Milionár Jozef Majský ostane bez trestu. Podľa Najvyššieho súdu nie je schopný zúčastňovať sa na súdnom procese, vraj je príliš chorý. Ani osemdesiatpäťročná Katarína Okályová zo Spišskej Novej Vsi nie je zdravá a po vypočutí tejto informácie sa jej vážne pohoršilo. „Tlak mi vyskočil na dvestodvadsať, srdce mi prudko bije, musela som si zobrať tabletku,“telefonovala do našej redakcie roztraseným stareckým hlasom. „Do nebankovky BMG Invest som dala celoživotné úspory. Všetko, čo sme mali. Dvestopäťdesiattisíc slovenských korún! Majský má naše peniaze. Za naše peniaze si on kupuje cigarety, kávičky. Ak nejaký sudca zobral od Majského úplatok, mal by si uvedomiť, že aj to boli naše peniaze.“ň

Ukrytý v kufri auta

Mladým ľuďom meno Jozef Majský veľa nehovorí. Časy, keď patril medzi najznámejších ľudí Slovenska, sú dávno preč. Ešte pred desiatimi rokmi by tisíce poškodených občanov vyšli do ulíc, keby si vtedy Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolil prerušiť trestné stíhanie voči Majskému. Dnes už mnohí z tých, ktorí sa dali zlákať na tridsaťpercentný ročný výnos, nežijú. Nebankovkám s klamlivou reklamou naleteli väčšinou starší ľudia, zvyknutí celý život odkladať korunu za korunou a nedopriať si ani len kávu v cukrárni. Nebankovky ich opili vidinou, že konečne zbohatnú alebo si aspoň výrazne prilepšia. Po krachu nebankoviek nejeden z nich skončil pod mostom, v novinách sa podchvíľou objavovali správy o ich zúfalých samovraždách. Práve preto, že obeťou podvodu sa stalo neuveriteľných stosedemdesiattisíc ľudí, ktorí so svojimi najbližšími príbuznými predstavovali obrovskú voličskú silu, došlo - aspoň zdanlivo - aj na Majského.  On sám sa chválil tým, že je zadobre v podstate s každou politickou stranou. Výdatnými finančnými injekciami prispieval na chod tých najsilnejších, ale na obranu proti nahnevanému davu to nestačilo. Majský to pochopil už v roku 2002. Jeho strach bol vtedy taký veľký, že kašľal na dôstojnosť, vliezol do kufra auta svojej manželky a dal sa vyviezť do Rakúska. Blahorečil chvíľu, keď sa rozhodol z mladučkej žienky spraviť političku a nakázal jej, aby hraničný priechod preťala cez diplomatický koridor. Nepomohlo. Policajti práve tam auto zastavili a pokrčenému pánovi veľkopodnikateľovi nasadili na ruky putá. Tento „podraz“ musel Majským otriasť. Financoval predsa paralelnú tajnú službu, ktorá pomohla zhodiť Mečiarovu svätožiaru a priviesť k moci vtedy vládnucu SDKÚ. Aspoň tak sa dá čítať medzi riadkami v knihe Bežec od Petra Tótha. Píše sa v nej, že bombastické novinové články o únose syna prezidenta Michala Kováča vznikli vďaka Kočnerovi a Majskému. Kočner bol iniciátorom článkov i spojkou medzi svedkom únosu Oskarom Fegyveresom a Majský všetko platil. Aj cestu novinára Tótha za Fegyveresom do Francúzska.

Blázon od tajných

O Majského spolkoch s tajnou službou svedčí ďalšia mediálne známa kauza. V roku 2001 získal Majský od Rožňavskej diecézy do prenájmu tisícosemstotri hektárov cirkevných lesov za smiešnych podmienok. Napríklad na poľovný revír Mníchova skala mala vtedy zmluvu rodina Vlčákovcov, ale biskup Eduard Kojnok ich kvôli Majskému dotlačil k „dobrovoľnému“ odstúpeniu od zmluvy. To, za čo Vlčákovci platili diecéze tristopäťdesiattisíc slovenských korún ročne, dostala firma Majských za necelých dvadsaťtritisíc korún.  „Oni sa vedia modliť, ale nie obchodovať. Bude to taký barter. Ja im ponúknem know-how a investície a občas si zapoľujem,“vykladal vtedy Majský, akoby biskupovi robil láskavosť. Predstavitelia cirkvi rýchlo prišli na to, že Majský si biskupa Kojnoka obkrútil okolo prsta a namiesto sľubovaných investícií iba plieni cirkevné lesy. Dôležitú úlohu pri tomto rabovaní zohral farár Ľudovít Báthory, kedysi agent Štátnej bezpečnosti, neskôr zrejme človek Slovenskej informačnej služby. Báthory mal neobmedzenú právomoc disponovať s reštituovaným cirkevným majetkom, podpisový vzor k biskupskému účtu aj prístup do počítačovej siete biskupského úradu. On zoznámil biskupa Kojnoka s Majským ako s podnikateľom, ktorý dokáže vyriešiť problémy diecézy so splácaním úverov. Majský spravil na Kojnoka dojem. Do jeho sídla prichádzal vždy s veľkou pompou, v aute s vejúcimi vlajočkami a čoskoro si s biskupom potykali. Navzájom sa oslovovali Jožko a Edko.

„Vstup Majského firmy do našich aktivít vnímam ako zásah prozreteľnosti,“ obhajoval Báthory podsunutie Majského biskupovi a zároveň sa pochválil: „Mne pán Majský daroval červený Passat. Za to, že som poslušný.“
Neskôr Báthoryho pre iné kšefty s cirkevným majetkom obvinili zo spáchania závažného trestného činu. Vyviazol vďaka posudkom preukazujúcim, že je duševne chorý. Špecializovaný trestný súd mu nariadil ústavnú liečbu, podľa informácií PLUS 7 DNÍ v žiadnom ústave zavretý nie je. 

Pred dvoma rokmi: V čase, keď tvrdil, že je vážne chorý, ho fotograf PLUS 7 DNÍ zachytil na fotografii, v strede.
Pred dvoma rokmi: V čase, keď tvrdil, že je vážne chorý, ho fotograf PLUS 7 DNÍ zachytil na fotografii, v strede.
Zdroj: David Duducz

Prežil ten najviac chorý

Metódy operatívnych pracovníkov bezpečnostných zložiek Majský poznal, dával si pozor na to, čo kde povie. Nepočítal však s tým, že ho podrazia jeho komplici. Keď už horelo nebankovkám pod nohami, zakladatelia BMG Investu a Horizontu Fruni so Šebeščákom spravili video z telefonického hovoru s Majským, z ktorého vyplýva, že nebankovky vytuneloval on. Fruni poskytol video súdu. Šebeščák vypovedal, že Majský sa k nebankovkám správal ako mafiánsky bos, pokyn na stiahnutie peňazí z centrály aj zo všetkých pobočiek nebankoviek vydal on. Ďalšie dôležité svedectvo o Majského prstoch v nebankovkách poskytol právnik Bognár. Dnes už ani jeden z tejto trojice nežije. Šebeščák s Frunim zomreli po odsedení vysokého trestu. Fruni vo veku šesťdesiatštyri rokov, Šebeščák päťdesiatdvaročný. Svedok Bognár mal iba štyridsať, keď skonal na nečakané zdravotné komplikácie. Zato sedemdesiatriročný Majský, ktorý sa už dobrých desať rokov ospravedlňuje z pojednávaní pre údajný veľmi zlý zdravotný stav, ich všetkých prežil. Napriek vysokému tlaku, cukrovke, onkologickému ochoreniu.

Láska a peniaze

Za peniaze sa dá kúpiť skoro všetko. To, čo sa za peniaze kúpiť nedá, možno získať len za viac peňazí. Takto nejako znelo Majského krédo. To, že on má „viac“ peňazí, dával verejnosti rád najavo. Rozprával o tom, ako prvý milión zarobil na obchode s počítačmi dovezenými z Číny, a v čase najväčšej slávy ocenil svoj majetok na osem miliárd slovenských korún. Dával sa fotiť so zbraňami vykladanými drahými kameňmi, pózoval v kanceláriách obložených kožami z tigrov, levov, krokodíla a obklopoval sa svojimi vlastnými portrétmi na stenách. Na poľovačky okrem cirkevných lesov vyrážal do Afriky, kde si zastrieľal aj na slony. Zopár živých exotických šeliem predvádzal na ranči v Obyciach. Veľmi rád sa chvastal svojou vtedajšou manželkou Dianou. Pre prostého Jožka Marhuľu, ktorým vo svojom vnútri nikdy neprestal byť, hoci sa o to všemožne snažil aj zmenou priezviska na onakvejšie - Majský, pre toho Marhuľu bola bývalá letuška a účastníčka súťaže krásy, mladšia o dvadsaťsedem rokov, liekom na komplexy. Svieža blondínka vysoká stosedemdesiatdeväť centimetrov znamenala pre starnúceho, pupkatého muža dôkaz jeho vlastnej výnimočnosti.  Láska spečatená podpisom herca Andreja Hryca ako svedka na svadbe neuniesla Majského pád.

