Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Dostala viaceré nelichotivé prezývky: Veľký salaš, Stoka či Šťanica. Denne sa na hlavnej stanici v Bratislave premelú desaťtisíce ľudí. Vestibul je plný cestujúcich, ktorí čakajú pred informačnou tabuľou alebo sa húfne presúvajú k nástupištiam po schodiskách, ktorým chýbajú eskalátory. Natlačení čakajú aj na úzkych a krátkych nástupištiach, kam prichádzajú vlaky s obmedzeným počtom vagónov.

Mnohí sa sťažujú na nečistotu aj na ľudí bez domova, ktorí už dlhé roky považujú stanicu za svoje útočisko. Nikto nepochybuje o&nbsp;tom, že dôležitá vstupná brána do Bratislavy nezodpovedá z&nbsp;technického ani urbanistického pohľadu požiadavkám, ktoré by mala napĺňať. Dokonca sa špekuluje o&nbsp;tom, že historická budova bude zrovnaná so zemou. Aký je teda jej osud? Svitá hlavnej stanici plánovanými úpravami na lepšie časy alebo len zaplátajú niekoľko dier?

Kedysi bola pýchou, dnes blamážou. Najfrekventovanejšia a&nbsp;najdôležitejšia železničná stanica na Slovensku spája nielen hlavné mesto so zvyškom krajiny, ale aj so susedmi - s&nbsp;Českom, Rakúskom, Poľskom a&nbsp;Maďarskom.

Prvý parný vlak došiel do Bratislavy v&nbsp;roku 1848. „V&nbsp;tom čase bola prijímacia budova na dnešnej Šancovej ulici. V&nbsp;roku 1871 postavili novú, ktorú poznáme dodnes. Prešla úpravami v&nbsp;roku 1910, v&nbsp;roku 1965 a&nbsp;v&nbsp;roku 1989 k&nbsp;nej pribudla prístavba,“ hovorí prednosta stanice Pavol Országh.

„Cestujúci pribúdali a&nbsp;bolo treba zabezpečiť aj obslužný priestor pre dopravcov. Sklenená prístavba mala slúžiť len dočasne a&nbsp;máme ju tu už štyridsať rokov,“ dopĺňa hovorkyňa Železníc slovenskej republiky (ŽSR) Ria Feik Achbergerová.

Mnohé problémy bratislavskej hlavnej stanice súvisia s&nbsp;jej špecifikom: je vybudovaná v&nbsp;oblúku. „Tým je priestorovo veľmi obmedzená, nemáme sa kam rozšíriť, ako to urobili na viedenskej stanici,“ vysvetľuje prednosta.

Oblúk obmedzuje aj dĺžku vlakov, ktoré môžu pristaviť. „Najdlhšie máme tretie nástupište, kde sa zmestí vlak s&nbsp;trinástimi vozňami do Košíc, najkratšie je piate, kam vojdú ledva štyri. Chodia tam vlaky na Dunajskú Stredu a&nbsp;Komárno, ktoré sú krátke, a&nbsp;takisto súpravy do Viedne smerom na Devínsku Novú Ves a&nbsp;Marchegg,“ upresní Országh.

Šesť nástupíšť, vyše dvadsať komerčných prevádzok, zopár toaliet v&nbsp;suteréne. A&nbsp;množstvo ľudí. Najviac ich cestuje v&nbsp;piatok a&nbsp;v&nbsp;nedeľu, najmenej v&nbsp;stredu. Väčšina sa zdržuje vo vestibule najnovšej budovy. Mládež sedí na schodoch a&nbsp;pozerá do mobilu, starší osamote alebo v&nbsp;skupinkách postávajú a&nbsp;sledujú informačnú tabuľu. Ak sa na nej objaví príchod vlaku, húfne sa presúvajú starým schodiskom k&nbsp;nástupištiam. Miesta je na nich málo. Ak nechcú čakať tak, aby im niekto dýchal na krk, postávajú pár centimetrov od koľajiska.

„Teraz som tu po roku. Keď som študoval na vysokej škole, cestoval som vlakom do Bratislavy z&nbsp;Prievidze skoro každý týždeň,“ hovorí Jakub Kašuba, jeden z&nbsp;cestujúcich, ktorého sme oslovili. „Vidím, že sa vonku robí dlažba. Inak sa veľa nezmenilo. Stále sa tu združujú nejakí pofidérni ľudia.“ Najviac mu prekáža vzhľad budovy stanice, ale aj praktické nedostatky ako napríklad jeden výťah ku každému nástupišťu. „Väčšinou teda človek musí použiť schody, aj keď má veľký kufor,“ dodá.

V&nbsp;roku 2015, keď stanica ešte nemala výťahy, pomáhalo cestujúcim s&nbsp;batožinami desať mužov. Občianske združenie Proti prúdu spustilo projekt, ktorý mal predajcom Nota Bene pomôcť dostať sa z&nbsp;dlhov. V&nbsp;uniformách a&nbsp;bielych rukavičkách čakali od deviatej do trinástej na cestujúcich pri schodoch vo vestibule a&nbsp;pomáhali im s&nbsp;taškami a&nbsp;kuframi. Kočíky s&nbsp;deťmi si na zodpovednosť nemohli vziať. „Boli tu niekoľko rokov, postupne sa ich počet znižoval. Keď v&nbsp;roku 2019 pribudli výťahy, ľudia častejšie využívali tie,“ spomína prednosta. Eskalátory pre úzke schodiská nemajú kde vybudovať.

„Všimol som si, že za posledné roky postavili čakáreň, ale aj tak veľa ľudí stojí pred tabuľami s&nbsp;príchodmi a&nbsp;odchodmi vlakov,“ hodnotí cestujúci Jakub.

Nazrieme do nových priestorov s&nbsp;desiatkami modrých stoličiek. Dve tretiny dvoch miestností sú zaplnené zväčša staršími ľuďmi. Často sa v&nbsp;čakárni zdržiavali aj ľudia bez domova. Na tých má prednosta najviac sťažností. „V&nbsp;noci, keď nechodia vlaky, sú vykázaní zo stanice, ale ráno sa sem nahrnú a&nbsp;SBS má problém ich dostať von. Keď boli tie kruté zimy, prišlo nariadenie, aby sme nechali čakáreň pre nich otvorenú. Vtedy nám cestujúci mrzli vonku, lebo neboli ochotní byť s&nbsp;nimi v&nbsp;spoločnom priestore,“ prizná. Spolu s&nbsp;ostatnými zamestnancami sa zhodne, že viac by pomohli terénni pracovníci, ktorí by vedeli ľudí v&nbsp;ťažkých životných situáciách nasmerovať na iné miesta.

Celé desaťročia tu vyčíňajú aj vreckári a&nbsp;podvodníci. Svoje nekalé úmysly praktizovali aj na jednej zo zamestnankýň železníc. „Oslovila ma skupinka mladých chlapcov, ktorá hovorila plynule po anglicky. Vybalili na mňa príbeh o&nbsp;tom, ako sa musia dostať do Prahy a&nbsp;nemajú peniaze na lístok. Kúpila som im ho, ale počkala si, ako zareagujú. O&nbsp;pár minút ho išli vrátiť do pokladnice a&nbsp;žiadali späť peniaze. Prišla som k&nbsp;okienku a&nbsp;keďže si ma tam pamätali, vrátili ich mne. Potom som ich stretla ešte pri Eurovei, kde skúšali zase iný trik. Ľudí som varovala, že sú podvodníci. Boli zo mňa zúfalí, kričali na mňa, nech im dám pokoj a&nbsp;nechám ich pracovať,“ krúti hlavou mladá žena.

Problémov je na hlavnej bratislavskej stanici neúrekom. Predovšetkým je však potrebné komplexné riešenie. O&nbsp;ňom sa hovorí už dlhé roky. V&nbsp;roku 2005 železnice uzatvorili rámcovú zmluvu so spoločnosťou, ktorá mala stanicu zrekonštruovať a&nbsp;vybudovať aj celý predstaničný priestor takmer po Pražskú ulicu. Nič z&nbsp;toho sa však nenaplnilo. „Nemohli sme urobiť žiadnu väčšiu investičnú akciu, lebo to malo byť prenesené na zmluvného partnera. V&nbsp;roku 2018 železnice našli právnu možnosť odstúpiť od zmluvy. Momentálne sme stále v&nbsp;súdnom konaní s&nbsp;touto spoločnosťou. Čakáme na výsledok, ale veríme, že budeme úspešní. Toto je najdôležitejšia vec, prečo sa celé roky, teda od roku 2005 do roku 2018, nič veľké nedialo,“ vysvetľuje Ria Feik Achbergerová.

Pred troma rokmi však podnikli aspoň čiastkové úpravy - zbavili stanicu vizuálneho smogu, čím sa presvetlil priestor, vymenili nápis Hlavná stanica, ktorý už spolovice nesvietil. Pribudla čakáreň aj spomínané výťahy. Pre mamičky s&nbsp;deťmi je k&nbsp;dispozícii detský kútik v&nbsp;bývalom prezidentskom salóniku.

