Tip na článok
Milióny do rozpočtov: Ak štát či mestá zarábajú na nešťastí chorých ľudí a ich rodín, niečo nie je v poriadku.

Bratislava proti hazardu: Bezzubá samospráva chce zaviesť prohibíciu

Starostovia bratislavských mestských častí sa snažia presadiť celoplošnú reguláciu či rovno prohibíciu hazardu na území mesta. Súčasná legislatíva im však hádže polená pod nohy, štát zrejme nechce prísť o peniaze gamblerov, ktoré sa sypú do rozpočtu.

Galéria k článku (5 fotografií )
Počet automatov na Slovensku.
Hazard na Slovensku v číslach.
Chcú to, čo bolo: Podľa starostu Vajnôr smeruje ich petícia aj k tomu, aby sa otvorili rokovania o zmene súčasného zákona a obce mohli samy regulovať počet prevádzok s hazardnými strojmi.

Minulý rok Slováci prehrali na hracích automatoch 409 miliónov eur, priemerne vyše osemdesiat eur ročne na občana vrátane dojčiat. V Česku je situácia vzhľadom na dvojnásobný počet obyvateľov o niečo lepšia. Gambleri prišli zhruba o 680 miliónov eur, počet patologických hráčov odhadujú na stotisíc. U nás počet závislých nepoznáme. Podstatné zrejme je, že peniaze sa sypú do štátneho i mestských rozpočtov. Hoci viacero obcí o tieto peniaze nestojí a kým to bolo možné, automaty zo svojho územia vytlačili alebo ich počet zredukovali.

Ešte pred pár rokmi totiž mohli herný priemysel regulovať miestni poslanci. Krátko po nástupe Ficovej vlády sa však všetko zmenilo. Dnes treba petíciu podpísanú tridsiatimi percentami obyvateľov len na to, aby zastupiteľstvá o zákaze herní mohli rokovať. O regulácii sa nedá hovoriť. Buď zakážu gambling na celom území mesta či obce, alebo vôbec. Poslanci NR SR navyše do zákona pridali absurdnú poznámku, že herne musia byť príčinou porušovania verejného poriadku. Hociktorý psychológ potvrdí, že štandardní hráči verejný poriadok porušujú zriedka. Skôr sa hodia pod vlak.

Pribúdajú

Aj vinou novej legislatívy zažíva herný priemysel na Slovensku zlatý vek. Samotné hlavné mesto je herňami a prevádzkami s automatmi doslova posiate. Je ich vyše päťsto a hracích automatov v nich pribúda. Zatiaľ čo v roku 2013 ich v Bratislave mali zhruba 2 800, tento rok je ich takmer o sto viac. Pritom bežnému občanovi je jedno, či ich zákonodarcovia nazývajú výhernými hracími prístrojmi, alebo videohrami. Efekt je rovnaký. Mnohé zničené životy, rozvrátené rodiny, obrovské dlhy.

Bratislavskí starostovia si preto povedali - dosť! Ako hovorí predseda Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR a starosta Vajnôr Ján Mrva, petíciu za zákaz hracích automatov rozbehli ešte v máji a je presvedčený, že bez problémov získajú potrebných vyše stotisíc podpisov.

„Podnet totiž vyšiel od samotných občanov, ktorí vnímajú tragédie gamblerov a ich rodín. Sami mi tvrdia, že by boli najradšej, keby sa herne zavreli okamžite,“ vysvetľuje. Ján Mrva pozná viacero gamblerských príbehov. I tragických. Napríklad keď zadlžená tridsaťročná čašníčka z herne spáchala samovraždu skokom z okna. „Závislí prehrávajú nielen svoj majetok, ale drancujú i rodinné rozpočty, požičiavajú si, kradnú v nádeji, že raz všetko vyhrajú naspäť a dlhy vrátia aj s úrokmi. Namiesto toho padnú na úplné dno.“

Obchody vystriedali herne

„Odpor obyvateľov k pribúdajúcim prevádzkam hazardu rastie,“ tvrdí starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. „Je zaujímavé, že v tomto štáte sa ťažko podniká drobným podnikateľom, živnostníkom, neprosperujú ani firmy, ktoré reálne vykazujú výkon, zatiaľ čo hazardu sa stále darí. Napriek tvrdeniam zástupcov tohto biznisu, že ťažiskom hazardných hier je dnes internet, lipnú na kamenných prevádzkach. Klientom však otvárajú cestu k závislosti.“

Čahojová vraví, že v Karlovej Vsi ľudia citlivo vnímajú, že zanikli predajne potravín alebo iné podniky a vystriedali ich herne. „Žiadajú, aby sme zakročili, ale také kompetencie nemáme. Prijali sme všeobecne záväzné nariadenie o obmedzení prevádzkového času, ale majitelia herní ho nedodržiavajú.“ Neochoty občanov podpisovať petíciu sa neobáva. „Problém bude skôr presadiť účinné zmeny. Loby hazardných hier je veľmi silná. Možno i preto sú v súčasnom zákone nastavené podmienky regulácie tak, že sa zdajú neprekonateľné.“

Podobne vidí situáciu starosta Ružinova Dušan Pekár. „Nepovažujem za normálne, keď približne na štyristo metroch jednej ulice vzniknú tri herne a krížom cez ďalšiu ulicu je štvrtá. Jedna z toho je dokonca priamo pred centrom na liečbu drogových a iných závislostí a druhá vznikla namiesto cukrárne! Sú i na ulici, kade chodia deti do základnej školy.“

Zástupca herného priemyslu na Slovensku Juraj Danielis nám povedal, že herňa pri centre na liečbu závislostí by mala po dvoch rokoch rokovaní s jej majiteľom zmiznúť. Konkrétny termín neuviedol. Ružinovčania sa obracajú na vedenie mestskej časti, aby nenormálny stav zmenila. Je však bezmocné. „V Národnej rade SR bol už viackrát návrh novely zákona o hazardných hrách, aby mestské časti mohli počet herní regulovať. Nikdy nebola schválená. Petícia proti hazardným hrám je to jediné, čo nám zákon umožňuje.“

Strata pre rozpočty?

Predstavitelia herného priemyslu sa bránia. Tvrdia, že zamestnávajú okolo štrnásťtisíc ľudí a ročne odvádzajú do štátneho rozpočtu vyše stopäťdesiat miliónov eur. V súvislosti s iniciatívou starostov varujú, že Bratislava zákazom herní príde o 4,5 milióna ročne. Starosta Vajnôr sa pri tomto čísle pousmeje. „Ak si uvedomíme, že naša metropola má 220-miliónový rozpočet, táto strata už nepôsobí natoľko hrozivo. Nehovoriac o tom, že zarábať na nešťastí ľudí je nemorálne. Možno by bolo lepšie pozrieť sa, ako hospodária mestské podniky či samotné mesto. Veď len prenajímaním parkovacích miest súkromnej spoločnosti prichádza Bratislava o vyše milióna eur.“

Z druhej strany

„Prohibícia je najhoršie možné riešenie,“ myslí si zástupca herného priemyslu Juraj Danielis. „Skúsenosti zo sveta ukazujú, že práve zákaz herní vedie k masívnemu rastu čierneho trhu a kriminality. Herňa je jediné miesto, kde možno dozerať na vek hráča, jeho rizikové návyky a bezpečnosť. Prohibícia nikdy nemôže fungovať lepšie ako regulácia. A o regulácii sme boli vždy ochotní hovoriť.“ Zakazovanie automatov by nás podľa Danielisa vrátilo o dvadsaťpäť rokov späť, keď herne prevádzkovali kriminálne živly. Skúsenosti zo susedných metropol už dnes ukazujú, že na metódy čierneho trhu je polícia krátka.

„Maďarsko pre zákaz herní prehralo medzinárodný spor na Európskom súdnom dvore a musí platiť miliardy forintov,“ vyratúva. „Grécko sa po siedmich rokoch prohibície snaží herne znovu legalizovať. Medzičasom vznikol gigantický čierny trh, na ktorom je zhruba stodvadsaťtisíc nelegálnych automatov. Tamojšia mafia bráni serióznym prevádzkovateľom etablovať sa na trhu. Česko má problémy najmä v Brne a Prahe, kde došlo k čiastočnej prohibícii. V oboch mestách je už viac ako tisíc nelegálnych automatov a stále pribúdajú. V Poľsku počas zákazu na trhu pribudlo až štyridsaťtisíc čiernych automatov. A už dnes máme informácie, že aj na našom trhu sa pohybujú spoločnosti, ktoré ponúkajú nelegálne stroje. Ich aktivitu vidno na Považí i na východe Slovenska.“

Prohibíciou, podľa Danielisa, hrozí masový odchod hráčov do internetových herní, kde nie je možná kontrola. Zdôrazňuje, že samotní majitelia herní si schválili takzvané memorandum o porozumení, ktoré obsahuje zákaz reklamy a zvyšovania počtu prevádzok. „Tento priemysel je zbytočne kriminalizovaný,“ dodáva. „Sami si uvedomujeme, že naše odvetvie prináša so sebou aj nežiaduce javy. Preto spolupracujeme s liečebnými centrami, komunikujeme s odborníkmi na liečbu závislostí, podporili sme vznik a prevádzku linky pomoci pre problémy s hraním. Myslíme si, že väčšina ľudí hrá pre zábavu v rozumnej a zodpovednej miere.“

Ak teda zákazy nič neriešia, prečo tak intenzívne bojujeme napríklad proti marihuane, ktorá je v rozumnej miere rovnako neškodná a, navyše, sú preukázané jej liečebné účinky? V prípade jej legalizácie by podľa tejto logiky spotreba drogy klesla a štátu by to prinieslo zvýšenie turizmu a obrovské zisky. Veď donedávna v Holandsku majitelia „cofee shopov“ ročne odvádzali do rozpočtu vyše štyristo miliónov eur.

Čo na to odborníci?

Na množstvo herní sa sťažujú aj gambleri. Nielen tí abstinujúci. Tvrdia, že práve ľahká dostupnosť ich vrhá do hráčskeho ošiaľu. Podľa nich, ak už tento biznis nemožno úplne zakázať, mal by sa koncentrovať na jednom mieste a byť kontrolovaný, aby tam nezamestnaní nemohli utrácať sociálne dávky a aby ľudia s dlhmi a exekúciami mali dvere úplne zatvorené.

Primár psychiatrického oddelenia na Prednej Hore Jozef Benkovič by bol za úplný zákaz hazardu. Celoplošne. S patologickými hráčmi pracuje už osemnásť rokov a neustále vníma tragické príbehy gamblerov a ich rodín. Upozorňuje, že hre prepadávajú čoraz mladší ľudia. Okrem ľahkej dostupnosti herní pokladá za hlavné spúšťače závislosti voľné finančné prostriedky, stres a návykové látky. Preto je presvedčený, že hranie by rozhodne nemalo byť spojené s alkoholom. Paradoxne, v mnohých herniach je pivo zadarmo alebo sú prepojené s pohostinstvami.

Tiež je za prísnu kontrolu a monitorovanie ľudí, ktorí herne navštevujú. „V minulosti som si myslel, že napríklad závislosť od drog je silnejšia ako hranie. V praxi som sa presvedčil, že to býva aj naopak.“ Pripúšťa, že závislí si herňu nájdu napriek zákazom, v zahraničí alebo na internete. Takto je však menšia pravdepodobnosť, že nám budú pribúdať noví. Tiež upozorňuje, že až tretina liečených pacientov má za sebou pokus o samovraždu.

Riaditeľ centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica si myslí, že redukcia herní môže znížiť množstvo závislých. Zároveň však tvrdí, že počet patologických hráčov v posledných rokoch sa stabilizoval a z medicínskeho pohľadu tu rozhodne nemáme hráčsku epidémiu. Pri zmienke o možnosti sústrediť automaty do megakasín spomenie Monako a Singapur. „Tieto komplexy v krajinách nezvýšili kriminalitu a hráči sú prísne kontrolovaní. Iným príkladom môže byť Švajčiarsko a Fínsko, kde zisky z herní smerujú do štátneho rozpočtu a sú určené na školstvo, zdravotníctvo a šport.“

Tvária sa ako kluby

V susednej Českej republike po redukcii herného priemyslu skutočne vznikajú čierne prevádzky s hracími automatmi. Maskujú sa ako súkromné kluby. Obyčajne vznikajú tam, kde bola herňa zrušená, ibaže majitelia ich premiestnili do uzatvorených miestností, kde nie sú na očiach bežného zákazníka. Hráč sa zaregistruje u barmana, neraz pod falošným menom, a získa číselnú kombináciu na otvorenie dverí do herne s označením súkromný klub.

Iní zase lavírujú medzi zákonmi. Vytvorili takzvané kvízomaty, kde pred začatím hazardnej hry musí hráč odpovedať na jednoduchú otázku. Potom môže „gemblovať“, koľko chce. Podľa informácií z českých médií však polícia čierne prevádzky zatvára a kvízomaty habe.

VIDEO Plus 7 Dní