Celá krajina bola pripravená vypočuť si verdikt v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Veď ohavný čin ovplyvnil celú spoločnosť a na lavici obžalovaných sa objavil aj Marian Kočner, kamarát politikov, hviezda Smotánok a najmä podnikateľ s nie dobrou povesťou. Jeho šifrovaná komunikácia stála flek pár sudcov, policajtov aj štátnu tajomníčku.

Pod mnohými sa triasli stoličky a je dosť možné, že bola aj za strmým pádom volebných preferencií Smeru. Senát Špecializovaného trestného súdu však len deň pred avizovaným vyhlásením rozsudku pojednávanie zrušil a posunul o celý mesiac neskôr. Prečo?

Zaskočení

Rozhodnutie senátu zrušiť plánované vyhlásenie rozsudku bolo zdôvodnené stručne. „Predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová zrušila termín pojednávania v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka z dôvodu nutnosti pokračovania porady senátu o pripravovanom rozsudku. Novým termínom hlavného pojednávania je 3. september,“uviedla médiám hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

Prekvapení ostali nielen príbuzní zavraždených a novinári, ktorých bolo akreditovaných niekoľko desiatok, ale aj bežní ľudia. „Myslím, že nadávanie na sudcov a justíciu nie je dnes namieste. To, že termín rozsudku sa posunul, bolí a ďalší mesiac čakania bude pre nás ďalším rokom. Ale nie sme sudcovia. Nevieme, na čom sa nevedia zhodnúť, nevieme, koľko ďalších okolností musia zvážiť, aby bol rozsudok silný, nenapadnuteľný a spravodlivý. Dúfam, že o mesiac sa už dočkáme a aspoň sčasti sa naše trápenie skončí. Vydržali sme veľa, nedáme sa,“ vyjadril sa brat zavraždeného novinára Jozef Kuciak.

Mama Martiny Kušnírovej vyjadrila obavy, aký rozsudok po odložení padne.

Hľadanie istoty

Senát, ktorému predsedá sudkyňa Ružena Sabová, síce koná neštandardne, no právo na odročenie verdiktu podľa odborníkov má.

„V prípadoch, keď senát potrebuje dlhší čas na prehodnotenie jednotlivých dôkazov a dôkazov vo vzájomných súvislostiach, odkazujúc na takzvanú zásadu voľného hodnotenia dôkazov, je úplne legitímny a legálny postup predsedu senátu, aby odročil termín hlavného pojednávania, na ktorom má byť vyhlásený rozsudok,“vysvetľuje Ondrej Laciak, podpredseda advokátskej komory a docent trestného práva na Univerzite Komenského. „Je vždy lepšie, keď predseda senátu pristúpi k takémuto postupu, akoby mali hodnotiť dôkazy v nejakej časovej tiesni. Obzvlášť v prípadoch, keď hrozí trest odňatia slobody 25 rokov alebo doživotie. Je to určite namieste a považujem to za správny postup. Nevidím na tom nič zvláštne.“

Podobne reaguje predseda súdnej rady profesor Ján Mazák. „Ktorý sudca by si nechcel byť stopercentne istý, že ak dvihne ruku za vinu vo veci vraždy, za trest doživotia alebo 25 rokov za mrežami, že je všetko v úplnom súlade so zisteným skutkovým stavom veci a jeho korektným právnym posúdením? Takého sudcu nepoznám a trúfalo poviem, že ani neexistuje. Ale poznám viacerých vynikajúcich trestných sudcov, ktorí v závažných veciach trpezlivo hľadali stopercentnú istotu a nedali sa vyrušiť vonkajšími tlakmi alebo názormi.“

Posunutie rozhodnutia je síce podľa neho netypické, ale taký je aj samotný prípad.

Pochybnosti v prospech páchateľa

Celá kauza je veľmi zložitá. Spis má tisíce strán a rozhodnutie určite nie je jednoduché. Bolo vykonaných množstvo dôkazov, ktoré podľa prokuratúry jasne ukazujú vinu obžalovaných, podľa obhajoby zase nie. V záverečných rečiach spochybňovali dôležitých svedkov.

Zoltán Andruskó má podľa Kočnerovho advokáta prílišnú obrazotvornosť. Polícii napríklad tvrdil, že Zsuzsová mala prsty v otrave novinárky Kočkovičovej, čo sa ukázalo ako nezmysel, a tak aj iné jeho tvrdenia treba brať s rezervou. Advokátka Aleny Zsuzsovej odmieta priebeh vraždy tak, ako ju opisuje vrah Miroslav Marček, a odvoláva sa pri tom na posudky expertov na súdne lekárstvo a balistiku.

Marček totiž vypovedal, že strelil najprv Kuciaka, potom jeho snúbenicu a potom ešte raz Kuciaka. Posudok však hovoril iba o dvoch projektiloch, ktoré vošli cez jeden strelný otvor. „Skutok sa musel stať inak,“tvrdí obhajkyňa a pripomína zásadu in dubio pro reo. Teda že pochybnosti musí súd vždy vyhodnotiť v prospech obvineného.

Rozpor medzi znaleckým posudkom a  Marčekovou výpoveďou pripustil ešte počas procesu aj Daniel Lipšic, ktorý zastupuje Kuciakovcov. Myslí si však, že ho spôsobila emočná plochosť Marčeka. Ľudia si lepšie pamätajú veci, ktoré sú pre nich emočne silné.    

Predseda až posledný

Po skončení dokazovania si členovia súdneho senátu vždy spolu sadnú a posudzujú všetky skutkové a právne okolnosti prípadu. Na porade sa môžu zúčastniť len členovia senátu a zapisovateľ.

„Hodnotenie dôkazov v súdnom konaní je nesmierne náročná myšlienková činnosť. Podľa direktívy zákona súd v trestnom konaní  hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto ich obstaral,“ozrejmuje prácu senátu Mazák. „Zásadná časť porady o hlasovaní sa venuje, pokiaľ ide o dôkazy, viacerým problémom. Boli dôkazy získané zákonným spôsobom? Uvážili sa všetky okolnosti prípadu v ich detailoch aj v ich celkovom obraze? Nevynechali sa nejaké dôkazy a, ak áno, z akého dôvodu?  Celá diskusia a jej výsledky musia vychádzať výlučne z vnútorného presvedčenia sudcov.“   

Senát nakoniec rozhodne hlasovaním. Najvýznamnejší člen, teda predseda senátu, hlasuje vždy posledný, aby svojou autoritou neovplyvnil ostatných členov senátu. Poradie hlasovania majú tiež dané. Služobne mladší hlasuje pred služobne starším členom senátu. Opäť len z dôvodu, aby skúsenejší nepôsobil na menej ostrieľaného člena senátu väčšou zručnosťou a širšími empirickými poznatkami.

Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Predsedov hlas nemá väčšiu váhu než hlas iného člena senátu. „Ostatné eventuality hlasovania  sú pomerne zložité. Súvisí to s tým, že pri porade o rozsudku súd musí posúdiť minimálne deväť principiálnych otázok, napríklad či sa vôbec stal skutok, ktorý je v obžalobe, či tento skutok je trestným činom, či ho spáchal obžalovaný, či je obžalovaný trestne zodpovedný, to znamená, či napríklad netrpí nejakou duševnou poruchou, aký trest má byť uložený,  a tak by som mohol pokračovať,“ dopĺňa Mazák.

Senát hlasuje neverejne a o obsahu porady musia účastníci zachovať mlčanlivosť.

FOTO z megaprocesu v kauze Kuciak v GALÉRII

Mohlo by vás zaujímať: