Tip na článok
Dobre už bolo: Aktivisti aj s primátorom Ftáčnikom sa pustili do neskorej záchrany PKO, ale nevedia ako a za čo, a medzitým chátra a chátra.

Bratislava spor o PKO prehrala, z komplexu budov je chrám skazy

V rukách hlavného mesta zostal čierny Peter v podobe hroziacej náhrady škody vo výške 28 miliónov eur. Hrozí mu pre kauzu PKO nútená správa?

Galéria k článku (8 fotografií )
Posledný Vianočný bazár v roku 2010. Odvtedy je sála a celé PKO uzavreté.
Nezaspieva: Primátor Milan Ftáčnik speváka Karla Gotta do PKO už určite nezavolá, aby si zaspomínal na Bratislavskú lýru 1968.
Plesnivé a opadané: Interiér PKO je v stave, ktorý sa už ťažko bude dať zrekonštruovať.

Bratislavský Park kultúry a oddychu chátra už štyri roky, odkedy ho exprimátor Andrej Ďurkovský dal vypratať. Aktivisti ostatné tri roky priebežne adresujú súčasnému primátorovi Bratislavy výzvy, aby sa o budovy zaujímal a staral. Aktuálne však hlavné mesto spor o PKO prehralo. Súd rozhodol, že zmluvy a ich dodatky, v ktorých sa mesto Bratislava zaviazalo búrať PKO, sú platné.

Bez ohľadu na právne dohry je jasné jedno. Z komplexu budov Parku kultúry a oddychu je momentálne smutný chrám skazy v rozklade. Navyše, v rukách mesta zostal aj čierny Peter v podobe hroziacej náhrady škody vo výške 28 miliónov eur.

Snahy o záchranu

„Ako sa mesto stará o svoj majetok - budovy PKO?Ako sú budovy a vnútorné siete zabezpečené? Prichádza zimné vykurovacie obdobie, budovy treba temperovať. Kedy chce mesto prevziať budovy PKO do správy? Kedy ich plánuje sprístupniť verejnosti?“

Tieto a mnohé ďalšie otázky formou otvoreného listu adresovali aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene primátorovi Milanovi Ftáčnikovi presne pred tromi rokmi. O rok aktivisti opäť vyzvali primátora, aby PKO sprevádzkoval a oživil. Nestalo sa.

Výsledný efekt vidíme denne v podobe schátraných budov, ktoré špatia centrum a nábrežie. Dať ich do pôvodného stavu by stálo podľa odborníkov zhruba desať miliónov eur, tie však mesto nemá.

Súdny spor

V júni 2005 poslanci mestského zastupiteľstva Bratislavy schválili predaj pozemkov spoločnosti Henbury Development. Tá kupovala trojhektárový pozemok s plánom postaviť na mieste súčasného PKO komplex budov River Side City.

V roku 2006 mesto a investor uzavreli zmluvu o spolupráci, kde, rečou právnikov, „upravili svoje práva a povinnosti v súvislosti s odstránením na pozemkoch stojacich stavieb vo vlastníctve mesta“. Mesto Bratislava sa zaviazalo, že do šiestich mesiacov vydá búracie povolenie. Od začiatku bolo jasné, že mesto so súhlasom zastupiteľstva predáva pozemky spolu s právom zbúrať mestské PKO.

Búracie povolenie vydali v marci 2007. Mesto však nesplnilo zmluvné podmienky. Nemalo totiž za PKO náhradu. Až na jeseň roku 2010 podpísali obe zmluvné strany protokol o odovzdaní a prevzatí stavieb. Pôvodný termín v novembri 2010 sa presúval pre konanie naplánovaných kultúrnych akcií na december 2010.

Po komunálnych voľbách v decembri 2010 vystriedal primátora Andreja Ďurkovského Milan Ftáčnik. A od tej chvíle boj o záchranu PKO zosilnel. Na stranu aktivistov sa proti búraniu postavila aj vtedajšia premiérka Iveta Radičová. Lenže aktivisti nevedeli dať riešenie. Ako a hlavne za čo PKO zachrániť. A čas bežal.

Mesto v novembri 2011 vyšlo v ústrety aktivistom a začalo svoje záväzky voči investorovi spochybňovať. Vyhlásilo, že zmluvy považuje za neplatné, a odmietlo ich plniť. Investor mestu vrátil budovy a podal žalobu. Výsledok? Prvostupňový súd uznal, že zmluvy boli platné.

Z dokazovania bolo zrejmé, že mestskí poslanci vedeli, že cieľom kúpy pozemkov je výstavba projektu River Side City, ktorá si vyžadovala zbúranie PKO. Proti tomuto rozhodnutiu mesto podalo odvolanie no aj opakovaný verdikt bol, že zmluvy sú platné. Proti rozsudku sa nedá odvolať, mesto však robí, čo môže, a chce podať dovolanie na Najvyšší súd.

Primátor Ftáčnik sa vyjadril, že zváži aj ďalšie právne kroky a pokúsi sa vypovedať zmluvu o búraní. Dovolanie na Najvyšší súd síce nemá odkladný účinok na vykonanie rozsudku, ale investor Henbury Development PKO zbúrať nemôže. Nemá totiž platné búracie povolenie.

Finančné dohry

Príbeh sporu o platnosti či neplatnosti zmlúv má aj finančnú rovinu. Ak sa mesto rozhodlo tvrdiť, že zmluvy neplatia, tak za svoje budovy na cudzom pozemku by malo platiť nájomné. Aj s príslušenstvom sa suma za štyri roky vyšplhala na viac ako štyri milióny eur. Okrem toho sa investor rozhodol zažalovať mesto aj pre zmarenú investíciu, a teda škodu vo výške 28 miliónov eur.

Investor chce od súdu, aby zistil, aká veľká škoda mu vznikla tým, že na svojom pozemku nemohol postaviť plánovaný projekt. Podľa našich informácií súd ustanovil znalca, ktorý má vyčísliť škodu.

Žalobou, ktorá môže mesto finančne ohroziť, sa teda reálne zaoberá. V prípade povinnosti zaplatiť 28 miliónov eur by sa mesto dostalo do problémov. Pri kapitálovom rozpočte, ktorý ráta so schodkom vyše jedenásť miliónov eur, by prípadná exekúcia mohla priviesť mesto až do nútenej správy.

To znamená, že by neboli možné žiadne investície a mesto by zabezpečovalo iba najnutnejšie povinnosti. Investorovi sme položili otázku, či si je vedomý toho, že aktuálny vývoj kauzy a súdne spory, ktoré s mestom vedie, môžu dostať Bratislavu do nútenej správy.

„Naším cieľom nebolo vyhrotiť spor do tohto štádia. Chceli sme len dokončiť investičný zámer, do ktorého sme vložili množstvo prostriedkov. Vedenie mesta uprednostnilo vysokohazardnú a nezodpovednú hru, ktorá môže doviesť mesto za určitých okolností až k nútenej správe,“ odpovedal zástupca developéra Ján Krnáč.

Podľa hovorcu primátora má Ftáčnik zviazané ruky. „Je viazaný rozhodnutiami mestského zastupiteľstva, ktoré odsúhlasilo postup mesta v spore o PKO na súde. Primátor navrhoval aj alternatívne riešenia. Spor pokračuje aj po rozhodnutí Krajského súdu mimoriadym dovolaním mesta a poslanci o celej situácii naposledy rokovali na októbrovom zastupiteľstve a vzali na vedomie rokovania so spoločnosťou Henbury Development,“ uviedol primátorov hovorca Stanislav Ščepán.

História PKO

Budovy vyprojektovali v rokoch 1943 - 1948 architekti Pavol Andrik, Ján Štefanec a Kamil Gross. Slúžiť mali ako výstavisko pre Dunajské veľtrhy. Budovy postavili v prvej polovici päťdesiatych rokov, súčasne s prestavbou nábrežia, stavebné práce vykonávali aj dobrovoľníci z radov Bratislavčanov.

Od roku 1969 sa v PKO usporadúval medzinárodný veľtrh Incheba a neskôr aj ďalšie podobné podujatia. Hlavnou náplňou však boli kultúrne a politické podujatia. PKO pozostávalo z troch hlavných pavilónov - ústrednej vstupnej haly a dvoch bočných krídel.

Vstupnú halu zdobili vitráže vyrobené podľa predlohy akademického maliara Janka Alexyho, obraz Františka Gajdoša, priečelie zasa dve monumentálne sochy od Tibora Bártfaya. Súčasťou PKO boli aj vonkajšie parkové úpravy a promenáda pozdĺž Dunaja.

VIDEO Plus 7 Dní