Na Trnkov príkaz

Takmer dva roky trvalo, kým sa milionárovi podarilo dostať von z väzby po pamätnom zadržaní pri pokuse o útek do Rakúska. Sám generálny prokurátor Dobroslav Trnka si musel vyhrnúť rukávy a osobne sa postarať o to, aby Majský išiel spoza mreží von. Žiadny iný prokurátor sa na špinavú prácu nechcel podujať. Nahrávka rozhovoru Mariána Kočnera s Trnkom, ktorú polícia nedávno našla v Kočnerovom trezore, naznačuje, že to najvyšší šéf prokuratúry nerobil zadarmo.  Majský sa do väzby dostal ešte raz, na konci roka 2006. Tentoraz ostal za mrežami pár mesiacov. Najvyšší súd zrušil rozsudok o vine Majského v kauze nebankoviek a dvanásťročnom treste a pustil ho na slobodu. Kým mohol padnúť ďalší rozsudok, prešlo osem rokov. Verdikt Špecializovaného trestného súdu aj potom znel: „Majský je vinný.“ Ibaže trest mu pre veľký časový odstup znížili na deväť rokov. Do výkonu trestu Majský ani tak nešiel, zase zasiahol Najvyšší súd. Na základe znaleckých posudkov o zlom zdravotnom stave Jozefa Majského jeho trestné stíhanie prerušil. S predvolaniami na pojednávanie už dôchodcu skrytého za vysokými múrmi ranča v Obyciach nikto nesmie obťažovať, nieto ešte stresovať hrozbou basy.

Veľkopodnikateľ Majský: Podľa posledného neprávoplatného rozhodnutia je vinný a zaslúži si deväť rokov basy, vpravo.
Veľkopodnikateľ Majský: Podľa posledného neprávoplatného rozhodnutia je vinný a zaslúži si deväť rokov basy, vpravo.
Zdroj: Radovan Stoklasa

Ktosi ostal skrytý

Mnoho ľudí, ktorí v BMG Invest prišli o peniaze, si rovnako ako pani Okályová myslí, že Majský si rozhodnutie súdu kúpil. Chorobu, čo ako ťažkú, nepovažujú za dôvod na odkladanie spravodlivosti. Veď koľkí z nich sú tiež ťažko chorí, ale na rozdiel od Majského im ledva vychádza na doplatky za lieky. Chcú späť svoje peniaze. Chcú vedieť, čo Majský spravil so štyridsatimi miliónmi korún z pobočiek krachujúcej nebankovky v zhone napchatými do piatich bezpečnostných kufríkov. Nezodpovedaných otázok v súvislosti s nebankovkami však ostáva viac.  Už pred pár rokmi sme do redakcie dostali zoznam vkladateľov do nebankoviek, ktorý pochádzal z takzvaného Mečiarovho cédečka. Malo obsahovať informácie o pohybe šesťdesiatich troch miliárd slovenských korún vložených do nebankoviek a hlavne mená ústavných činiteľov a firiem prepojených na politické strany, ktoré na nebankovkách zarobili. Cédečko vytvorili a pre nebankovku zakódovali štyria hekeri, pričom ani jeden z nich nepoznal celý kód. Niekdajší vplyvný politik Mečiar cédečko odkiaľsi získal a predložil Generálnej prokuratúre. Na jeho odkódovaní pracovala Slovenská informačná služba tri roky, spomínané horúce informácie však údajne na cédečku nenašla.

Vytiahnutý zoznam vkladateľov obsahoval mená milionárov, ktorí sa oficiálne živili ako bezvýznamní zamestnanci, napodiv sa medzi nimi našli aj vysokoškolskí učitelia. Sumu vyššiu ako päť miliónov slovenských korún, teda asi 166-tisíc eur, vložilo do nebankovky vyše šesťsto ľudí. Dvadsaťdva z nich prinieslo do pobočiek BMG či Horizontu vklady nad tridsať miliónov korún a pri troch menách sú uvedené cifry prevyšujúce deväťdesiat miliónov korún, čiže viac ako tri milióny eur. Najvyšší vklad predstavoval 733 385 381 korún! Týchto - v prepočte dvadsaťštyri miliónov eur - podľa zoznamu vložil do BMG Zdeno S. zo stredného Slovenska, ktorý vyše štyridsať rokov býva v tej istej bytovke, susedia ani kolegovia ho za bohatého nepovažujú. Pri osobnom rozhovore nám potvrdil, že do BMG peniaze skutočne vložil, ale otázka, či šlo o trištvrte miliardy korún, ho poriadne rozosmiala: „Kde by som toľko zobral?!“
Rovnako ako tento muž reagovali na našu otázku viacerí top vkladatelia z prvých priečok zoznamu. Ich mená, adresy, rodné čísla ktosi zneužil, možno na prepranie čiernych peňazí. Kto tí „ktosi“ boli či stále sú, vie možno už len Jozef Majský. Prokuratúra ani polícia sa o pôvod vkladov nezaujímali, jednotlivých vkladateľov ani nevypočúvali. Problém peňazí skapatých v Majského nebankovkách i snahu nechať Majského v pokoji dožiť tak možno vystihujú Mečiarove slová: „Prosím vás, tam, kde je šesťdesiattri miliárd a z toho štrnásť miliárd sa stratí, tam ide aj o vlastný krk, nielen o peniaze tých ľudí, čo ich tam dali.“

Mohlo by vás zaujímať: