O tom, že situácia nie je v slovensko školstve zrovna ružová netreba nikoho presviedčať. Len podľa portálu Edujobs, ktorý sa špecializuje na pracovné miesta v školstve chýba momentálne v školách 420 učiteľov a učiteliek.

Školy nemajú učiteľov jazykov

Najviac hľadajú riaditelia základných a stredných škôl pedagógov s aprobáciou na matematiku a cudzie jazyky. Spolu tvoria takmer polovicu zo všetkých ponúkaných pracovných inzerátov zo strany škôl, za nimi sú najviac zháňaní učitelia fyziky a informatiky. Situácia sa pritom z roka na rok zhoršuje a perspektíva nevyzerá ružovo. Podľa prieskumu ministerstva školstva v spolupráci s OECD sú práve matematikári a učitelia cudzích jazykov najviac náchylní odísť zo školstva a podnikajú aktívne kroky pri hľadaní novej práce. Autori prieskumu uvádzajú, že za snahou zmeniť prácu je mzdové ohodnotenie. „Najmä, ak je výrazne nižšie ako ohodnotenie vysokoškolsky vzdelaných ľudí v danom regióne. Zhruba polovica učiteliek a učiteľov zo škôl s priemernou mzdou, ktorá je o viac ako 30 percent nižšia ako je priemerná mzda vysokoškolsky vzdelaných v okrese, podniká vysokú alebo strednú mieru aktivity pri hľadaní si novej práce,“ píše sa v ostatnej správe tohto typu z roku 2020. Pri dnešnej inflácii je možné, že počet učiteľov rozhodnutých zmeniť robotu bude ešte väčší.

Doučovanie prekvitá

Každý, kto sa obtrel o trh práce pritom vie, aké dôležité sú znalosti jazykov. Najmä pri lepšie platených zamestnaniach. A tak rodičia, ktorí chcú deťom zabezpečiť dobrý štart pre kariéru, zháňajú pre svojich potomkov doučovanie. Ponúk na súkromné hodiny angličtiny či iných jazykov je paradoxne veľmi veľa. Na portáli Doučma aktuálne ponúka lekcie z jazyka biznisu a informačných technológií 5 490 doučovateľov. Pre porovnanie, v prípade matematiky je doučovateľov len zhruba polovica. Na konkurenčnom portáli Domelia skupiny Profesia je situácia podobná. Najviac ponúk tu nájdete na doučovanie angličtiny, na druhom mieste sú ponuky na súkromné lekcie zo slovenčiny a na treťom mieste sú „matematikári“.

Chýba ďalšie vzdelávanie jazykárov?

„Len v Bratislave navštevujú súkromné kurzy angličtiny už tisícky detí a tínedžerov,“ hovorí Klaudia Bednárová, predsedníčka Slovenskej komory angličtinárov. Tá poskytuje kurzy v jazykovom centre The Bridge a hovorí, že u nich počet maloletých klientov viditeľne rastie. Upozorňuje najmä na to, že zo strany štátu je ďalšie vzdelávania učiteľov cudzích jazykov na nedostačujúcej úrovni. „Treba pochváliť každého pedagóga, ktorý často vo svojom voľnom čase a za vlastné prostriedky navštevuje doplňujúce kurzy,“ hovorí a dodáva, že napriek snahe jednotlivcov sa kritický stav na školách premieta aj do klesajúcej kvality výučby angličtiny a rastúceho záujem o súkromné lekcie.

Z dažďa pod odkvap

Tam však podľa Bednárovej čakajú na rodičov ďalšie nástrahy. „Kým v štátnom školstve musí mať každý učiteľ vysokoškolské vzdelanie v danom predmete a školy podliehajú prísnej regulácii a dohľadu Štátnej školskej inšpekcie, pre súkromných poskytovateľov nič z toho neplatí,“ vysvetľuje. „Na súkromné doučovanie anglického, či iných cudzích jazykov štát požaduje len živnosť. Lektori úradom preukazujú svoju odbornosť štátnicou alebo vysokoškolským diplomom o absolvovaní štúdia daného jazyka. „Native speakerom“ dokonca stačí preukázať desaťročný pobyt v štáte, kde je angličtina úradný jazyk. Môže ísť pokojne o ľudí, ktorí so vzdelávaním nemajú nič spoločné, ale strávili desať rokov v Londýne prácou čašníčky alebo plavčíka,“ pokračuje Bednárová s tým, že je alarmujúce, že štát nielenže nič nerobí pre pre zlepšenie systému vzdelávania cudzích jazykov na školách, ale rezignoval aj v súkromnej sfére.

Čo si všímať?

Podľa nej nie je jednoduché spoznať dobrého lektora. Je preto podľa nej dôležité, aby štát, ktorý na jednej strane žiada od učiteľov v školstve rôzne diplomy, pristupoval zodpovednejšie aj k súkromnému sektoru. „Pri lektorovi radím zaujímať sa o kvalifikáciu a aj o to, či sa naďalej vzdeláva vo výučbe jazyka,“ radí Bednárová. Dodáva, že v prípade cudzincov by sa mali klienti alebo rodičia pýtať, či majú aspoň prvý stupeň vysokoškolského vzdelania. „V mnohých krajinách nemajú také jazykové vzdelávanie, ako máme my v slovenčine. Potom je napríklad pri anglicky hovoriacich lektoroch riziko, že ak nemajú ani prvý stupeň vysokoškolského vzdelania, nemusia mať ani angličtinu zvládnutú na zodpovedajúcej úrovni,“ vysvetľuje šéfka Slovenskej komory angličtinárov. Dobrým znakom je aj to, ak sa cudzinec učil alebo ovláda aj iný jazyk, ako iba svoj rodný.