Mal som veľa peňazí, tak som sa rozhodol, že zachránim jednu pamiatku, - priznáva Petr Kučera (72). Bývalý český novinár a ponovembrový politik vlastnými rukami vzkriesil ruinu. V roku 1997 kúpil rokokový zámok Nové Hrady neďaleko východočeského Litomyšlu a spolu s rodinou mu vtlačili podobu, ktorá dnes návštevníkom vyráža dych. „Máme najväčšie súkromné záhrady v Českej republike,“ pochváli sa. Nič však nebolo zadarmo. Vymenil luxusný domov v Prahe za každodennú drinu. „Nie, neľutujem. Robíme to ako hoby. Toto nemôžete vnímať ako biznis, hoci tu podnikáte. Snažíte sa, aby ekonomika bola vyrovnaná, ale musíte to brať s veľkou rezervou. Tu si na boeing nenašetríte. Čo zarobíme, ide hneď späť,“ vysvetlí nám, kým nás pustí do svojho zámockého bytu. Magda a Petr Kučerovci totiž obývajú izby, ktoré sú súčasťou prehliadky.

Pracoval na 150 percent

Ako sa z novinára, orientalistu a politika stane hradný pán? Život Petra Kučeru bol vždy plný zmien. V 70. rokoch minulého storočia pracoval v Slobodnom slove ako redaktor zahraničnej politiky. „Neboli sme priamo riadení KSČ, ale Národným frontom. Cez nás išli informácie k tým správnym ľuďom a od nich zase k nám. Publikoval u nás napríklad Jirka Dienstbier, samozrejme, pod iným menom,“spomína na časy socializmu aj na českého politika a ponovembrového československého ministra zahraničia.  Po Charte 77 však Petra Kučeru, tak ako mnohých iných, čakali ťažšie časy. „Vyhodili ma zo zahraničného oddelenia a robil som len technického redaktora. Manželka stratila miesto v japonskej firme a zostala v domácnosti. Ale bola to zaujímavá etapa života. Mali sme tú najväčšiu záhradu v Prahe, veľa detí a živili sme sa tým, že som v Prahe choval kravy, plemenné ovce a založil som obrovský višňový sad. Naša rodina vždy pracovala na 150 percent. Nikdy som nemal len jedno zamestnanie, ani žena,“ opisuje.

Nové Hrady: Rokokový zámok s krásnymi záhradami stojí v malej dedinke v Pardubickom kraji neďaleko Litomyšlu. Prezývajú ho aj České Versailles.
Nové Hrady: Rokokový zámok s krásnymi záhradami stojí v malej dedinke v Pardubickom kraji neďaleko Litomyšlu. Prezývajú ho aj České Versailles.
Zdroj: Monika Mikulcová

Pracovitosť a odhodlanie tejto rodine nikdy nechýbali. Aby toho nebolo málo, nezostali bokom ani od verejných záležitostí. „Po Nežnej revolúcii sme sa vrhli do politickej činnosti. Manželka spolupracovala s Dášou Havlovou,“ vysvetlí čiperný sedemdesiatnik, spoluzakladateľ Občianskeho fóra a poslanec Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia po novembri 1989. „Po rozpade Československa som čiastočne z politiky rezignoval. Mal som blízky kontakt s väčšinou slovenských politických špičiek - s bratmi Čarnogurskými,  Mikloškovcami, ale aj s Mečiarom, Fedorom Gálom, Johnym Langošom. Mnohí, rovnako ako ja, usúdili, že treba ísť z politiky preč. A to bola chyba! Do vedenia sa dostali typy, ktoré spoločnosti dlhodobo škodia. Vy máte šancu napraviť to,“ pripomenie nám. „Bola tu nedávno ostravská televízia a pýtala sa ma, čo mi urobilo v poslednom čase najväčšiu radosť. Povedal som, že slovenská prezidentka, ktorú ste si zvolili. Považujem ju za prísľub, že sa začneme z toho marazmu vyhrabávať, aby sme nedopadli ako Poliaci či Maďari,“ netají sa ani dnes svojimi politickými myšlienkami.

S deťmi rok v spacích vakoch

Záhrady v Prahe predal, urobil developerský projekt a majetky rozpredal. Získané peniaze investoval do ruiny Nové Hrady. Chcel zachrániť pamiatku a to sa mu podarilo. „Jednoducho, povedali sme si, že Prahy už bolo dosť. A pritom sme mali nádherný dom, ktorý navrhovali tí najlepší pražskí architekti. Lenže stál na zlom mieste, tak sme ho museli zbúrať. Kúpili sme obrovskú záhradu, ktorú nikto nechcel, s domčekom jeden plus jeden. Tam som sa presťahoval z úplného komfortu s troma malými deťmi a so štvrtým na ceste,“ opisuje. V najväčšej záhrade v Prahe napokon vybudoval svoj súkromný raj. Ale aj ten opustil a v roku 1997 zakotvil vo východných Čechách. V schátranom zámku v malej dedinke neďaleko Litomyšlu v Pardubickom kraji.  „Presťahovali sme sa z komfortu, aký tu nikdy mať nebudem. Keď sme sem prišli so ženou a našimi štyrmi deťmi, bývali sme v jednej miestnosti, kde je teraz kaviareň s cukrárňou. Inde sa bývať nedalo, strecha zatekala. Prvý rok sme naozaj boli v spacákoch,“ priznáva muž, ktorý sa nezľakol žiadnej novej výzvy.

