Slovenská režisérka filmov Únos a Sviňa Mariana Čengel Solčanská natáčala svoj posledný film Slúžka na zámku Slatiňany v mestečku vo východných Čechách, neďaleko Pardubíc. Okrem protiepidemiologických opatrení musel štáb dodržiavať aj pravidlá stanovené zámkom Slatiňany, ktorý patrí medzi české národné kultúrne pamiatky. Napriek tomu občas došlo k drobnej nehode. Čo nám o natáčaní prezradil náš sprievodca?
Boli opatrní, ale predsa...
Zámok Slatiňany, ktorý zveľadili milovníci koní Auerspergovci, je nasiaknutý láskou k ušľachtilým štvornohým tvorom. V interiéri nechýbajú dekorácie s tematikou obľúbeného zvieraťa bývalých majiteľov. Dokonca aj stoličky a stôl v izbe princa Vincenza sú v tvare podkovy.
Na tomto romantickom mieste strávil štáb s poprednými slovenskými a českými hercami šesť týždňov pri natáčaní historickej drámy Slúžka podľa knižnej predlohy Hany Lasicovej. Zúrila pandémia a krátko predtým sa skončila na zámku rozsiahla obnova. „Takže sme boli veľmi ostražití,“ priznáva kastelán Jaroslav Bušta. Spomína si však aj na zopár nehôd. „Keď vyliali vodu na historickú podlahu, všetci stuhli a pozreli na mňa s hrôzou v očiach.“
Stala sa však aj väčšia galiba. Hercovi Lukášovi Pelčovi, ktorá si zahral zahradníka, sa podarilo rozbiť okno z roku 1865, ktoré prežilo dve svetové vojny. Chcel vyvetrať, otvoril ho, ale zle zaistil. „Keď mi to vedúci produkcie povedal, čakali ma herci na prízemí zámku. Lukáš Pelč aj Vica Kerekes tam sedeli ako takí školáčikovia na hanbe, ktorí sa boja prísneho učiteľa,“ usmieva sa kastelán. „Veľmi sa ospravedlňovali, všetci rešpektovali, že sa natáča v historických priestoroch národnej kultúrnej pamiatky.“
Sprevádzali aj Havla
Udržiavané moderné priestory v slatiňanskom žrebčíne ponúkajú zvieratám komfort a ocitli sa aj pred filmovou kamerou. V 80. rokoch tu pod taktovkou režiséra Františka Filipa natáčali seriál Dobrá voda. Naša sprievodkyňa Kristýna Klzová nám ukáže miesto, kde stála kobyla Jasná. „Kladrubákov sme presunuli do druhej časti stajne a interiéry používali filmári s jazdeckými koňmi. Na mnohých záberoch však môžete vidieť aj naše,“ upozorní. Niekedy zamestnanci žrebčína strávia s filmármi celý deň a potom hľadajú svoju slávnu minútu. „Naposledy sme ju mali v historickej kriminálke Zločiny veľkej Prahy,“ usmeje sa.
Vychýrené české plemeno má vyše 440-ročnú históriu, ktorá sa začína v žrebčíne Kladruby nad Labem. Do Slatinian sa vraník dostal v roku 1945. V roku 1992 sa biele aj čierne kone vychýreného plemena spojili pod jednu značku. Slatiňany sú teda súčasťou Národného žrebčína Kladruby nad Labem, ktorý je od roku 2019 zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
V decembri roku 2011 šestica starokladrubských vraníkov viezla na Pražský hrad pozostatky exprezidenta Václava Havla. Podľa vzoru pohrebu prezidenta Tomáš Garrigua Masaryka čierne tátoše zo Slatinian ťahali historickú delovú lafetu, na ktorej bola umiestnená rakva.
O necelých sedem rokov bol štvorzáprah vraníkov zo Slatinian súčasťou slávnostného sprievodu pri osádzaní zvona do pražského kostola, venovaného pamiatke Václava Havla.
