Tip na článok
Povinnosť odhrabávať obecné chodníky odmeňujú obce v Česku nižšími daňami alebo zľavami na odvoz odpadu.

Chodník pred domom je váš, iba ak treba odhrnúť sneh. Inak patrí obci

Zima je tu a s ňou opäť absurdná povinnosť majiteľov domov starať sa o obecné chodníky. Takmer stredoveká drina na panskom možno pôjde na Ústavný súd.

Galéria k článku (3 fotografie )
Na panské: Prezident má na odhrabávanie snehu svojich ľudí. Bežní občania však môžu dostať pokutu do 33 eur a firmy až 6 600 eur.
Od protektorátu: Zákon o povinnom odhrabávaní obecných chodníkov platí od roku 1943.
Sklamaný: Poslanec Martin Chren považuje povinnosť starať sa o obecné chodníky za protiústavnú. Jeho zákon, ktorý by to zrušil, však cez Smer neprešiel.

Ak ste majiteľom domu, pred ktorým je mestský či obecný chodník, určite to poznáte. Len čo nasneží, musíte s lopatou a so soľou vybehnúť von a očistiť ho. Inak vám hrozí pokuta a zodpovednosť za škodu, ak sa na ňom, nebodaj, niekto pošmykne.

Situácia sa však okamžite mení, ak chcete chodník využiť napríklad na postavenie lešenia. Vtedy už nie je „váš“, ale musíte za jeho použitie pekne zaplatiť.

Totalitný

Povinnosť drieť na cudzom, teda obecnom, patrí do zákona o pozemných komunikáciách, ktorý v takejto podobe platí od roku 1961. Vtedajší členovia Národného zhromaždenia Československej socialistickej republiky ním zaviazali občanov, že ako vlastníci alebo užívatelia priľahlých nehnuteľností musia zabezpečiť, aby bol chodník „riadne a včas čistený a pri poľadovici posýpaný“.

V roku 1984 do toho pridali aj zodpovednosť za škodu. Pôvod zákona však siaha ešte ďalej do histórie a k tomu českej. Povinnosť odhŕňať obecné chodníky totiž hodili na krk majiteľom domov za protektorátu v roku 1943.

Tento nie práve demokratický zákon platí dodnes. Mestské polície pokutujú „nezodpovedných majiteľov“ domov, ktorí okamžite, keď zasneží, nevybehnú s lopatou von. Aj keby si mali vziať v robote dovolenku.

Napríklad bratislavská mestská časť Petržalka zverejnila mapu, aby bolo jasné, kto sa má o ktoré chodníky a cesty postarať. Sama vraj musí očistiť až 30 kilometrov komunikácií, napríklad takých, ktoré vedú do škôlok či zdravotníckych zariadení.

Pre peniaze

Na rozdiel od Petržalky to však bude možno inak v bratislavskom Starom Meste. Známym bojovníkom proti tejto práci „na panskom“ je novozvolený starosta Radoslav Števčík. Tomu sa ešte v roku 2010 ako poslancovi tejto mestskej časti podarilo presadiť zmenu a o chodníky sa začala starať obec.

„Fungovalo to jednu zimu. Potom to Tatiana Rosová zrušila s tým, že na to nie sú peniaze. Náš návrh pritom nesmeroval k tomu, aby sa o chodníky ľudia prestali starať. Myslím, že každý slušný občan sa bude starať o chodník pred svojím domom. Považovali sme za neslušné, aby to bolo pod hrozbou pokuty či zodpovednosti za škody, ktoré tam mohli vzniknúť,“ vysvetľuje Števčík a dodáva, že ako starosta chce opäť odbremeniť ľudí.

Absurdnosti

Zároveň poukazuje aj na zvýšený počet pokút. V roku 2011 ich bolo dvadsať a vlani zrazu 102. Často sa stáva, že majiteľ domu jednoducho doplatí na obec, aj keď sa snaží odhŕňať.

„Na Kúpeľnej ulici sú v chodníku dve priehlbiny. Jeden deň napadol sneh a rozpustil sa. V diere na chodníku ostala voda a na ďalší deň zamrzla a opäť nasnežilo. Asi štyria ľudia tam padli. Prišla mestská polícia a začala pokutovať správcu susedného domu,“ opisuje Števčík absurdnú situáciu.

Neférové

Ako dodáva, teoreticky nesie majiteľ nehnuteľnosti zodpovednosť aj za pošmyknutie na šupke od banánu. „Vy ako vlastník susednej nehnuteľnosti nemôžete stále sledovať, či tam niekomu niečo nespadlo alebo sa nevylialo,“ hovorí Števčík.

