Venuje sa hlavne súdnictvu a slovenskej mafii.

Ľudmila Lacková

Zamrežami v&nbsp;súčasnosti držíme päťdesiatšesť zločincov odsúdených na&nbsp;doživotie. Drvivá väčšina z&nbsp;nich neopustila areál najprísnejšie stráženého oddelenia „svojej“ basy od&nbsp;momentu vyhlásenia rozsudku, čo v&nbsp;niektorých prípadoch znamená celé desaťročia. Život týchto väzňov sa nedá označiť iným slovom ako otupná, nekonečná nuda. Len mafiánsky bos Mikuláš Černák veci zariadil tak, že je pomaly viac na&nbsp;cestách ako v&nbsp;base.

Tohtoročná jeseň je pre Černáka mimoriadne hektická. Kým jeho spoluväzni si za&nbsp;hrubými múrmi od&nbsp;nudy obhrýzajú nechty, on už pomaly nevie, kde mu hlava stojí. Dalo by sa povedať, že sedieť v&nbsp;Leopoldove, v&nbsp;zmysle odpykávať si súdom určený trest, ani nemá čas. Vyšetrovanie vrážd, ku ktorým sa priznáva, bolo ukončené a&nbsp;prokurátor podáva na&nbsp;súd návrh na&nbsp;dohodu o&nbsp;vine a&nbsp;treste. Ide viac-menej o&nbsp;formálny akt, pretože doživotný trest dostal už v&nbsp;roku 2009. Hoci je jasné, že Černákova vina je oveľa väčšia, ako sa preukázalo pred desiatimi rokmi, náš systém ďalšie pritvrdzovanie trestu - napríklad sťažením podmienok či nižšou frekvenciou návštev vo väznici - neumožňuje. Takže Černák sa vyvetrá len cestou na&nbsp;súd a&nbsp;zo súdu a&nbsp;všetko bude ako predtým. Ostatné výlety naplánované na&nbsp;tieto týždne by v&nbsp;cestovkách označili ako zážitkové. Černák si na&nbsp;nich užije adrenalín a&nbsp;spomienky na&nbsp;ne ho budú hriať ešte veľmi dlho.

Prvé dva výlety absolvoval dokonca v&nbsp;priebehu jedného týždňa. Na&nbsp;Okresnom súde v&nbsp;Banskej Bystrici si užíval prítomnosť niekdajšieho kamaráta Jána Kána na&nbsp;lavici obžalovaných. Poriadne ho nevidel vyše dvadsať rokov a&nbsp;teraz sa veľmi snaží, aby Kán rovnako ako on skončil vo väzení. Usvedčuje ho zo spoluúčasti na&nbsp;vražde poľského milionára Grzegorza Szymaneka v&nbsp;roku 1997. Opísal, ako si dal spútaného Szymaneka priviesť k&nbsp;čerstvo vykopanej jame, strčil mu pištoľ do&nbsp;úst a&nbsp;so slovami: „Stretneme sa v&nbsp;pekle,“ vystrelil. Potom vraj podal zbraň Kánovi, ktorý umierajúcemu Szymanekovi strelil do&nbsp;hrude.&nbsp;

Kán tvrdí, že so Szymanekovou vraždou nemá nič spoločné a&nbsp;upozorňuje na&nbsp;to, že Černákovi ani po&nbsp;prelomení mlčania nejde o&nbsp;pravdu, len o&nbsp;pomstu. Existujú totiž Černákove výpovede, v&nbsp;ktorých preukázateľne klamal. Napríklad v&nbsp;obvinení Miloša Kaštana z&nbsp;účasti na&nbsp;Muskovej vražde. Kaštana zachránilo iba to, že aj po&nbsp;mnohých rokoch mal rukolapný dôkaz, že v&nbsp;čase tejto vraždy sa nachádzal na&nbsp;inom mieste. Černák sa proti Kánovej obhajobe okamžite ohradil. On vraj neklamal, len si zle pamätal, že Kaštan pri Muskovej vražde bol.

O&nbsp;tom, ako to bolo so Szymanekovou vraždou, na&nbsp;súde vypovedali dvaja údajní priami svedkovia zločinu. Ibaže každý z&nbsp;nich tvrdí niečo iné. Jeden, že Černák hovorí o&nbsp;Kánovi pravdu, druhý, že Černák o&nbsp;Kánovi klame. Ostatné svedectvá sú len nepriame. Súdny senát zložený z&nbsp;jedného sudcu a&nbsp;dvoch prísediacich, čiže laikov, sa teda musí rozhodnúť, či Černákovi môže alebo nemôže veriť. Rozhodnutie banskobystrického súdu má padnúť začiatkom novembra.

