Jana Čavojská

Katarína Reháková sústreďuje všetku svoju energiu do starostlivosti o takmer trojročného synčeka Martinka. Zo síl jej ukrajuje skleróza multiplex (SM). Nevyliečiteľná porucha centrálneho nervového systému, autoimunitné ochorenie, pri ktorom telo mylne považuje myelín, ochranný plášť nervových vlákien, za svojho nepriateľa a prostredníctvom imunitného systému ho napáda. Dochádza tak k poškodeniu prevodu nervových signálov.

Katarína má tridsaťšesť rokov a&nbsp;prvé príznaky tejto choroby pocítila ako sedemnásťročná. „Začala som zle vidieť na pravé oko. Hospitalizovali ma na očnom v&nbsp;Prešove a&nbsp;mamu naľakali, že možno mám nádor na mozgu za okom,“ rozpráva. „Ale magnetická rezonancia ukázala päť ložísk na mozgu.“ Katarínin otec mal diagnózu SM tiež. Postupne ho posadila na invalidný vozík a&nbsp;urobila z&nbsp;neho nevládneho človeka. Lenže po odbere miechového moku bol Katarínin výsledok negatívny. Lekári jej prípad uzavreli, že nejde o&nbsp;SM, a&nbsp;čo sa týka oka, ide o&nbsp;vrodenú chybu. „Mala som sedemnásť a&nbsp;prestala som to riešiť. Až o&nbsp;sedem rokov môj obvodný lekár navrhol ložiská skontrolovať.“

Keďže ložiská sa u&nbsp;každého pacienta tvoria na iných miestach, má choroba u&nbsp;každého iné prejavy. „Niekto ochrnie zo dňa na deň, iný ešte v&nbsp;šesťdesiatke chodí plávať a&nbsp;šoféruje,“ vysvetľuje Katarína. „Preto SM volajú aj chorobou tisícich tvárí.“

Dostala sa do ružomberskej nemocnice k&nbsp;profesorovi Danielovi Bartkovi, uznávanému odborníkovi na SM. „O&nbsp;mojom prípade rozprával na medzinárodných konferenciách. On mi odporúčal nebrať žiadnu liečbu, kým moje telo funguje, že tá ma skôr odprevadí na invalidný vozík. Názory ostatných lekárov, ktorí sa na konferenciách obo­známili s&nbsp;mojím prípadom, boli približne pol na pol: polovica radila liečiť, polovica neliečiť.“

Katarína sa cítila dobre. Odi­šla do Bratislavy a&nbsp;päť rokov tam žila veľmi aktívnym životom. Najprv pracovala v&nbsp;cestovnej kancelárii, neskôr na GAT a&nbsp;VIP termináli na letisku. To sa jej striedali denné a&nbsp;nočné služby. „Popri tom som upratovala jeden luxusný byt, brigádovala v&nbsp;posilňovni a&nbsp;v&nbsp;studenom sklade som balila ovocie a&nbsp;zeleninu. Odtiaľ som sa išla domov vyfintiť, aby som mohla nastúpiť do zmeny na letisku,“ usmieva sa pri tejto spomienke. Lietanie ju chytilo za srdce, takmer každý rok odletela niekam na dovolenku a&nbsp;dokonca absolvovala tandemový zoskok padákom.

Všetko sa zmenilo, keď otehotnela. Vzťah s&nbsp;Martinkovým otcom nevyšiel. Chlapček sa narodil o&nbsp;mesiac skôr, mal nábeh na svalovú atrofiu, nefungovali mu rúčky a&nbsp;nôžky. Museli ho previezť do Národného ústavu detských chorôb. „Tam sa stal zázrak. Začal sa hýbať. Neu­rológiu má v&nbsp;poriadku, ale má trošku oneskorený psychomotorický vývoj. Ešte stále nerozpráva a&nbsp;niektoré veci nezvláda ako deti v&nbsp;jeho veku, ale pani doktorka si myslí, že sa z&nbsp;toho dostane,“ hovorí Katarína.

Jej tehotenstvo neprospelo. Všeobecne medzi lekármi panuje názor, že tehotenstvo môže zhoršiť SM, hoci niektoré výskumy hovoria aj o&nbsp;prípadoch, v&nbsp;ktorých zastavilo progres choroby. U&nbsp;Kataríny prinieslo skôr zhoršenie. Navyše potom ochorela jej mama. „Rakovina,“ konštatuje. „Tumor hlavy a&nbsp;pankreasu, prerastajúci do brušnej dutiny a&nbsp;zasahujúci do ďalších orgánov. Nedal sa operovať.“ Lekári jej dávali tri mesiace života. Katarína sa rozhodla starať sa o&nbsp;ňu doma. „Dobojovala som to s&nbsp;ňou do posledného dychu. Z&nbsp;troch mesiacov bol rok a&nbsp;deväť mesiacov. Držala som ju tu ja a&nbsp;Martinko.“ Katarínina mama zomrela 2. decembra v&nbsp;tej istej izbe, v&nbsp;ktorej kedysi zomrel aj jej otec.

