Peter Getting

NaSlovensku nemáme len hudobné festivaly, o ktorých sa píše v každých novinách. Už pár rokov u nás fungujú utajené akcie plné hajlujúcich fanúšikov. V neveľkej dedine na Záhorí sa konajú podujatia, na ktoré sa schádzajú tisíce fašistov z celého kontinentu - od Anglicka po Rusko. Vystupujú tu zahraniční fanatici aj spevák z Kotlebovej kandidátky. Prepojenia siahajú od mafie po údajného útočníka na Hedvigu Žákovú-Malinovú. A polícia pod vedením ministra Kaliňáka nekoná.

„Zdravíme. Zvažovali sme formu, ako upozorniť na prípad, ktorý sa deje na Záhorí. Tamojšia lokalita sa stala miestom jedného z najvýznamnejších neonacistických zrazov v strednej Európe. Je hanba, že Slovensko sa stalo destináciou pre rasistických fanatikov, bitkárov aj vrahov.“

Toto stálo v úvode mailu, ktorý nám prišiel. Bol anonymný, podpísaný Antifašistická akcia Slovensko. Obsahoval aj ďalšie informácie. „Koncerty sa konajú v Plaveckom Mikuláši, v priestore bývalého kravína. To sedí, lebo dnes sa tam schádzajú hajlujúce teľce. Budovu prerobili na prevádzku akcií, pri vstupe kontroluje vybraná esbéeska a vstupné je vysoké, ako to býva zvykom, pretože sa z neho kryje ďalší biznis, propaganda a podobne.“

Rozhodli sme sa závažné informácie preveriť. Ako sme zistili, zakladajú sa na pravde.

Už zoznam podujatí na Záhorí je kvalitný. Koncerty sa konajú v lokalite zvanej Pod Božou mukou. A muky sú to pre každého, kto sa bližšie pozrie na „hviezdy“ scény, porušujúce celú hŕbu platných zákonov.

Napríklad americká kapela Bound for Glory, ktorá spieva: „Árijské národy stúpajú a spravia nový štart, árijské národy stúpajú a nikdy nepadnú...“ V inom hite znie: „Paraziti spoločnosti, zhnití do špiku kostí - nemám pred vami žiadnu ľútosť a keď sa ma spýtaš na meno, poviem ti ho - som lovec... vďaka mojej čepeli vás nič nezachráni... neger, neger, kamkoľvek pôjdeš, budem tam!“

Takisto sa predviedla britská kapela Brutal Attack, raziaca primitívny antisemitizmus a prepojená na medzinárodné teroristické neonacistické hnutie Blood and Honour (z nacistického hesla Krv a česť). O tom, že účasť je skutočne „svetová“, svedčí koncert kapely z Japonska či ukrajinská rasistická kapela Sokyra Peruna (Perúnova sekera), pýšiaca sa logom s hákovým krížom a spievajúca o bielom terore, ktorý by rada zaviedla.

Lokalita je vzdialená 60 kilometrov od Bratislavy. Poloha je zvolená úmyselne. Je to len na skok z Česka, Maďarska a Rakúska, ale aj z iných štátov. „Sledovali sme autobusy privážajúce belgických neonacistov. Táto ,hajlovacia hala‘ je v zahraničí známa natoľko, že na plagátoch stačí usporiadateľom uviesť - ,Místo jako vždy (SK)‘. Slovensko je skutočne európske,“ sarkasticky dodáva mail.

Neonacisti sa snažia akcie zakamuflovať, na koncertoch odporúčajú nehajlovať a majú zákaz fotiť, ibaže táto sorta ľudí, skrátka, príliš rada machruje. A tak sa nám podarilo získať viacero záberov z plnej haly, obraz si môže spraviť každý sám. Nechýbajú vzájomné potýčky, tričká so symbolmi Tretej ríše, videá zachytávajú aj vzorové hajlovanie. Viaceré fotky sme našli aj prostredníctvom konta na Pokeci, v albumoch ich mal nácko s nickom 666chalan.

Bývalý kravín sa nachádza na okraji obce Plavecký Mikuláš. Malá dedina so sedemsto obyvateľmi leží neďaleko zrúcaniny Plaveckého hradu na úpätí Malých Karpát. Starostku Martu Hlavatú, pochopiteľne, vec neteší, dedina sa nachádza v malebnej oblasti Plaveckého krasu a budúcnosť vidí najmä v rastúcom turistickom ruchu.

