Tip na článok
Žije v strachu: „Práca pre políciu bola najväčšia hlúposť v mojom živote,“ tvrdí Jozef Drag.

Bývalý sýkorovec Drag exkluzívne prehovoril: Kaliňák ma prijal do polície

Platil štát kriminálnikovi za to, že nosil peniaze ukrývajúcemu sa Karolovi Mellovi?

Galéria k článku (4 fotografie )
Dragov advokát: Peter Agalarev sa rozhodol vydať pokračovanie jeho knihy z prostredia podsvetia.
Publicita nezaškodí: Jozef Drag sa rozhodol prehovoriť v čase, keď mu vychádza kniha V mene republiky... pod pseudonymom Dorel Levron.
Minister vnútra Robert Kaliňák: Doposiaľ nevysvetlil, ako fungoval šesťkrát trestaný Jozef Drag v policajnom systéme.

Policajný sľub som skladal pred ministrom Kaliňákom. Stretli sme sa v konšpiračnom byte, podali sme si ruky a on povedal, že ma víta v Policajnom zbore. Bola to zvláštna situácia.

Ja, človek z podsvetia, ktorý desať rokov strávil vo všetkých možných väzniciach Slovenska, som sa stretol takpovediac s kráľom nad celým zákonom u nás, - spomína šesťkrát súdne trestaný muž, ktorého poznáme pod menom Jozef Drag, ale aj Dodo Patocs, Jozef Kovačovič i Dorel Levron.

Hanba polície

„Nie je to pravda,“ tak znela stručná odpoveď ministerstva vnútra na otázku, či kriminálnik Drag skutočne skladal policajný sľub priamo do rúk ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Keďže Kaliňákovo ministerstvo nebolo dodnes schopné vysvetliť zamestnávanie recidivistu v policajných zložkách, dokonca túto skutočnosť istý čas popieralo, treba vnímanie pravdy u kaliňákovcov brať so značnou rezervou.

Keby sa Drag prednedávnom neocitol vo väzbe za sériu podvodov s bytmi, ešte dlho by ostalo pre verejnosť tajomstvom, že od čias ministrovania Kaliňáka sa na Slovensku môže stať policajtom ktokoľvek. Aj zlodej, aj mafián...

Zásada o čistom registri trestov pre ochrancov zákona bola zadupaná pod čiernu zem, hrubá hranica medzi políciou a podsvetím prestala existovať.

Drag o tejto abnormalite vypovedal na verejnom zasadnutí súdu. Svoje slová potvrdil výpisom zo zdravotnej poisťovne. Uvádza sa v ňom, že Jozefa Kovačoviča, čo bolo Dragovo krycie meno, zamestnávalo ministerstvo vnútra. „Ak by niekto neveril, že Kovačovič - to som ja, požiadal som sudcu, aby zamestnanca ministerstva vnútra s týmto menom predvolali na pojednávanie.

V prípade, že od štátnych orgánov by prišla odpoveď, že dotyčný sa zdržiava v zahraničí, je nezvestný alebo niečo podobné, nech predvolajú jeho matku, príbuzných, susedov. Ak nejaký Jozef Kovačovič s uvedeným rodným číslom existuje, niekto ho poznať musí,“ pripomína Drag.

Minister vnútra Robert Kaliňák: Doposiaľ nevysvetlil, ako fungoval šesťkrát trestaný Jozef Drag v policajnom systéme. Foto: Július Dubravay

Do „šuplíka“ už nechcel ísť

S Dragom sedíme v bratislavskej kancelárii jeho advokáta. Od spomínanej výpovede na súde v roku 2011 je to prvýkrát, čo je ochotný odpovedať na novinárske otázky. Aj to len preto, lebo čoskoro vyjde pokračovanie jeho knihy z prostredia podsvetia V mene republiky..., vydanej pod Dragovým pseudonymom Dorel Levron. Trochu publicity v tomto čase biznisu neuškodí...

O tom, kde v súčasnosti žije a čím sa živí, nechce hovoriť. Má strach o rodinu i holý život. Nahneval príliš veľa ľudí. Nebezpečných i vplyvných. Ale k svojej minulosti kriminálnika sa hlási so sebavedomou samozrejmosťou, nezaťaženou výčitkami svedomia. Dvadsať rokov prežil na ulici ako člen skupiny sýkorovcov, pohyboval sa aj medzi piťovcami a takáčovcami.

V Bratislave a okolí poznal každého vagabunda. On vraj ubližoval iba zlým ľuďom. Tvrdí, že pôvodné meno Dodo Patocs si nezmenil na Jozef Drag pre husto zaplnený register trestov, ale aby vyhovel želaniu druhej manželky a prijal jej meno. Pre spoluprácu s políciou sa rozhodol pre strach o život svojho strýka Karola Patasyho, ktorého neskôr aj tak zastrelili.

„Chcel som skončiť s týmto životom a zrazu prišla ponuka od štátu. Dostal som možnosť odtrhnúť sa od podsvetia a byť prospešný pre spoločnosť,“ vyťahovol Drag slová ako z príručky pre statočného občana.

Až keď sa poriadne rozpálil spomínaním na to, ako minister trikrát zaprel jeho služobný pomer v polícii, ako ho policajní funkcionári nechali hniť vo väzbe, až potom, v hneve, priznal: „Mal som vtedy toľko za ušami, že keď ma policajti nahovárali na spoluprácu, nemohol som odmietnuť. Na rovinu mi povedali - vieme o tebe toto, toto a toto. Chceš ísť naspäť do šuplíka alebo budeš robiť pre nás? Čo som si mal vybrať?!"

"Začal som s policajtmi spolupracovať a v roku 2008 prišla ponuka na služobný pomer v polícii. Dostal som nadštandardný plat, byt a garanciu, že sa mi už nič nemôže stať, že za fungovanie v podsvetí nepôjdem do väzenia.“

Dragov advokát: Peter Agalarev sa rozhodol vydať pokračovanie jeho knihy z prostredia podsvetia. Foto: Norbert Grosz

Selektované informácie

Drag sa podujal na nebezpečnú, dvojakú úlohu. Mal sa tváriť, že je súčasťou mafie, čo neznamenalo nič iné, ako podieľať sa na páchaní trestnej činnosti, a zároveň o aktivitách v podsvetí informovať nadriadených policajtov. Nebál sa, že skôr či neskôr ho mafia odhalí?

„Prezradenia som sa nebál. Prečo by som mal padnúť do podozrenia? Moju prácu si nepredstavujte tak, že som odboru zvláštnych operatívnych činností oznamoval úplne všetko, čo sa v podsvetí šuchlo. Vedel som selektovať, čo si môžem dovoliť povedať a čo nie. V klbku podsvetia sa dennodenne niečo odohráva. Raz je to prostitúcia, inokedy drogy, potom bitka, vymáhanie, daňový únik..."

"Tisíce trestných činov. Každá zločinecká skupina má okolo dvesto členov a každý deň má niekto z nich meniny, narodeniny. Je to iks párty, osláv, vzájomných biznisov, pri ktorých sa stretávame. Príde pätnásť ľudí, ktorí robili obchod s ďalšími dvadsiatimi. Vypijete s nimi päť whisky a každý vám niečo povie, zamachruje. To sú veci, ktoré som podsúval. Nie tie, v ktorých som bol ja v centre diania. Tie nie.“

Peniaze pre Mella?

Drag priznáva, že ani ako mafiánsky policajt neprestal v podsvetí zarábať čierne peniaze. Akurát si zisk zo špinavých obchodov nenechával, ale odovzdával ho polícii. Konkrétne - vtedajšiemu riaditeľovi odboru zvláštnych operatívnych činností Ľubomírovi Minichovi, ktorý v súčasnosti pracuje ako poradca ministra vnútra, prípadne svojmu priamemu nadriadenému Jozefovi Lienerovi.

Odovzdávanie státisícov až miliónov slovenských korún prebiehalo podľa Draga v konšpiračnom byte bez akéhokoľvek protokolovania či podpisovania príjmových dokladov. Peniaze šli z Dragových rúk do rúk súčasného Kaliňákovho poradcu, tvrdí Drag.

Do akej miery mu však možno veriť? Môžeme vôbec pripustiť, že tak pracuje slovenská polícia? „Silná káva je to len z vášho pohľadu, nie z môjho,“ stojí si za svojím Drag.

„Pre mňa bolo odovzdávanie peňazí z trestnej činnosti nadriadeným policajtom normálne. Tak to fungovalo. Išlo o peniaze zarobené na podvode s nehnuteľnosťami, za autá, za drogy, za prostitúciu. Najviac som policajtom doniesol, keď sa menili koruny za eurá. Išlo o prachy, o akých sa vám ani nesníva. Kde tieto peniaze skončili?“ kladie si Drag otázku a hneď aj odpovedá: „Ja neviem. Možno... Poviem príklad. Ševčík (Ivan Ševčík, šéf vyšetrovacieho tímu odhaľujúceho vraždy spáchané černákovcami, v súčasnosti riadi inšpekciu ministerstva vnútra - pozn. red.) dostával informácie o Černákovi na zlatom podnose od Mella. My sme Mella chodili sponzorovať do Maďarska finančnými prostriedkami z odboru zvláštnych operatívnych činností."

"Mňa štát vyslal za nejakým Karolom Mellom odniesť mu päťstotisíc korún. Šiel som na colnicu, vymenil koruny za forinty a Mellovi ich dal za to, že poskytoval informácie do Banskej Bystrice. Tak hnusne to funguje. Neveríte? Tak nech policajti povedia, prečo ma prijali! Čo som podľa nich v policajných zložkách robil, ak nie to, čo vypovedám?!“

Proti veľkým rybám

Dnes sú na meno Drag alergickí aj policajti, aj mafiáni. Prokuratúra postavila Draga pred súd ako hlavného organizátora bytovej mafie a zas sa ocitol za mrežami.

Po toľkom ubezpečovaní, že do basy sa už nikdy nedostane, to musel byť šok. V snahe zachrániť si krk radšej riskoval porušenie zákona o utajovaných informáciách, za ktoré mu hrozí oveľa nižší trest ako za sériu podvodov, a prezradil svoju tajnú identitu. Veľmi mu to nepomohlo.

Zákon počíta s beztrestným podielom na trestných činoch iba v prípade, keď na tento výsostne výnimočný spôsob odhaľovania kriminality vydal súhlas príslušný súd. V Dragovom prípade sa tak nestalo. Vedenie polície ani minister teraz zjavne netušia, čo si s katastrofálnou blamážou okolo Draga počať. Zmohli sa len na papierové „vyradenie“ Jozefa Kovačiča z policajných zložiek, datované na apríl 2010. Draga o tom zabudli informovať.

Pokiaľ ide o mafiánske klany, tie by Dragovi najradšej vykrútili krk. Nielen za niekoľkoročné donášanie policajtom. Drag stojí proti nim i priamo. Kým v procese bytovej mafie je medzi obžalovanými, v prípade pozemkovej mafie na Špecializovanom trestnom súde vypovedá ako svedok obžaloby.

„Idem tam proti celému podsvetiu. Vysvetľujem, ako fungovali piťovci, takáčovci, sýkorovci. Usvedčujem dvadsaťosem osôb, veľké ryby ako Hamar, Kudlička, Hrbáček. Očakával som preto, že štát sa za mňa postaví. Ale štát ma zaprel. Ja musím preukazovať, že som pôsobil na mimoriadne utajenom policajnom odbore zvláštnych operatívnych činností, o ktorého existencii netušila nielen verejnosť, ale ani len trestní advokáti."

"Nemal som inú možnosť, ako verejne, na súde, hovoriť o ľuďoch vo vysokých policajných funkciách. Títo funkcionári sú nadriadení policajtom, ktorí majú moje informácie prešetrovať, majú prístup k spisom... Policajti a podsvetie sú dve odlišné veci, ale rovnako nebezpečné. A ja nie som žiadny hrdina. Mám strach. Práca pre políciu bola najväčšia hlúposť v mojom živote. Radšej som si mohol nájsť piatich dobrých právnikov a žiť život, aký som viedol predtým. Z každej veci sa nejako vysekať.“

VIDEO Plus 7 Dní