Napriek svojej ťažkej diagnóze Katarína bola schopná starať sa o&nbsp;mamu aj synčeka niekoľko mesiacov predtým, než akceptovala pomoc asistentky. Celý čas si uvedomovala, že mamka s&nbsp;ňou už nebude, že zostane sama s&nbsp;dieťaťom a&nbsp;vážnou diagnózou. Fyzicky a&nbsp;psychicky náročné obdobie si vybralo svoju daň. Prišiel vážny atak. Štyri mesiace sa nedokázala postaviť na nohy a&nbsp;normálne fungovať. Týždeň bola v&nbsp;nemocnici. O&nbsp;Martinka sa zatiaľ postarala jej teta a&nbsp;kamarátka. Katarína vedela, že musí nabrať silu. Dostávala kortikoidy a&nbsp;steroidy a&nbsp;postupne sa rozchodila, hoci stále kríva na ľavú nohu a&nbsp;ruky má také slabé, že niekedy jej vypadne aj pohár. „Vyzerám normálne, ale cítim sa dosť zle,“ hovorí. „Problémy u&nbsp;mňa spustilo tehotenstvo. Ale možno keby som nemala Martinka, tak sa mi choroba spustí pre mamkinu diagnózu a&nbsp;celé to náročné obdobie. Takto ma Martinko drží. Mám pre koho žiť. Musím a&nbsp;hlavne chcem. Chcem ho plnohodnotne vychovať. Neutápam sa v&nbsp;tom, že som chorá. S&nbsp;dia­gnózou som už kamarátka. Najradšej by som sa raz vrátila do práce.“ Zatiaľ však pracovať vôbec nedokáže, stále cíti veľké závraty a&nbsp;stráca stabilitu. Rok brala interferónovú liečbu. Zakúsila veľa vedľajších účinkov.

V&nbsp;lete však videla v&nbsp;televízii príbeh Michaely Pažickej a&nbsp;Zuzany Kováčovej, dvoch mladých žien s&nbsp;diagnózou SM, ktoré v&nbsp;Moskve podstúpili liečbu transplantáciou kmeňových buniek. Založili občianske združenie Krôčik vpred a&nbsp;na jeho webstránke prinášajú rady pre pacientov s&nbsp;SM aj blogy o&nbsp;svojej transplantácii v&nbsp;Moskve. Tam robia tento typ liečby už šestnásť rokov. Okrem Ruska sa dá transplantácia absolvovať ešte v&nbsp;Mexiku.

Prvý Slovák, ktorého na moskovskej klinike liečili päť týždňov, Patrik, teraz necíti žiadne zdravotné problémy, zamiloval sa a&nbsp;stavia dom. Katarína začala zisťovať všetky dostupné informácie, na kliniku poslala záznamy o&nbsp;svojom zdravotnom stave a&nbsp;predbežne dostala už aj termín - 11. júla. „Dátum narodenín mojej mamy,“ hovorí. „Náhody neexistujú. Beriem to ako pozitívne znamenie.“

Liečba stojí 47-tisíc eur. Ide o&nbsp;experiment a&nbsp;naše zdravotné poisťovne ju, samozrejme, nepreplatia. Katarína s&nbsp;pomocou kamarátov, bývalých kolegov aj cez darcovský portál zatiaľ vyzbierala približne 24-tisíc. Známy sninský výtvarník Andrej Smolák pre ňu organizuje aukciu obrazov. Mladá žena dúfa, že do leta dá dokopy aj zvyšok peňazí. Momentálne ju stojí všetky sily starostlivosť o&nbsp;Martinka a&nbsp;domácnosť. Nakupuje raz za čas, musí sa odviezť taxíkom, lebo by tašky z&nbsp;obchodu neodniesla. „Každá práca, prirodzená pre zdravého človeka, je pre mňa problém. Keď varím, tak na viac dní naraz. Niekedy sa mi podarí povysávať celý byt, inokedy iba kolenačky jednu izbu. Sú chvíle, keď neudržím ani malý pohár. Okolo pol jedenástej dopoludnia sa moje vnímanie prepína na niekoľko hodín do nejakého čudného režimu. Nevnímam tak prirodzene ako zdravý človek, má to tak veľa pacientov s&nbsp;touto dia­gnózou. Aktívna som zas večer. Keď Martinko zaspí, vybavujem veci okolo svojej zbierky na liečbu a&nbsp;oslovujem rôzne nadácie.“ Okrem toho Katarína každý deň cvičí na svalovú hmotu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/choroba-tisicich-tvari-katarina-neudrzi-pohar-napriek-tomu-stara-syna" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Našťastie, upravili sa aspoň vzťahy s&nbsp;Martinkovými starými rodičmi v&nbsp;Bratislave. „Zavolala som im 1. januára, povedala som im o&nbsp;Moskve a&nbsp;opýtala som sa ich, či budú ochotní postarať sa tých päť týždňov o&nbsp;Martinka. Súhlasili,“ hovorí Katarína. Ani nerozmýšľa nad tým, že by sa to nepodarilo. „Idem sa do Moskvy vyliečiť. A&nbsp;bude dobre.“

Choroba tisícich tvárí: Katarína neudrží pohar, napriek tomu sa stará o syna

Jana Čavojská

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Choroba tisícich tvárí: Katarína neudrží pohar, napriek tomu sa stará o syna

Jana Čavojská

Súvisiace články

Ostrov dlhovekých: Storočným na Sardínii neublížil ani koronavírus!

Na pokraji síl: Sme tu aj pre tých, ktorí nás hejtujú, hovorí šéf záchranárov

Gitary na mieru: Pod Devínom vyrábajú hudobné nástroje pre zákazníkov z celého sveta

Deväť dní Dynama: Ako dnes vyzerá miesto najväčšej evakuačnej operácie v dejinách?

Pripravení na najhoršie: Ukrajinci neveria, že Rusko zaútočí, ale chystajú sa na vojnu

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás