„Keď som mal šesť rokov, vysťahovali nás prvýkrát. Bol rok 1952 a prvé prišli na rad osady Čertež a Blažovská dolina, potom Blažov. Naložili ľudí na autá a bez milosti ich vyviezli,“ spomína Ján Uhlár. „Doslova nás rozniesli po celej bývalej Československej republike. Nielen do okolia, do Šarišských Michalian, Hencoviec či do Spišského Podhradia, ale aj do západných Čiech, do domov po vysídlených Nemcoch. No a v roku 1955 nás vysťahovali druhýkrát,“ skonštatuje.

Kaplnka v Blažove
Kaplnka v Blažove
Zdroj: Viktor Malý

Vtedy ešte domy stáli, latami zatlčené dvere a okná, bolo sa teda vrátiť kam, dokonca vysadili plodiny a žali úrodu. Naposledy. Keď ich vyhnali druhý raz, domy zrovnali so zemou. Z povrchu zeme zmizli Ruskinovce, Dvorce, Ľubické kúpele, Blažov aj dve spomínané blažovské osady. Štyristoosemdesiatpäť rodín prišlo o domov, spolu okolo 2500 ľudí. Vojenský obvod Javorina v Levočských vrchoch s rozlohou okolo 31-tisíc hektárov, ktorého súčasťou bol aj vojenský výcvikový priestor Kežmarok - Záľubica, dostal definitívne zelenú.

Trosky kasární
Trosky kasární
Zdroj: Viktor Malý

Štyri strelnice v Levočských vrchoch

„Upevňujme družbu armád Varšavskej zmluvy,“ hlása nápis na niekdajšej riadiacej veži bývalej tankovej strelnice. V sychravom počasí vyzerá ako prízrak starých čias rovnako ako potok valiaci sa dole prístupovou cestou. Vedľa bola pechotná strelnica a za ňou strelnica pre vrtuľníky a lietadlá. Pár budov za veliacou vežou, ubytovne pre vojakov, či dnes už len - trosky.

Levočské vrchy
Levočské vrchy
Zdroj: Viktor Malý

Tie už neposkladá dokopy nikto. Súčasť akejsi centrálnej strelnice, ale nie jedinej. Ďalšia, štvrtá, protiletecká, bola na hrebeni kopca nad niekdajšími Ruskinovcami. Tam boli umiestnení aj sovietski vojaci, ale nezostalo po nej vôbec nič.

Ale všeličo iné zostalo. Trosky, munícia, spomienky ľudí, ktorí žili v dedinách odsúdených na smrť… Viac si môžete prečítať v nasledujúcom čísle PLUS 7 DNÍ >>