V bývalom družstve sú viaceré poľnohospodárske objekty schátrané, spomínaná budova má však novú strechu aj okná. „Údajne to vzniklo tak, že v dedine býval starší elitný nácko Vladislav Záhradník, prezývaný Stanley, robil pre mafiu, za násilnú trestnú činnosť už sedel a venoval sa aj organizovaniu neonacistických koncertov. Po prepustení asi nejako vykšeftovali kravín, ale on potom niekoho rozstrieľal na ulici vo Vrakuni a odvtedy sedí,“ stálo v doručenom maile. Ako sme zistili, pred dvoma rokmi naozaj Okresný súd Bratislava I odsúdil za vraždu v štádiu pokusu a nedovolené ozbrojovanie páchateľa rovnakého mena a priezviska na 15,5 roka s maximálnym stupňom stráženia.

Objekt kravína kúpil podľa výpisu z katastra nehnuteľností v roku 2009 Martin Málik. Ani tento Bratislavčan nie je neznáma postava. Podľa servera antifa.cz, ktorý mapuje ultrapravicové aktivity, je Málik organizátor neonacistických koncertov na Slovensku pod hlavičkou spomenutej teroristickej organizácie Blood and Honour. Málik figuruje aj v Živnostenskom registri s uvedeným predmetom podnikania - „organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí“. Nie je však jediný, kto sa pohybuje okolo organizácie týchto „kultúrnych podujatí“.

Málik prevádzkuje aj internetový obchod s tričkami pre súkmeňovcov a distribuuje nové cédečko kapely Krátky proces, v ktorej spieva bývalý herec a známy slovenský neonacista Rastislav Rogel. Ten Rogel, ktorý s vytetovanými nacistickými symbolmi vyzýva na koncertoch na hajlovanie a splynovanie nepriateľov rasy a kandidoval na kandidátke Kotlebovej Ľudovej strany - Naše Slovensko (ĽSNS). Pre neonacistický server odpovedal: „Na kandidátku ĽSNS som dostal ponuku od vedenia strany, vzhľadom na moje postoje a, samozrejme, názorovú spriaznenosť s programom strany.“

Prepojenia sa tam však nekončia. Rogelova kapela Krátky proces tak-isto vystupovala v bývalom kravíne. Pán spevák napriek mnohým trestným oznámeniam dosiaľ vždy obišiel bez trestu. Buď sa trestné oznámenia na polícii záhadne „stratili“, alebo mal poruke advokáta podsvetia a súd ho oslobodil. Podľa Obchodného registra Rogel figuroval v eseročke so zavraždeným mafiánskym bosom bratislavského podsvetia Jozefom Svobodom. Ako upozornilo PLUS 7 DNÍ už pred desiatimi rokmi, osobne sa pozná s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom.

Kataster nehnuteľností odhalil, že okolo kravína sa pohybuje ďalšia známa tvár, ktorá má súvis s Kaliňákom. Konkrétne nitriansky neonacista a organizátor pochodov Marcel Grzyb. Médiá jeho priezvisko skomolili, ide však o toho istého Grzyba, ktorý figuroval ako jeden z dvojice útočníkov podozrivých, že zbili Hedvigu Žákovú-Malinovú. Vtedajší minister Kaliňák protiprávne vstúpil do vyšetrovania prípadu a spoločne s premiérom Ficom v honbe za hlasmi nacionalistických voličov zľahčovali celý incident. Ako to zhrnul psychiater Jozef Hašto, ktorý Hedvigu liečil z následkov tráum spôsobených prepadnutím, z obete vlastne vyrobili páchateľa, kým skutoční útočníci zostávajú bez trestu. Grzyb získal podľa katastra nehnuteľností časť kravína v roku 2013 a teraz je rovnako ako Málik polovičný podielový vlastník predmetnej stavby.

Kravín je symbolickým vrcholom ľadovca. O podobné koncerty nebola v minulosti núdza, ale po vzniku protiextrémistickej jednotky a záťahoch v rokoch 2000 - 2006 sa zdalo, že týmto aktivitám odzvonilo.

„Neonacistické hnutie v Európe dnes presedlalo z kanád na civilnejšie oblečenie, v zelených tričkách sa dostali aj do nášho parlamentu. Po príchode ministra Roberta Kaliňáka sa začal pod rôznymi zámienkami postupný rozklad protiextrémistickej agendy. Od roku 2006 sa prestali progresívne vyšetrovať tieto prípady, nebola rozložená jediná skupina ani rôzne združenia, ktoré tu rástli ako huby po daždi, ani takéto koncerty,“ potvrdzuje nám bývalý člen tejto jednotky, ktorý si neželá byť menovaný a opustil políciu práve pre neschopnosť riešiť problematiku.

„Dnešná katastrofálna situácia je výsledkom práve tohto prístupu. Teraz sa síce vytvorilo oddelenie Národnej kriminálnej agentúry na potláčanie extrémizmu, ibaže fakt je, že Kaliňák obnovuje oddelenia, ktoré v roku 2008 zrušil, a len pred troma rokmi zrušil aj oddelenia na potláčanie extrémizmu v krajoch s tým, že nie sú potrebné, lebo žiadny extrémizmus tu nemáme. Ak Slovensko dnes pôsobí ako centrum neonacistických zrazov z celej Európy, je to skutočne veľký problém s medzinárodným dosahom,“ dodáva.

Koncerty v kravíne, nitrianskeho nácka Grzyba či kotlebovca Rogela by dnes malo riešiť ministerstvo vedené rovnakým Kaliňákom. A odpoveď polície? Na konkrétne otázky, ako monitoruje tento prípad a najmä prečo dosiaľ nekonala, sme z Prezídia Policajného zboru dostali odpoveď v podobe jedinej vety - citujeme ju v plnom znení: „Polícia preveruje protiprávne konanie občanov tejto krajiny či už v rovine priestupkov, alebo trestných činov, buď na základe vlastného vyhľadávania, alebo na základe podnetov od fyzických, respektíve právnických osôb.“

Žeby šlo o frázu, ktorú má ministerstvo v počítači zapnutú ako automatickú odpoveď na čokoľvek?

Jesmutný paradox, ktorú dedinu si pre svoje „kultúrne“ aktivity vybrali neonacisti. Plavecký Mikuláš totiž zažil „pozornosť“ zo strany fašistov už v minulosti. Udalosti zo sklonku druhej svetovej vojny v obecnej kronike nazývajú Dni hrôzy. Nečudo. Na veľkonočné sviatky roku 1945 sa odohral masaker s desiatkami obetí.

V dedine bol podľa miestnej bývalej učiteľky Otílie Báchorovej demokratický odboj, ktorý spolupracoval s partizánmi, jeho členom bol aj farár. Červená armáda síce dedinu oslobodila, Nemci sa však onedlho vrátili a opäť ju dobyli. Rozzúrení nad vlastnými stratami začali podpaľovať domy, rabovať a vraždiť. V priebehu pár minút postrieľali trinásť ľudí, medzi nimi 14-ročné dievča. „Bola to úplne nevinná Helenka, všetci majú hroby na cintoríne,“ hovorí Otília Báchorová.

Zvyšných dedinčanov zhromaždili nacisti pred kostolom, ďalšiemu masakru zabránili len približujúci sa Rusi. „Ľudí hnali do poľa, potom od žien a detí oddelili mužov,“ hovorí nám 94-ročný Florián Záhradník.

Záhradník je posledný žijúci svedok týchto udalostí a stále má obdivuhodnú pamäť. Rozpráva o zúrivosti nacistov v beztak prehratej vojne. „Nevedeli sme, čo s nami bude. Brali všetkých mužov od šestnásť do šesťdesiat rokov. Aj môj otec tam bol a padol po ceste, zomrel s ďalšími mužmi. Hnali nás vo dne v noci. Cez Moravu, potom cez Dunaj a cez celé Rakúsko. Boli sme aj v koncentračnom tábore Mauthausen, dávali nám málo jesť, bolo zima, spávali sme na hnoji. Kto nemohol ďalej, toho zastrelili. Pridali k nám ďalších zajatcov, mladých rumunských chlapcov, každý deň zomierali niekoľkí, poslednú noc zomrel jeden vedľa mňa a stuhnutými nohami ma tak zvieral, že ho museli uvoľňovať. Do jamy hádzali ešte živých ľudí a na rozkaz sa museli zahádzať hlinou, pochovali ich zaživa. Bol to posledný deň vojny. Oslobodili nás Američania. Keď sme sa prvý raz najedli, všetko sme vyvrátili, také sme mali žalúdky z toho hladu.“

Cesta z pochodu smrti bola dlhá, ôsmi dedinčania zahynuli ešte po vojne pri odstraňovaní výbušnín nastražených Nemcami v obvode dediny. Kronika dediny, v ktorej dnes strašia kotlebovci a primitívi zbožňujúci Hitlera, to uzatvára nadčasovo.

„Každý, kto bude čítať túto smutnú históriu našej obce, nech sa zamyslí nad tým, čo všetko museli pod fašistickou tyraniou prežiť naši otcovia a dedovia, ako ťažko sa rodila sloboda, koľko nevinných ľudí zomrelo a trpelo pre našu budúcnosť a mier.“

Výber z magazínu Trend

Viac exkluzívnych informácií o ďalších neonacistoch si prečítate v najbližšom čísle týždenníka Plus 7 dní.

Brloh neonacistov v Plaveckom Mikuláši. Stopy vedú ku Kaliňákovmu známemu!

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás