Tip na článok

Černákovec Kaštan je na slobode, z policajtov si spravil taxikárov!

Ostáva muž číslo dva v černákovskom klane stále nedotknuteľný?

Černák to vedel. Niekdajší bos slovenského podsvetia už v lete 2012 dával svetu na známosť, že po zmene na vysokých policajných postoch sa jeho financmajster Miloš Kaštan zase dostane spoza mreží na slobodu. A tak sa aj stalo. Dvadsiateho tretieho januára, presne v deň Kaštanových menín, Krajský súd v Bratislave rozhodol o jeho prepustení z väzby.

Hovorí sa, že rozradosteného Kaštana nečakali pred väznicou silné autá s tmavými sklami a hrubokrkými vodičmi, ako to v prípadoch vplyvných mafiánov obyčajne býva, ale policajti oblečení v civile. Tí ho aj odviezli domov. V známom banskobystrickom diskotékovom klube potom Kaštan tancoval s nasadením v jeho veku nevídaným, až do rána bieleho.

Miloš Kaštan, číslo dva v klane černákovcov, mal na vraždách páchaných Černákom tiež svoj podiel. Foto: Miroslav Vacula

Zločinec novej kategórie

Na slovenskej kriminálnej scéne toho najťažšieho kalibru má kedysi najbližší Černákov človek Miloš Kaštan podozrivo výnimočné postavenie už dávno. Na proces s černákovcami v roku 2000 ho policajné zložky ešte dovliekli ako nebezpečného zločinca s putami na rukách i nohách až z Prahy, kde sa celé mesiace ukrýval pred spravodlivosťou.

Aj jeho odsúdenie za viaceré trestné činy vrátane dvojnásobného vydierania bolo v súlade so zákonom. Súd poslal Kaštana do väzenia v Leopoldove na sedem rokov. A rovnako ako v prípade Černáka aj Kaštana súdy podmienečne prepustili z väzenia po odpykaní polovice trestu. Následne musel Najvyšší súd SR riešiť sťažnosť ministra spravodlivosti, podľa ktorej Kaštan s Černákom mali stále sedieť v base. Novelizovaný Trestný poriadok totiž dovoľoval prepustiť z väzenia človeka odsúdeného za obzvlášť závažné trestné činy najskôr po odpykaní dvoch tretín trestu a nie iba polovice.

Najvyšší súd pri rozhodovaní v tejto veci vtedy prvýkrát celkom verejne spravil z Kaštana zločinca novej kategórie. Nehanebne vydal v jeho prípade, takmer identickom s Černákovým, úplne opačné rozhodnutie. Kým Černákovo prepustenie bolo v rozpore so zákonom, lebo mal odsedenú iba polovicu trestu, Kaštanovo prepustenie v prípade tých istých skutkov vraj bolo v poriadku, lebo si už polovicu trestu odsedel.

Škandalózne odlišné rozhodnutia toho istého súdu - Najvyššieho, napokon riešilo aj trestné kolégium, kde si páni sudcovia navzájom vysvetľovali, čo vlastne zákon hovorí. Výsledok tejto debaty však nemal žiadny dosah na spomínané rozdielne verdikty. Mikuláš Černák putoval naspäť za ilavské väzenské múry, kde trčí až do dnešného dňa, a Miloš Kaštan bol voľný ako vták.

Pripomeňme si, že túto zásadnú výhodu dostal Kaštan v čase, keď ho už nikto za Černákovho kamaráta nepovažoval. Výbuch vo dvore Kaštanovho domu v Banskej Bystrici bol aj pre nezasvätených jasným signálom, že z kumpánov sú nepriatelia na život a na smrť.

Proti bosovi

Už v roku 2004 sa Kaštanovo meno opäť objavilo v súvislosti s podozrením z páchania trestnej činnosti, tentoraz v kauze olejári, a on opäť putoval za mreže. Lenže to už policajti pracovali na odhaľovaní oveľa horších skutkov, ako je hospodárska kriminalita - na vraždách páchaných skupinou černákovcov.

Usvedčiť jedného z najsilnejších bosov podsvetia bolo vtedy prvoradou úlohou polície. Každému bolo jasné, že pešiaci podsvetia budú mať strach vypovedať proti Černákovi a ak by sa aj odhodlali, šikovná obhajoba by si s nimi ľahko poradila. Preto sa Miloš Kaštan, číslo dva v hierarchii černákovcov, javil ako ideálny svedok. Aj pre váhu jeho slov, aj pre ďalších svedkov, ktorí by sa v jeho tieni necítili až takí ohrození.

Nevedno, či je to naozaj pravda, ale podľa kuloárnych rečí bola kauza olejári práve z týchto dôvodov prakticky obetovaná kauze Černák. Všetci olejári, teda viac ako sedemdesiat obvinených, boli koncom roka 2005 prepustení z väzby na slobodu údajne preto, lebo bolo treba dostať von Kaštana. Lebo keby prepustili len jeho, bilo by to príliš do očí a jeho svedectvo proti Černákovi by za týchto okolností mohlo byť považované za obchod s policajtmi.

Napriek uvedenému nemožno vážnosť Kaštanovej úlohy v procese s Černákom spochybňovať. A už vôbec nie pochybovať o hodnovernosti jeho podrobných výpovedí k jednotlivým vraždám. Lenže čím vierohodnejšie Kaštan na súde pôsobil, tým neodbytnejšie sa vnucovala otázka, či on, ktorý má na strašných vraždách tiež svoj - aj keď druhoradý - podiel, obíde bez trestu. A veru obišiel.

Verejnosť bola nedôslednosťou spravodlivosti pobúrená. Nikto nekričal, aby Černákovi kumpáni dostali tiež doživotie ani aby ich všetkých rýchlo strčili do basy. Ale morálne by bolo, keby súd aspoň symbolicky uznal aj ich vinu, hoci len s podmienečným trestom. Nech je raz a navždy jasné, že Černák by sám, bez plejády poskokov a kamošov strach nešíril a nevraždil by ľudí ako na bežiacom páse. Černák nie je sériový vrah. Černák bol šéf jemu podobných ľudí. Šéf mafiánov.

Obavy-neobavy, obžalovaný domov

V auguste 2011 Kaštan opäť skončil vo väzbe. Pre podozrenie zo spáchania lúpeže, vydierania a úverového podvodu. Ale, ako avizoval Černák, po návrate do vysokých funkcií tých policajtov, s ktorými Kaštan spolupracoval na odhaľovaní černákovských vrážd, sa dostal na slobodu aj v pozícii obžalovaného.

A to napriek tomu, že dôvody, pre ktoré bolo treba Kaštana strčiť za mreže, nepominuli ani náhodou. Obava, že by Kaštan naďalej páchal trestnú činnosť, je stále opodstatnená. Ako je potom možné, že sa spoza mreží dostal von?

Krajský súd v Bratislave v podstate tvrdí, že hrozba prípadných ďalších Kaštanových excesov voči nám, slušným občanom, nie je až taká podstatná ako porušenie jeho ústavného práva, teda práva obžalovaného na prerokovanie veci bez prieťahov.

Je pravda, že okresný súd začal v Kaštanovej veci pojednávať až v novembri 2012, lenže od podania obžaloby v januári vytýčil do tohto termínu až sedem pojednávaní! Nekonali sa len preto, lebo Kaštanovi spoluobžalovaní a ich obhajcovia sa jeden po druhom ospravedlňovali.

Tento postup obhajoby, keď sa raz jeden obžalovaný dá vypísať na péenku a na ďalšie pojednávanie ochorie akože iný obžalovaný, je na Slovensku pomerne bežný a máloktorý súd, ak vôbec niektorý, si s ním vie rady. V tomto prípade však krajský súd konanie okresného súdu napadol ako „nesústredené“.

Kritika s pochybnou koncovkou

„Nie je mysliteľné, aby sa tolerovalo opakované odročenie hlavného pojednávania v dôsledku ochorenia obžalovaného, pričom nič nesignalizuje, že by tento obžalovaný mal významnejšou mierou narušený zdravotný stav,“ píše hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Admačiak.

Okresný súd si vraj mal vyžiadať vyjadrenie lekára, či zdravotný stav obžalovaného neumožňuje účasť na úkone bez ohrozenia života. Ak sa súd uspokojil s dokladom o práceneschopnosti, možno to považovať za vážnu chybu. Rovnako ako neustanovenie jeho náhradného obhajcu, keď sa riadny obhajca tiež opakovane z pojednávania ospravedlňoval.

Ostrá kritika práce súdu spolu s návodom, ako by mal konať v prípade úmyselného naťahovania pojednávania, by mala svoje opodstatnenie a verejnosť by mu ešte aj zatlieskala, keby smerovala priamo k „nesústredenému“ sudcovi. Ale ak je jej výsledkom len prepustenie obžalovaného, lebo takzvaným „nesústredením“ a prieťahmi došlo k poškodeniu práv tohto chudáčika, tak o úprimnosti rozhodnutia odvolacieho súdu možno trochu polemizovať.

Z advokátskych kruhov je známe, že na stratégii naťahovania súdneho konania sa zvyčajne dohodnú všetci obžalovaní. Iba ten, ktorý je zavretý vo väzbe, chorého hrať nemôže. Na pojednávanie ho jednoducho predvedú. Lenže práve on z neprítomnosti ostatných obžalovaných výrazne profituje.

Čas väzby je daný zákonom a ak uplynie, musí byť aj ten najnebezpečnejší zločinec prepustený na slobodu. Ale že by to bolo pred uplynutím väzobnej lehoty, ako rozhodol súd v Kaštanovom prípade, to sa rozhodne často nestáva.

Preto reči o Kaštanovej slobode ako odmene za ďalšiu výpoveď proti Černákovi dostali krídla a obleteli celé Slovensko.

VIDEO Plus 7 Dní