Väčší je výhodnejší

Rokokovú stavbu v 18. storočí vybudoval gróf Jean-Antoine Harbuval de Chamaré, ktorý podnikal najmä v textilnom priemysle. Jeho telo odpočíva vo farskom kostole v Nových Hradoch.  „Zámok, ktorý predstavuje najčistejšie rokoko v celej Českej republike, sme opravili pomerne rýchlo, za dva roky. Verejnosť si myslí a pamiatkari ju v tom utvrdzujú, že najťažšia je rekonštrukcia budovy. Nie je to pravda! Keď máte trochu peňazí a viete to, tak ju urobíte rýchlo. Problém je, čo s tým bude ďalej, ako taký zámok využijete v 21. storočí,“objasňuje spôsob svojho uvažovania. Kučerovci sa nezamerali len na interiér, ktorý je zariadený nábytkom od baroka až po secesiu, ale najmä na záhradu. „Vrátili sme sa k poľnohospodárstvu, máme obrovské stáda jeleňov a danielov,“ spomenie. K hradu patrí aj Prvé české múzeum cyklistiky. Ak uvažujete o kúpe hradu či zámku, na malý radšej zabudnite. „Aby bol ekonomicky zaujímavý, nesmie mať zničené okolie a musí byť veľký. Ľudia si myslia, že ich chcem šokovať, ale nie je to tak. S väčším si viete lepšie ekonomicky poradiť a využiť ho,“ tvrdí náš hostiteľ.

„Pracovná sila je najdrahšia. Zamestnávame málo ľudí. V Pardubickom zámku je na plný úväzok asi 37 ľudí. Ja mám asi najväčšie stádo v republike a veľké záhrady, ale u mňa pracuje na plný úväzok päť ľudí. Žena má na starosti ekonomiku a prevádzku, každý deň pečie do cukrárne a už to pečenie je za jednu pracovnú silu. Okrem toho musí stihnúť veľa iných vecí, má pod sebou brigádnikov. A ja mám na starosti všetko ostatné,“ vymenúva. A čo deti? Idú v rodičovských šľapajach? „Jeden syn sa tu na zámku stará o informačné zdroje a techniku, dcéra je na Najvyššom súde v Brne a druhá je filmová producentka. Najstarší syn, toho by som tu potreboval, je záhradný architekt, ale živí sa v Prahe, tam je to jednoduchšie,“dodáva.

České Versailles

„Všetko od začiatku až do konca robíme bez verejných peňazí, bez dotácií a sme v čiernych číslach. Je to málo napodobiteľné a žiadny štát, ani ten najbohatší, nie je schopný dlhodobo sa starať a udržiavať historické záhrady. To je naša výhoda, lebo keď to viete robiť, máte niečo navyše,“ verí svojim schopnostiam zámocký pán.  Nové Hrady prezývajú aj České Versailles. Nájdete tu veľkú taliansku aj anglickú záhradu, kaskády, zelený labyrint či zelené divadlo z tují, do ktorého sa vojde až 150 divákov. „Striedajú sa tu slávne súbory, vyberáme si ľudí, s ktorými môžeme pracovať. Funguje však len v lete. Záujemcov o účinkovanie je veľa, ale mimo sezóny je to náročné. Preto im hovorím, že si musia priviesť divákov. Smetanova Litomyšl je síce cez leto plná, lebo tento festival má tradíciu a zaujímavo zostavený program, ale ak urobíte nejakú akciu na jeseň, tak už pomaly musíte rozdávať lístky, aby ľudia vôbec prišli. Je to iné, než keď je akcia vo veľkom meste. Keby sme sem pozvali Ivana Mládka, tak to naplníme. Vkus väčšinovej spoločnosti má svoje limity, ale ja sa im nechcem prispôsobiť,“ priznáva Petr Kučera.

Milujú zeleň: Zámok je obklopený rozsiahlymi pozemkami, na ktorých majitelia založili rozmanité typy záhrad.
Milujú zeleň: Zámok je obklopený rozsiahlymi pozemkami, na ktorých majitelia založili rozmanité typy záhrad.
Zdroj: Archív destinačnej spoločnosti Českomoravské pomezí

Nábytok zbieral desaťročia

Na zámku sme obdivovali rôzne skvosty, ktoré manželia Kučerovci zbierali desaťročia. Náš hostiteľ nám ukazuje svoju obľúbenú barokovú skriňu, vynález vtedajšej doby, lebo predtým sa všetko ukladalo do truhlíc. Vzácnu spálňovú súpravu kúpil v 60. rokoch minulého storočia za 800 korún. Dnes by stála niekoľkonásobne viac. Takto postupne zhromažďoval historické kúsky ťažko vyčísliteľnej hodnoty. Zariadil nimi aj miestnosti, ktoré obýva jeho rodina. Do nich tiež púšťajú návštevníkov. Prezreli sme si jednu zo spální, knižnicu s tisíckou kníh či jedáleň. Dokonca sme nazreli do kuchyne, v ktorej zámocká pani Magda Kučerová piekla dobroty do zámockej cukrárne.  Hovoriť však o splnenom sne je príliš odvážne. „Naša generácia vôbec nepredpokladala, že sa raz dožije slobody. Takže som o zámku nemohol ani len snívať. To bolo v tom režime úplne scestné,“pripomenie bývalý novinár a politik, ktorý ako jeden z mála Čechov dobre pozná aj náš týždenník.