Naď si chodí zo strany do strany, okúsil aj Smer. Vydrží pri Hegerovi?

Naď strieda stranu za stranou. Založí si nakoniec aj vlastnú? 

Politický pútnik: Naď už vystriedal niekoľko strán

Lívia Černická

Teraz dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď rieši najmä to, ako dostať uzemnené ruské stíhačky zo Slovenska na Ukrajinu a koľko percent môže dostať nová strana Demokrati, do ktorej nedávno vstúpil, v predčasných voľbách. Kedysi však začínal v strane Smer, ktorá má teraz na migy úplne iný názor než on.

To, že by sa táto jeho „smerácka“ minulosť mohla opakovane preberať v nadchádzajúcich mesiacoch kampane, ukazuje vyjadrenie Mikuláša Dzurindu. Ešte nedávno sa snažil spojiť so stranou Spolu a vytvoriť Modrú koalíciu. Strana sa síce premenovala, ale Dzurindu náhle vymenili za Eduarda Hegera a práve spomínaného Jaroslava Naďa. 

Bývalý premiér si preto nenechal ujsť príležitosť, aby ministrovi obrany chrstol do tváre jeho zmeny politických preferencií. „Kto uverí, že Jaroslav Naď je Modrý, keď v čase, keď som bojoval s Mečiarom, keď som zakladal SDKÚ s heslom Modrá je dobrá, keď sme urobili logo s modrým štvorcom, bol členom Smeru?“ nadhodil Dzurinda v rozhovore pre Denník N. Debata, či je Naď dostatočne modrý, je už pasé, lebo Modrá koalícia sa premenovala na Demokratov, no otázka, prečo bol Naď v Smere, ostala aktuálna.

Bývalý trojnásobný premiér Robert Fico takisto občas veľmi rád Naďovi šplechne do tváre, že pred rokmi svoju politickú kariéru začínal v Smere. Sem-tam utrúsi štipľavú poznámku, že zo Smeru odišiel, lebo „nedostal žiadnu funkciu“, niekedy použije slovné spojenie, že „nedostal to, čo chcel“. Pravda je, že Fico tému Naďových politických začiatkov viac nerozvíja.

Naď sa k svojim koreňom v Smere priznáva. „Bolo to pred vyše dvadsiatimi rokmi, asi v priebehu roku 2000, keď som sa ako študent stal radovým členom strany Smer, a to bez akejkoľvek hlbšej agendy či spolupráce,“ povedal poverený minister pre PLUS 7 DNÍ. Podľa iných zdrojov ho k Smeru priviedol otec, ktorý, ako kedysi povedal Naď, bol zakladajúcim členom strany. V tom čase sa venoval štúdiu politológie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa životopisu absolvoval stáže pri európskych inštitúciách v Bruseli, ba aj na ministerstve obrany.

Minister tvrdí, že sa približne rok zúčastňoval na rôznych podujatiach, ktoré Smer organizoval. „No pochopil som, že sme hodnotovo niekde úplne inde. Už vtedy nebola strana tým, čím sa navonok prezentovala,“ objasnil.

Dnes najsilnejšia parlamentná opozičná strana vznikla v novembri 1999. Teda približne rok po voľbách, v ktorých síce zvíťazilo HZDS Vladimíra Mečiara, ale nedokázalo zostaviť vládu. Predsedom koaličnej vlády sa vtedy stal po prvý raz Mikuláš Dzurinda zo Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Takže v čase, keď vstupoval študent Naď do Smeru, strana sa profilovala ako alternatíva voči vtedajšej vládnej koalícii, ale aj opozícii. Dokonca istý čas používala aj prívlastok „tretia cesta“.

Pre neplatenie členského poplatku prišlo rozhodnutie o ukončení členstva.

V čase, keď Smer začal svoje víťazné ťaženie v parlamente - vo voľbách 2002 získal takmer 14 percent a 25 kresiel v Národnej rade, Naď už v strane nebol. Ako hovorí, v podstate ho vyhodili. „Pre neplatenie členského poplatku a pre žiadnu moju aktivitu v prospech strany Smer, prišlo rozhodnutie o ukončení členstva. Odvtedy som so stranou nijako nespolupracoval,“ potvrdil pre náš týždenník s tým, že členstvo mu ukončili v roku 2002.

To priznáva aj Smer. Hovorca strany Ján Mažgút síce vyhlásil, že informácie o svojich členoch jednoducho strana nepodáva, ale potvrdil, že Naď bol v Smere v rokoch 2000 až 2002 a nemal v tom čase žiadnu funkciu.

Dnes je práve šéf rezortu obrany jeden z najväčších kritikov Smeru a Roberta Fica. Ako hovorí politológ Jozef Lenč, jeho smerácky príbeh je rozhodne nepríjemnosť, ku ktorej sa budú s radosťou vracať rôzni jeho kritici. „Dokonca mu to pripomínajú aj súčasní reprezentanti Smeru, ktorí v čase, keď Jaroslav Naď Smer ‚zakladal‘, ešte ani neuvažovali o tom, že tam v roku 2023 budú robiť kariéru,“ ironicky podotýka Lenč.

Podľa neho však aj politický životopis aktuálneho ministra môže byť istým varovaním. „Aby zvažovali, ako často budú meniť ‚politické tričko‘ a koho budú v politike kritizovať, aby sa raz nestalo, že sa budú hanbiť za svoju politickú minulosť (v horšom prípade ju zatajovať),“ odkazuje aj budúcim politikom Lenč.