Samozrejme, všetci zainteresovaní si uvedomujú nutnosť veľkej rekonštrukcie. K&nbsp;nej však treba architektonické aj ekonomické štúdie, stavebné povolenia a&nbsp;to všetko môže trvať aj desať rokov. Tento čas chcú ŽSR využiť na opravu najnutnejšieho, čo verejnosť nevidí. „Aby sem mohli prísť noví nájomcovia s&nbsp;kvalitnejšími službami, potrebujeme vyriešiť rozvody vody, kanalizáciu, elektrické rozvody a&nbsp;novú trafostanicu. Všetko je už po uplynutí životnosti. Pre predstavu, keď si niekto zapojí väčší spotrebič, to už je pre nás taká energetická strata, ktorú si nemôžeme dovoliť. Ďalšia vec sú hygienické štandardy. Súčasní nájomcovia ich majú schválené dávnejšie, dnes sa už hygiena na nové priestory pozerá inak,“ dopĺňa hovorkyňa. Momentálne prebieha komplexné zameranie budovy a&nbsp;komunikácia s&nbsp;architektom o&nbsp;možnostiach zmien v&nbsp;budove. „Sú vyčlenené asi dva milióny eur, ktoré sú od roku 2017 účelovo viazané na túto, ako my nazývame, minimalistickú rekonštrukciu.“

Posledné týždne sa začalo meniť aj blízke okolie problémového miesta. „Revitalizácia predstaničného námestia napreduje - namiesto zničeného asfaltu tu už v&nbsp;prvých úsekoch kladieme kvalitnú dlažbu a&nbsp;finalizujeme rozšírený výstupný ostrovček,“ pochválil sa na sociálnej sieti primátor Matúš Vallo. V&nbsp;priebehu roka vymenili osvetlenie. Rozšíri sa výstupný ostrovček MHD, doplnia chýbajúce lavičky, smetné koše a&nbsp;priechod pre chodcov by mal byť bez bariér.

Vallo však tiež pripomenul, že hlavná stanica potrebuje komplexné nové riešenie. „Preto Metropolitný inštitút Bratislavy pracuje spolu s&nbsp;Ministerstvom dopravy a&nbsp;výstavby SR a&nbsp;so ŽSR na príprave medzinárodnej architektonickej súťaže, ktorá zmení hlavnú stanicu na modernú bránu do Bratislavy. Je to však dlhý proces, ktorý bude trvať roky. Aby priestor ďalej nedegradoval, ešte vo februári sme sa v&nbsp;rámci memoranda o&nbsp;spolupráci zhodli s&nbsp;ministerstvom aj so ŽSR, že prinesieme vylepšenia do tohto verejného priestoru už teraz. Mestu sa podarilo získať vzťah k&nbsp;časti pozemku pred budovou stanice a&nbsp;rozbehli sme revitalizáciu tohto priestoru.“

Útvar hodnoty za peniaze však informoval, že „jedným z&nbsp;riešení, o&nbsp;ktorom Metropolitný inštitút Bratislava uvažuje, je aj rozšírenie koľajiska o&nbsp;priestor súčasnej staničnej budovy. Ďalšími možnosťami sú presun stanice viac na východ či obchádzanie stanice nákladnými vlakmi“. A&nbsp;to napálilo niektorých aktivistov. „Zbúranie historickej budovy hlavnej stanice je barbarstvo,“ reagovala občianska iniciatíva Ľudská mierka. „Historickú budovu treba zachovať, a&nbsp;ak treba, citlivo zakomponovať do projektu novej stanice, ak teda vznikne na mieste tej súčasnej.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/bude-burat-ciastocna-rekonstrukcia-nestaci-komplexne-riesenie-este-pockame" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Ako sa na možnosť búrania starej budovy stanice pozerá vedenie ŽSR? „Na ministerstve bol zriadený riadiaci výbor. Všetko je ešte na začiatku a&nbsp;každá možnosť sa preveruje, takže je predčasné čokoľvek zhodnotiť,“ povedala nám Ria Feik Achbergerová. „Popri stanici sú tu aj budovy, ktoré sú pamiatkovo chránené, či už budova železničnej polície, alebo Múzeum dopravy. Prijímacia budova je v&nbsp;pamiatkovej zóne. V&nbsp;každom prípade si však Bratislava zaslúži reprezentatívnu stanicu a&nbsp;nám ide hlavne o&nbsp;bezpečnosť cestujúcich,“ dodala hovorkyňa.

Bude sa búrať? Čiastočná rekonštrukcia nestačí, ale na komplexné riešenie si ešte počkáme

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Bude sa búrať? Čiastočná rekonštrukcia nestačí, ale na komplexné riešenie si ešte počkáme

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Už nie je taká čierna! Ostravské pece vyhasli, srdcia horia. Ohúri temnou krásou industrialu

Bez ľútosti: Všetko je vymyslené, reaguje dôchodkyňa zo Šiah na svoje úkladné pokusy o vraždu

Európsky unikát! Neviete, či ste v tajomnej podzemnej katedrále alebo v počítačovej hre

Blázon? Šesťdesiat rokov staval katedrálu: holými rukami, z odpadu, bez povolenia. Je úchvatná!

Stĺp aj steny z ľudských lebiek: Morbídna krása v mystickom podzemí

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás