Zamrežami v súčasnosti držíme päťdesiatšesť zločincov odsúdených na doživotie. Drvivá väčšina z nich neopustila areál najprísnejšie stráženého oddelenia „svojej“ basy od momentu vyhlásenia rozsudku, čo v niektorých prípadoch znamená celé desaťročia. Život týchto väzňov sa nedá označiť iným slovom ako otupná, nekonečná nuda. Len mafiánsky bos Mikuláš Černák veci zariadil tak, že je pomaly viac na cestách ako v base.
Peklo v nedohľadne
Tohtoročná jeseň je pre Černáka mimoriadne hektická. Kým jeho spoluväzni si za hrubými múrmi od nudy obhrýzajú nechty, on už pomaly nevie, kde mu hlava stojí. Dalo by sa povedať, že sedieť v Leopoldove, v zmysle odpykávať si súdom určený trest, ani nemá čas. Vyšetrovanie vrážd, ku ktorým sa priznáva, bolo ukončené a prokurátor podáva na súd návrh na dohodu o vine a treste. Ide viac-menej o formálny akt, pretože doživotný trest dostal už v roku 2009. Hoci je jasné, že Černákova vina je oveľa väčšia, ako sa preukázalo pred desiatimi rokmi, náš systém ďalšie pritvrdzovanie trestu - napríklad sťažením podmienok či nižšou frekvenciou návštev vo väznici - neumožňuje. Takže Černák sa vyvetrá len cestou na súd a zo súdu a všetko bude ako predtým. Ostatné výlety naplánované na tieto týždne by v cestovkách označili ako zážitkové. Černák si na nich užije adrenalín a spomienky na ne ho budú hriať ešte veľmi dlho.
Prvé dva výlety absolvoval dokonca v priebehu jedného týždňa. Na Okresnom súde v Banskej Bystrici si užíval prítomnosť niekdajšieho kamaráta Jána Kána na lavici obžalovaných. Poriadne ho nevidel vyše dvadsať rokov a teraz sa veľmi snaží, aby Kán rovnako ako on skončil vo väzení. Usvedčuje ho zo spoluúčasti na vražde poľského milionára Grzegorza Szymaneka v roku 1997. Opísal, ako si dal spútaného Szymaneka priviesť k čerstvo vykopanej jame, strčil mu pištoľ do úst a so slovami: „Stretneme sa v pekle,“ vystrelil. Potom vraj podal zbraň Kánovi, ktorý umierajúcemu Szymanekovi strelil do hrude.
Černákova deravá pamäť
Kán tvrdí, že so Szymanekovou vraždou nemá nič spoločné a upozorňuje na to, že Černákovi ani po prelomení mlčania nejde o pravdu, len o pomstu. Existujú totiž Černákove výpovede, v ktorých preukázateľne klamal. Napríklad v obvinení Miloša Kaštana z účasti na Muskovej vražde. Kaštana zachránilo iba to, že aj po mnohých rokoch mal rukolapný dôkaz, že v čase tejto vraždy sa nachádzal na inom mieste. Černák sa proti Kánovej obhajobe okamžite ohradil. On vraj neklamal, len si zle pamätal, že Kaštan pri Muskovej vražde bol.
O tom, ako to bolo so Szymanekovou vraždou, na súde vypovedali dvaja údajní priami svedkovia zločinu. Ibaže každý z nich tvrdí niečo iné. Jeden, že Černák hovorí o Kánovi pravdu, druhý, že Černák o Kánovi klame. Ostatné svedectvá sú len nepriame. Súdny senát zložený z jedného sudcu a dvoch prísediacich, čiže laikov, sa teda musí rozhodnúť, či Černákovi môže alebo nemôže veriť. Rozhodnutie banskobystrického súdu má padnúť začiatkom novembra.
Mafia sem, mafia tam
Z Banskej Bystrice previezli kukláči Černáka s medveďom - ako väzni nazývajú reťaze napojené na putá na nohách i na rukách - do Bratislavy. Tam zase jedným dychom s priznaním vlastnej viny usvedčuje bývalého ministra hospodárstva a riaditeľa TV Markíza Pavla Ruska z objednávky vraždy Sylvie Klaus Volzovej. Šesťdesiatsedemročná Volzová prišla vypovedať na súd z Nemecka, kde dlhodobo žije. Keby nebolo Černáka, o objednávke svojej smrti spred dvadsiatich rokov by ani netušila. Na pojednávaní vypovedala, že aj tak mala v inkriminovanom čase strach. Na ulici, kde vtedy bývala, sa pohybovali čudní muži, mala pocit, že ktosi sa dostal aj do jej bytu.
Dnes už túto obavu spája s Ruskom, ale vtedy žiadala práve jeho, aby z firemných peňazí platil jej ochranku. Rusko to odmietol. Vzťah Ruska a Volzovej bol nepochybne zlý, vzájomné nezhody riešili súdnou cestou. Každý z nich priznáva, že pomoc hľadal u mafiánov. Rusko sa obrátil na černákovcov, Volzová na sýkorovcov. Rusko opisuje vlastnú verziu stretnutia s Mikulášom Černákom a ten zase tú o objednávke vraždy. Volzová hovorí o spolkoch s Marianom Kočnerom a dvoch schôdzkach so známym mafiánom Petrom Čongrádym, pričom Čongrádyho bos Róbert Lališ naznačuje, že ich kontakty boli oveľa čulejšie.
Výzva na detektor lži
Mimochodom, Lališ sleduje proces s Ruskom ako spoluobžalovaný. Hoci mu rovnako ako Černákovi môže byť jedno, či mu súdy pripíšu na konto ďalší zločin, veď už je tiež odsúdený na doživotie, dohodu s Černákom o sledovaní Volzovej popiera. Lališ dokonca vyzval Černáka, aby spolu išli na detektor lži a tam nech sa ukáže, ktorý z nich dvoch hovorí pravdu. Lališa poriadne vytočilo aj Černákovo ospravedlnenie Volzovej. Označil ho za teatrálne.
Černák sa na súde do Lališa nepúšťa. Usvedčuje ho zo spolupráce na Ruskovej objednávke smrti za dvadsať miliónov slovenských korún, ale inak si do Kýbla, ako Lališa mafiáni nazývajú, netrúfa rypnúť. Zato na Ruskovi si zgustne. A ešte ako! Černák celému svetu oznámil, ako dúfa a verí, že sa Rusko spolu s ním ocitne v leopoldovskej väznici, kde sa už vraj popracuje na jeho resocializácii. Dvadsať- či tridsaťnásobný vrah sa pasuje za morálnu autoritu a karhá Ruska za jeho aroganciu. Takú falošnú scénu by nepripustili ani v béčkovom filme.
Duel s Čističom
Ďalší výlet Mikuláša Černáka je naplánovaný už na začiatok októbra. Špecializovaný trestný súd otvára kauzu vraždy košického bosa Róberta Holuba a Černák v nej bude vystupovať len ako svedok. Okrem Lališa, alias Kýbla, usvedčuje z neúnavne pokračujúceho zločinu ďalšieho odsúdenca na doživotie, Alojza Kromku. Práve medzi Černákom a Kromkom možno očakávať slovnú prestrelku. Obaja mafiáni predvádzajú vzájomnú nenávisť vždy, keď na to dostanú čo i len najmenšiu príležitosť. Černák aj tesne pred týmto pojednávaním povedal, že Kromka, označovaný za Čističa podsvetia, je len obyčajný „feťák, ktorého sme (rozumej my černákovci - pozn. red.) použili len na dve akcie“.
