Asi stošesťdesiatkilogramová šelma pri chôdzi chrčí, nemá síl vybehnúť do svahu, nedokáže sa poriadne nažrať, problémy jej robí už aj prehĺtanie. Jej život sa stal utrpením.

„Hovoríme jej Dáša a pozná ju asi každý, kto chodí do okolitých lesov. Ja sám som ju videl, čo ja viem – štrnásťkrát a možno aj viac. Je mi jej ľúto a zároveň sa obávam, že sa stáva nebezpečnou. Podľa toho, ako sa správa, musí byť veľmi nervózna. Počul som, že na jedného muža už zaútočila,“ povedal nám Boris Lichardus.

Cieľ: Vďaka obojku monitorovali ochranári pohyb našej najväčšej šelmy.
Cieľ: Vďaka obojku monitorovali ochranári pohyb našej najväčšej šelmy.
Zdroj: fotopasca

Cieľ: Vďaka obojku monitorovali ochranári pohyb našej najväčšej šelmy.FOTO: fotopasca

Podľa odhadov poľovníkov môže mať medvedica Dáša okolo štrnásť rokov. Telemetrický obojok jej nasadili ochranári zhruba pred piatimi-šiestimi rokmi. Dášu, tak ako aj ďalšie medvede, najprv nalákali do pasce, uspali ju a pripevnili jej zhruba desať centimetrov široký obojok s GPS telemetrickým vysielačom. Cieľom projektu bolo okrem iného monitorovať pohyb našej najväčšej šelmy.

Obojok mal vysielať informácie zhruba dva roky, kým je funkčná baterka prístroja a potom sa automaticky odopnúť. Dáša mala smolu. V jej prípade technika zlyhala, obojok „sa neodstrelil“, treba jej ho odňať zase ručne. Zopár pokusov na jej opätovný odchyt však zlyhalo, bez signálu o pohybe ochranári nie sú schopní Dášu nájsť. Úboho zviera teraz trpí v neustálych, nikdy sa nekončiacich mukách. Projekt, ktorý mal medveďom pomôcť, sa v prípade úbohej Dáši stal jej prekliatím.