Z&nbsp;Banskej Bystrice previezli kukláči Černáka s&nbsp;medveďom - ako väzni nazývajú reťaze napojené na&nbsp;putá na&nbsp;nohách i&nbsp;na&nbsp;rukách - do&nbsp;Bratislavy. Tam zase jedným dychom s&nbsp;priznaním vlastnej viny usvedčuje bývalého ministra hospodárstva a&nbsp;riaditeľa TV Markíza Pavla Ruska z&nbsp;objednávky vraždy Sylvie Klaus Volzovej. Šesťdesiatsedemročná Volzová prišla vypovedať na&nbsp;súd z&nbsp;Nemecka, kde dlhodobo žije. Keby nebolo Černáka, o&nbsp;objednávke svojej smrti spred dvadsiatich rokov by ani netušila. Na&nbsp;pojednávaní vypovedala, že aj tak mala v&nbsp;inkriminovanom čase strach. Na&nbsp;ulici, kde vtedy bývala, sa pohybovali čudní muži, mala pocit, že ktosi sa dostal aj do&nbsp;jej bytu.

Dnes už túto obavu spája s&nbsp;Ruskom, ale vtedy žiadala práve jeho, aby z&nbsp;firemných peňazí platil jej ochranku. Rusko to odmietol. Vzťah Ruska a&nbsp;Volzovej bol nepochybne zlý, vzájomné nezhody riešili súdnou cestou. Každý z&nbsp;nich priznáva, že pomoc hľadal u&nbsp;mafiánov. Rusko sa obrátil na&nbsp;černákovcov, Volzová na&nbsp;sýkorovcov. Rusko opisuje vlastnú verziu stretnutia s&nbsp;Mikulášom Černákom a&nbsp;ten zase tú o&nbsp;objednávke vraždy. Volzová hovorí o&nbsp;spolkoch s&nbsp;Marianom Kočnerom a&nbsp;dvoch schôdzkach so známym mafiánom Petrom Čongrádym, pričom Čongrádyho bos Róbert Lališ naznačuje, že ich kontakty boli oveľa čulejšie.

Mimochodom, Lališ sleduje proces s&nbsp;Ruskom ako spoluobžalovaný. Hoci mu rovnako ako Černákovi môže byť jedno, či mu súdy pripíšu na&nbsp;konto ďalší zločin, veď už je tiež odsúdený na&nbsp;doživotie, dohodu s&nbsp;Černákom o&nbsp;sledovaní Volzovej popiera. Lališ dokonca vyzval Černáka, aby spolu išli na&nbsp;detektor lži a&nbsp;tam nech sa ukáže, ktorý z&nbsp;nich dvoch hovorí pravdu. Lališa poriadne vytočilo aj Černákovo ospravedlnenie Volzovej. Označil ho za&nbsp; teatrálne.

Černák sa na&nbsp;súde do&nbsp;Lališa nepúšťa. Usvedčuje ho zo spolupráce na&nbsp;Ruskovej objednávke smrti za&nbsp;dvadsať miliónov slovenských korún, ale inak si do&nbsp;Kýbla, ako Lališa mafiáni nazývajú, netrúfa rypnúť. Zato na&nbsp;Ruskovi si zgustne. A&nbsp;ešte ako! Černák celému svetu oznámil, ako dúfa a&nbsp;verí, že sa Rusko spolu s&nbsp;ním ocitne v&nbsp;leopoldovskej väznici, kde sa už vraj popracuje na&nbsp;jeho resocializácii. Dvadsať- či tridsaťnásobný vrah sa pasuje za&nbsp;morálnu autoritu a&nbsp;karhá Ruska za&nbsp;jeho aroganciu. Takú falošnú scénu by nepripustili ani v&nbsp;béčkovom filme.

Ďalší výlet Mikuláša Černáka je naplánovaný už na&nbsp;začiatok októbra. Špecializovaný trestný súd otvára kauzu vraždy košického bosa Róberta Holuba a&nbsp;Černák v&nbsp;nej bude vystupovať len ako svedok. Okrem Lališa, alias Kýbla, usvedčuje z&nbsp;neúnavne pokračujúceho zločinu ďalšieho odsúdenca na&nbsp;doživotie, Alojza Kromku. Práve medzi Černákom a&nbsp;Kromkom možno očakávať slovnú prestrelku. Obaja mafiáni predvádzajú vzájomnú nenávisť vždy, keď na&nbsp;to dostanú čo i&nbsp;len najmenšiu príležitosť. Černák aj tesne pred týmto pojednávaním povedal, že Kromka, označovaný za&nbsp;Čističa podsvetia, je len obyčajný „feťák, ktorého sme (rozumej my černákovci - pozn. red.) použili len na&nbsp;dve akcie“.&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;