Anna Mogilevskaia

Do funkcii sa známa odporkyňa interrupcií dostala len niekoľko dní pred príchodom pápeža Františka na Slovensko. Presne 8. septembra 2021 vláda vymenovala poslankyňu národnej rady Annu Záborskú za splnomocnenkyňu pre ochranu slobody vierovyznania. Nový úrad pod jej vedením má za úlohu prevenciu náboženského extrémizmu a&nbsp;dodržiavanie slobody presvedčenia v&nbsp;súlade s&nbsp;Ústavou SR. No zmerať jej úspech viac ako rok po nástupe do funkcie je tvrdý oriešok. Možno aj preto vo vláde čaká petícia s&nbsp;viac ako 12-tisíc podpismi na jej odvolanie z&nbsp;tohto postu.

Vymenovanie rodáčky zo Švajčiarska za ochrankyňu slobody vierovyznania vyvolalo hneď na počiatku vlnu nevôle a&nbsp;prinajmenšom rozpačité reakcie. Napríklad europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová reagovala, že Slovensko skôr potrebuje „splnomocnenca pre odluku cirkvi od štátu alebo splnomocnenca žien pre ochranu pred Annou Záborskou“. Nomináciu skritizovala aj vtedajšia predsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová. Podľa nej nie je namieste, že slobodu rôznych náboženských vyznaní má ochraňovať človek, ktorý „presadzuje ideológiu jednej konfesie“. S&nbsp;otázkou ohľadom jej nominácie sa vtedy nielen verejnosť obrátila na šéfa parlamentu Borisa Kollára. Hoci novinárom nevedel vysvetliť, prečo bola vytvorená nová štátna funkcia, za jej šéfku sa jasne postavil. „Myslím si, že ni­kto lepší na tomto poste ako ona nemôže byť,“ vyhlásil.

Odpoveď na otázku, čo má úrad ochrankyne Záborskej riešiť, nie je jednoduché získať ani po roku. Oficiálne má totiž splnomocnenec postavenie poradného orgánu vlády a&nbsp;jeho hlavné úlohy sú opísane veľmi všeobecne. Má napríklad „podporovať úsilie“, „skúmať možnosti“ a&nbsp;„monitorovať situáciu“ v&nbsp;oblasti náboženstva a&nbsp;slobody vierovyznania. Pozreli sme sa preto na internetovú stránku úradu vlády. Práve tam sa zverejňujú doklady predložené na prerokovanie kabinetu ministrov. Na naše prekvapenie sme nenašli ani jeden dokument z&nbsp;dielne Záborskej úradu. Či už legislatívny návrh, alebo správu o&nbsp;aktuálnom stave slobody vierovyznania na Slovensku.

Na otázky o&nbsp;konkrétnych krokoch, ktoré za uplynulý rok podnikla splnomocnenkyňa v&nbsp;téme ochrany slobody vierovyznania, tlačové oddelenie vlády neodpovedalo. Chod úradu pritom financuje štát. Samotná konzervatívna politička za výkon funkcie odmenu nedostáva, no zo štátnej kasičky sa uhrádzajú náklady na platy jej šiestich podriadených aj výdavky na služobné cesty. Presnú sumu nám úrad vlády neprezradil.

Bývalá členka Matovičovho hnutia OĽaNO sa ako zástupkyňa slobody viery môže zúčastniť na rokovaní vlády a&nbsp;ministrov informovať o&nbsp;problémoch náboženských menšín. Zatiaľ s&nbsp;tým však šéfov rezortov veľmi neobťažovala. Za rok vo funkcii a&nbsp;sedem mesiacov od vzniknutia jej úradu sa s&nbsp;ministrami stretla iba raz, v&nbsp;polovici apríla tohto roka. Ako zástupkyňa slobody viery nepresvedčila ani širokú verejnosť, v&nbsp;novej funkcii sa takmer nezúčastňuje na verejných podujatiach a&nbsp;stránku jej úradu na sociálnej sieti sleduje iba 300 ľudí. Fanúšikov na internete informuje napríklad o&nbsp;tom, že zambijskí kresťania prvýkrát počuli Bibliu v&nbsp;rodnom jazyku, či o&nbsp;príležitosti Svetového dňa boja za zákaz jadrových zbraní.

Hoci oficiálne za dlhoročnou europoslankyňou nestojí žiadny viditeľný výsledok, jej plány boli spočiatku odvážne. Krátko po vymenovaní do funkcie tvrdila, že jej úlohy sú širšie než problémy slobody viery na Slovensku, a&nbsp;chystala sa ju chrániť na svetovej úrovni. „Ako príklad poviem ženy, ktoré sú ako vojnová korisť znásilňované a&nbsp;odvážané do zajatia. A&nbsp;nie sú to len veriace ženy, sú to aj neveriace ženy. Pretože v&nbsp;tých radikálnych moslimských krajinách je aj to, že mnohí zo­mrú, pretože nevyznávajú žiadne náboženstvo. Aj tých chcem zastupovať,“ vysvetľovala vlani. No zostalo zasa len pri slovách. Za rok vo funkcii splnomocnenkyňa nenavštívila žiadnu krajinu zasiahnutú vojnou či štát, v&nbsp;ktorom moc prebrali radikálne náboženské skupiny. Namiesto toho sa bola už niekoľkýkrát pozrieť do Vatikánu spolu s&nbsp;vládnou delegáciou, zúčastnila sa na ministerskej konferencii o&nbsp;slobode náboženského vyznania v&nbsp;Londýne a&nbsp;na rokovaní Rady pre ľudské práva OSN v&nbsp;Ženeve.

Prečo skupina katolíkov vyzýva Záborskú na odstúpenie? Zistite v galérii &gt;&gt;&gt;&gt;

A&nbsp;pritom stačí, aby sa Záborská sústredila len na územie Slovenskej republiky. Situácia s&nbsp;náboženskými slobodami na Slovensku totiž nie je dokonalá. S&nbsp;dlhoročným problémom bojuje aj Združenie starokatolíkov. A&nbsp;práve v&nbsp;novej splnomocnenkyni videlo šancu konečne ho vyriešiť. Na registráciu novej cirkvi totiž treba vyzbierať 50-tisíc podpisov, čo je pre mnohé náboženské menšiny nereálne. Starokatolíci túto časť zákona považujú za diskriminačnú a&nbsp;zákonodarkyňu žiadali o&nbsp;pomoc a&nbsp;podporu ešte vlani. Za necelý rok sa situácia nikam nepohla a&nbsp;to isté združenie dnes kritizuje ochrankyňu za nečinnosť v&nbsp;komentároch na stránke jej úradu na sociálnej sieti.

No a&nbsp;keď problémy na Slovensku majú isté skupiny katolíkov, nečudo, že aj vyznávači iných vierovyznaní sa majú na čo sťažovať. V&nbsp;ročnej správe o&nbsp;náboženskej slobode za rok 2021 na to upozornila americká ambasáda na Slovensku. V&nbsp;dokumente sa napríklad spomína, že slovných útokov proti moslimom sa dopúšťajú aj poslanci slovenského parlamentu, a&nbsp;to opoziční aj koaliční. Správa takisto obsahuje výsledky prieskumov, podľa ktorých 56 percent domácich respondentov si myslí, že moslimovia by nemali mať právo prisťahovať sa na Slovensko. Podľa ďalšieho prieskumu 20 percent opýtaných prechováva negatívne emócie voči Židom a&nbsp;34 percent ľudí hovorí o&nbsp;„existencii tajnej židovskej siete, ktorá ovplyvňuje politické a&nbsp;ekonomické dianie vo svete“.

Splnomocnenkyne sa nezastal ani politológ Radoslav Štefančík. „Keď pred časom Robert Fico zaútočil na politológa Jozefa Lenča pre jeho príslušnosť k&nbsp;islamu, nezaznamenal som od pani Záborskej, že by sa politológa zastala. Netuším, na základe akých kritérií bola na tento post vybratá, ak nie je schopná obraňovať vierovyznanie občanov Slovenskej republiky,“ poukázal na presný prípad v&nbsp;rozhovore pre PLUS 7 DNÍ. Odborník dodáva, že ochrana vierovyznania je rovnako dôležitá ako ochrana všetkých ľudských práv a&nbsp;občianskych slobôd. „Je namieste, aby ľudia mohli slobodne žiť, a&nbsp;to bez toho, aby im niekto druhý chcel svoje náboženstvo nasilu nanútiť. Ak budeme úrad splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania vnímať takto, obávam sa, že pani Záborská je na tomto mieste omylom,“ zhrnul odborník.

Svoje pochybnosti o&nbsp;výkone ochrankyne slobody vierovyznania majú aj mimovládne organizácie Ethos a Inštitút ľudských práv (IĽP). Ich zástupcovia začiatkom septembra odovzdali na úrade vlády výzvu s&nbsp;viac ako 12-tisíc podpismi na odstúpenie Anny Záborskej z&nbsp;funkcie. Dôvodom má byť to, že splnomocnenkyňa odmietla podporiť návrh na zmenu zákona o&nbsp;registrácii cirkví, či to, že politička sa naďalej zviditeľňuje návrhmi zákonov založených na náboženských dogmách a&nbsp;odporujúcich názorom odborníkov.

Úrad Záborskej na výzvu reagoval statusom veľmi vlažne a&nbsp;len na sociálnej sieti. „Je zrejmé, že niektorí ľudia (ktorí text navrhli) nerozumejú, čo znamená rešpektovanie práva na náboženské vierovyznanie alebo presvedčenie. Budeme musieť robiť ešte veľa osvety,“ napísali správcovia stránky v&nbsp;mene splnomocnenkyne. O&nbsp;reakciu na doručenú petíciu s&nbsp;12-tisíc podpismi sme požiadali aj úrad vlády, do uzávierky na otázky neodpovedali.