V oficiálnom životopise na stránke ministerstva sa Naďov životopis o strane Smer nezmieňuje. Ale k hnutiu OĽaNO Igora Matoviča sa priznáva. V rokoch 2018 až 2020 bol podľa webovej stránky rezortu straníckym „expertom na obranu a bezpečnosť v OĽaNO“. Nie je tam zmienka ani o novom poste podpredsedu Demokratov. Táto strana však nemá v súčasnosti väčšieho experta na bezpečnosť a obranu, ako je Naď.

Ako sa Jaroslav Naď dostal k OĽaNO a neskôr k Demokratom, čítajte na ďalšej strane.

Keď sa pred piatimi rokmi Naď verejne prihlásil k OĽaNO, bolo to isté prekvapenie. Veď ako zástupca mimovládneho sektora sa prepracoval na najcitovanejšieho bezpečnostného analytika. 

Novej šance sa však chytil oboma rukami. Neodflákol predvolebnú kampaň a v čase, keď sa preferencie hnutie Igora Matoviča len pomaličky hýbali smerom hore a ešte sa len chystal výlet do francúzskeho Nice, mu priamo počas diskusie s občanmi polícia priniesla uznesenie o obvinení z „ohrozenia utajovanej skutočnosti“. 

Koncom novembra 2019 však polícia uznesenie zrušila. „Bolo to postavené na vode a bola to len nepremyslená pomsta šéfa Vojenského spravodajstva Jána Balciara,“ vyhlásil vtedy. Naď totiž viackrát vyzval Balciara, aby odstúpil, pretože nedokázal vysvetliť svoje majetkové pomery.

Aj vtedajší Naďov advokát Daniel Lipšič potvrdil, že polícia bola „uvedená do omylu Vojenským spravodajstvom“. Išlo o to, že Naď sa mal pýtať ľudí „z bezpečnostného prostredia“ na kauzy, ktorá sa týkala ruskej rozviedky Sergeja Skripaľa.

Pri Igorovi Matovičovi sa z Naďa stal minister obrany, ešte stále je podľa webovej stránky OĽaNO aj členom predsedníctva (hnutie nemalo ešte snem, takže zatiaľ staré tváre nevymenilo za nové). To však platilo len do prelomov rokov 2022 a 2023. Už dlhšie sa vedelo, že Naď nie je v hnutí spokojní. Vnútrostranícke tamtami hlásili, že sa dostáva do sporov nielen s Matovičom. Keď Eduard Heger po vyslovení nedôvery v parlamente ohlásil, že sa zrejme rozídu jeho cesty s OĽaNO, stále vedľa neho práve Naď.

Kým „odstrihnutie sa“ od Fica politológ Lenč chápe ako vysvetliteľnú zmenu názoru, „odstrihnutie sa“ od Matoviča je už niečo iné. „Ak sa dnes tvári, že ‚precitol‘ a dokonca kritizuje Matoviča za to, čo robí a tvári sa, že je to dokonca morálny postoj, tak to vyznieva značne pokrytecky,“ hodnotí Lenč. Naď pred niekoľkými týždňami hodnotil niektoré Matovičove postoje ako „príliš konzervatívne“. „Problém mám s nimi ja ako osoba,“ objasňoval s dôrazom, že nemá s „Igorom problém ľudský, ale politický“.

Lenč pripomína aj ďalšie Naďové výroky. Za pokrytecké považuje aj jeho vyjadrenia smerom k Jurajovi Krúpovi. Len sa začiatkom leta totiž tiež rozhodol z OĽaNO odísť. V jeden deň oznámil, že vystupuje z klubu obyčajných a na druhý deň ho vítali v SaS. Bolo to v čase, keď vrcholila kríza vo vládnej koalícii, SaS vypovedala koaličnú zmluvu, hrozilo odchodom z vlády a v parlamente Matovič s Hegerom rátali, koľko poslancov majú vo svojom košiari. 

Ešte pred koncom tejto krízy sa Naď verejne vyjadril, že „zvažuje, čo bude ďalej a povedal to aj Igorovi, aj Edovi“. Začiatkom augusta teda uvažoval aj o možno úplnom konci v politiky, ako tvrdil, ak by odišiel, „už by nevstúpil do ďalšej strany“. „Keď vidím, že niektorí politickí lídri, dovolím si povedať, že z viacerých strán, uprednostňujú osobné alebo stranícke priority pred prioritami tejto krajiny, tak prepáčte, ale na čo mám potom byť dvadsať hodín denne v robote, sedem dní v týždni na úkor rodiny,“ takto obhajoval svoje úvahy.

Ako hovorí politológ, pred niekoľkými mesiacmi sa Naď s veľkým dešpektom vyjadroval o tých, ktorí kritizovali práve Matoviča, kým on ho vehementne obhajoval. A boli situácie, keď svojho straníckeho šéfa doslova podržal. Lenč pripomína, že rovnako nekompromisný bol Naď aj voči bývalému kamarátovi Krúpovi. A to už politológ považuje za „veľké názorové obraty“.

Teraz je teda Jaroslav Naď v tretej politickej strane, dokonca je podpredsedom Demokratov. „Z jeho pohľadu bol v dobrej strane vždy, inak by do nej nevstupoval,“ hodnotí jeho kariéru Lenč. Považuje Naďa za zručného ministra, ale „ako politik je v podstate nepoužiteľný“. Prečo? „Je priveľmi ‚fundamentalistický‘, nemá empatiu k pocitom a potrebám voličov. Nie je uspôsobený na robenie kompromisov,“ tak ho vidí politológ.

Na otázku, či raz nebude mať Naď, ktorý je dosiaľ v politických strán až na druhom mieste, ale v profesnej kariére často šéfuje, ambíciu byť aj v strane prvý, má Lenč pragmatickú odpoveď: „Nemyslím si.“