, ale isto stáva obyčajná gýčová atrakcia typu Disneyland. Pre bežných návštevníkov možno záležitosť nesmierne lákavá, pre odborníkov však absolútne neprijateľná.

Reč je o rôznych komerčných podujatiach, ktoré na Bojnickom zámku v spolupráci so súkromnými firmami pripravujú už niekoľko rokov. Ide o akcie pre deti, festivaly duchov a strašidiel, honby na bosorky a valentínske víkendy, počas ktorých sa z historickej pamiatky európskeho významu stáva objekt infantilnej zábavy.

Je síce pravda, že pre Múzeum Bojnice sú takéto akcie zdrojom prepotrebných peňazí, otázne však je, či práve priestory národného dedičstva chráneného zákonom sú najvhodnejšie na ich organizovanie. Navyše počas podujatí sa bežne využíva vzácny historický nábytok. Gróf Pálffy si ho objednal u známej firmy Gebrüder Colli z Innsbrucku, ktorá pracovala aj pre rakúsku cisársku rodinu. Počas komerčných akcií je využitý ako doplnok i podkladový materiál pre aranžmán.

„Úplne ma to zaskočilo, pretože nikdy som si neuvedomovala, že by vôbec bolo možné, aby sa takéto priestory alebo akákoľvek národná kultúrna pamiatka mohla využívať na komerčné akcie. Po prvé, takáto prax je neprípustná, po druhé, pamiatkový objekt to nedovoľuje. A nejde iba o to, že sa ničia priestory alebo neadekvátne zneužívajú, ale historicky sa dehonestujú,“ hnevá sa historička Felová.

Ak chce štátna inštitúcia takéto podujatia organizovať, mala by tak podľa nej robiť v exteriéroch alebo v zrúcaninách, kde sa nepoužíva historické vybavenie.

Žiaden problém

Vedenie Múzea Bojnice, ale tiež ministerstva kultúry však presviedčajú, že majú všetko pod kontrolou. „Využívanie priestorov na komerčné aktivity v SNM - Múzeum Bojnice sa riadi internou smernicou, ktorá upravuje aj manipuláciu s hnuteľnými vecami. Manipulácia so zbierkovými predmetmi je zakázaná,“ vyjadrilo sa k využívaniu historického nábytku ministerstvo kultúry.

Odborníci z Bojnického zámku reagovali tvrdením, že pri zinscenovaných akciách sa značná časť zbierkových predmetov, ktoré by mohli návštevníci alebo účinkujúci poškodiť, presúva do depozitára. „Tie, čo ostávajú, teda stoličky, stoly, okná, dvere, okenice, slúžia pod odborným dohľadom ako nemenná dekorácia zámockých priestorov s minimálnym využitím účinkujúcich v scénkach. Návštevníci sa ich nesmú dotýkať.“

Napriek nesmiernej starostlivosti sa však podľa našich informácií zverený majetok počas komerčných akcií poškodzuje. Stalo sa tak napríklad v roku 2007, keď v rámci Festivalu rozprávok účinkujúci v Modrom salóne obili kovovými šabľami hrany historických keramických kachlí. Na otázky vedeniu múzea, na koľko vyčíslili vzniknutú škodu, kto ju uhradil a či sa podarilo kachle zreštaurovať, prišla zaujímavá odpoveď.

Riaditeľ Ján Papco vytkol, že otázky sú v rozpore s platnou legislatívou a etickým kódexom novinára. Napokon ani neodpovedal. V podstate len potvrdil, že k spomínanej udalosti došlo a že sa to riešilo. Nič viac. Koľko sa však takých „poškodených kachlí“, „strhnutých brečtanov“ a zanedbaného okolia za tie roky nazbieralo?

VIDEO Plus 7 Dní