Rovnako sa nedá neustále sledovať sneženie, ak je vlastník napríklad zamestnaný. Človek, ktorý si však napríklad zlomí nohu na zle očistenom chodníku, môže vlastníka priľahlej nehnuteľnosti žalovať a vysúdiť od neho náhradu škody.

Zaujímavé však je, ako často cez zimu počúvame, že obec nestihla cestu odhrnúť, ale pri nehode sa mali prispôsobiť vodiči stavu vozovky. Števčík pripomína, že kým obec sa vie vďaka zákonom z takejto situácie vyviniť, občania túto možnosť jednoducho nemajú. „Občan sa stará o cudzí chodník a ešte aj nesie zodpovednosť,“ krúti hlavou.

Česi to zrušili

Rovnaký zákon ako u nás ešte donedávna platil v Českej republike. Komunálni politici, ale aj aktivisti však dotlačili poslancov do zmeny. Diskutovali najmä o tom, či je vôbec v súlade s ústavou nútiť niekoho pracovať na cudzom a ešte ho za to aj pokutovať.

Senát nakoniec preniesol zodpovednosť za škody na majiteľov chodníkov, teda obce. Vo väčšine miest sa síce ľudia o obecné chodníky starajú naďalej, no obce im poskytujú kompenzácie ako zníženie daní z nehnuteľností či poplatku za odvoz odpadu.

Snaha bola

Zmeniť zákon sa pokúsili poslanci aj u nás. Odídenci z SaS navrhli, aby sa o chodníky starali ich správcovia, teda vo väčšine prípadov mestá a obce. Novela sa do parlamentu dostala v septembri.

Túto zimu však musia občania naďalej drieť „na panskom“. Ich nápad totiž práve nenadchol starostov a primátorov, ktorých je v parlamente viac ako dosť. A tak dostal červenú. Zahlasovalo zaň len 45 poslancov. Napríklad poslanci za Smer sa zdržali, a tak zmena v prospech občanov neprešla.

Až o pol roka

„Je absurdné, aby obyvatelia museli odpratávať sneh z chodníkov, ktoré im nepatria. Takú povinnosť máte, aj keď v danom dome nebývate - napríklad v okolí vašej chalupy. O čistotu chodníkov sa má starať ich vlastník. Ak na obecnom chodníku zaparkujete, odtiahnu vám auto, ak si tam chcete dať lešenie či kontajner na odpad, musíte zaplatiť poplatok - ale keď ide o čistenie, zrazu sa obce tvária, že s tým nič nemajú,“ krúti hlavou jeden z navrhovateľov Martin Chren.

Toho zamietnutie sklamalo. Či zákon znovu predložia, zatiaľ nevie. Po zamietnutí musia čakať pol roka, aby ho mohli opäť navrhnúť v parlamente.

Protiústavný?

Jedným z argumentov proti súčasnému zneniu zákona je, že ide o nútenú prácu, ktorú zakazuje priamo ústava. Chren tvrdí, že nariadenie čistiť obecné pozemky pod hrozbou pokuty možno považovať za nútenú prácu. „Ústava hovorí o tom, že vlastníctvo zaväzuje a nie sú s ním spojené len práva a pôžitky, ale aj povinnosti,“ vysvetľuje poslanec.

Paradoxné je, že kým obec, ktorej chodník patrí, zaviazaná nie je, vlastník domu vedľa chodníka už áno. Nový starosta Starého Mesta už v súvislosti s tým oslovil aj generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. „Požiadal som ho, aby sa obrátil na Ústavný súd. Ja ako občan to urobiť nemôžem. Neviem, ako rýchlo sa naň obráti,“ hovorí Števčík.

Či to naozaj pomôže, je otázne. V Česku Ústavný súd zákon potvrdil, ale nakoniec ho po tlaku verejnosti zmenil pred piatimi rokmi Senát. Podobne ako u nás za „prácu na panskom“ tam bojoval Zväz miest a obcí. Medzi hlasných odporcov zrušenia odpratávania snehu zadarmo patril aj vtedajší primátor Prahy Pavel Bém.

Ironicky to zhodnotil Miroslav Kalousek. „Tento návrh mi pripadá vo svojej kontroverznosti podobný návrhu na zrušenie roboty. Všetky šľachtické panstvá, všetci šľachtici sa vydesili, čo to urobí s ich rozpočtami, kto to za nich odpracuje. Dnes, s odstupom času, nám, samozrejme, robotovanie na cudzom pripadá ako úplný nezmysel.“

VIDEO Plus 7 Dní