Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Plechovka s tekutinou, ktorú kúpia bežne v potravinách aj desaťročné deti. Predavačky by vedeli rozprávať! „Párkrát mi ani energetický nápoj nechceli predať. Musel som ho nechať pri pokladnici. Vonku si ma zastal jeden pán, ktorý stál za mnou v rade, vraj na to predavačka nemá právo, že to nie je zakázané,“ priznal sa nám dnes pätnásťročný Daniel. Mal vtedy dvanásť rokov a skoro každé ráno pred vyučovaním zašiel do obchodu neďaleko školy, aby si kúpil jednu farebnú plechovku s energy drinkom.

Daniel nie je sám. Mnoho žiakov na&nbsp;druhom stupni základnej školy si deň bez „energeťáku“ nevie predstaviť. Postupne sa u&nbsp;nich vytvára závislosť od&nbsp;vysokých dávok kofeínu, ktoré mladé telo nedokáže dostatočne spracovať. Návyková látka zvyšuje tep, krvný tlak a&nbsp;telesnú teplotu, ale aj odvodňuje, takže dieťa je viac smädné. Naši susedia sa preto rozhodli zakročiť. Českí poslanci z&nbsp;výboru pre zdravotníctvo pripravujú zákon, ktorý by mal zakázať predaj energetických nápojov deťom. Chystá sa niečo podobné aj na&nbsp;Slovensku alebo si rodičia musia deti ustriehnuť sami?

„Pili ich viacerí spolužiaci. Tieto nápoje mi chutili a&nbsp;chcel som byť trendy, darmo boli z&nbsp;toho rodičia nešťastní. Zväčša som im to tajil, ale keď párkrát našli v&nbsp;mojom stole prázdnu plechovku, vedeli, že je zle,“ opisuje. Tak­že reakciu predavačky, ktorá odmietla energetický nápoj predať, by mnohé mamy odobrili. „Keď som s&nbsp;tým prestal, aj ma pokladníčka pochválila. Všimla si, že už si kupujem len pečivo,“ usmeje sa mladík, ktorý našťastie so svojou závislosťou skoncoval. „Bol som stále smädný a&nbsp;večer som ťažko zaspával. Bolo to hrozné. Najmä raňajšie vstávanie. Navyše je tam veľa cukru a&nbsp;tomu sa už snažím vyhýbať,“ priznáva.

Energetické nápoje sú totiž dobrý sluha, ale zlý pán. To však platí pre dospelých, deťom by nemal slúžiť vôbec. Prvú fľašku vyrobili v&nbsp;Japonsku po&nbsp;druhej svetovej vojne. V&nbsp;roku 1962 spoločnosť Taisho Pharmas vyvinula bylinné energizujúce tonikum, ktoré bolo určené najmä vodičom nákladných áut a&nbsp;robotníkom v&nbsp;továrňach, aby vydržali bdelí na&nbsp;dlhé zmeny. V&nbsp;osemdesiatych rokoch minulého storočia takéto nápoje obohatené vitamínmi a&nbsp;extra kofeínom pravidelne konzumovali japonskí manažéri. V&nbsp;Bangkoku tento nápoj nadchol Rakúšana Dietricha Mateschitza a&nbsp;v&nbsp;roku 1987 predviedol svoju novú značku energetického nápoja. O&nbsp;desať rokov ho priniesol aj do&nbsp;USA a&nbsp;onedlho sa stal trendom na&nbsp;celom svete.

Neoddeliteľnou súčasťou väčšiny energetických nápojov je povzbudzujúca látka taurín. Túto esenciálnu aminokyselinu objavili v&nbsp;žlči býkov, podľa ktorých dostal názov - taurus v&nbsp;latinčine znamená býk. Okrem toho je základnou zložkou týchto nápojov kofeín. Propagujú sa teda tým, že zvyšujú energiu aj fyzickú aktivitu konzumentov.

Lenže lahodnej povzbudzujúcej tekutine podľahli aj deti a&nbsp;mládež. EFSA, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, vo svojej štúdii uviedol, že približne 68 percent opýtaných adolescentov vo veku od&nbsp;desať do&nbsp;osemnásť rokov konzumuje energetické nápoje. Spomedzi nich bolo asi dvanásť percent vysokochronických konzumentov s&nbsp;priemernou spotrebou sedem litrov za&nbsp;mesiac. Medzi deťmi od&nbsp;troch do&nbsp;desiatich rokov si energy drink dopraje až osemnásť percent opýtaných a&nbsp;väčšina z&nbsp;nich vypije približne liter za&nbsp;týždeň, čo sú asi dve plechovky. A&nbsp;to je pre mladý organizmus priveľa.

Často sa spotreba týchto nápojov spája so športovými aktivitami. Spomínaná štúdia upozorňuje, že až 41 percent dospievajúcich konzumentov pije energetické nápoje pri fyzických aktivitách.

Varovný signál obsahuje aj slovenská Národná správa o&nbsp;zdraví a&nbsp;správaní súvisiacom so zdravím&nbsp; 11-, 13- a&nbsp;15-ročných školákov na&nbsp;základe prieskumu uskutočneného v&nbsp;rokoch 2017 - 2018. Píše sa v&nbsp;nej, že „viac ako raz týždenne pilo energetické nápoje 13 percent 11-ročných, ale až 31 percent 15-ročných chlapcov. Na&nbsp;porovnanie - dievčatá konzumovali v&nbsp;tomto časovom intervale približne o&nbsp;polovicu menej tieto nápoje, a&nbsp;to vo všetkých vekových skupinách.“

V&nbsp;Česku sa teda rozhodli zakročiť. Najprv zakázali nápoje plné kofeínu, cukru, farbív a&nbsp;ďalších nežiaducich prísad predávať na&nbsp;školách. Teraz poslanci pripravujú zákon, ktorý by vekovo obmedzil predaj energy drinkov, rovnako ako je to pri alkohole a&nbsp;tabakových výrobkoch. Uvažuje sa o&nbsp;hranici od&nbsp;šestnásť rokov, ale aj osemnásť. Podľa predsedu zdravotníckeho výboru v&nbsp;snemovni Bohuslava Svobodu z&nbsp;ODS by veková hranica mala byť minimálne pätnásť rokov. „Energy drinky u&nbsp;detí vnímam rovnako škodlivo ako alkohol a&nbsp;fajčenie. Po&nbsp;ich požití sú opísané úmrtia, že keď si do&nbsp;nich mladí nalejú alkohol, sú do&nbsp;pol hodiny smrteľne opití,“ razantne zdôraznil Svoboda pre CNN Prima NEWS. Mnohí kolegovia jeho názory podporili, ďalší si však myslia, že by regulácia mala byť v&nbsp;kompetencii rodičov. Je viacero požívatín, ktoré deťom neprospievajú a&nbsp;o&nbsp;ich konzumácii a&nbsp;zdravom životnom štýle by sa malo podľa nich hovoriť hlavne doma.

U&nbsp;nás by bola zrejme situácia rovnaká, len podobnými návrhmi sa naši zákonodarci nezaoberajú. „Zákaz predaja energetických nápojov deťom je v&nbsp;súlade s&nbsp;verejnozdravotníckymi stratégiami prevencie ochorení. Ministerstvo zdravotníctva SR aktuálne nemá informácie o&nbsp;legislatívnej iniciatíve zo strany poslancov NR SR, ktorá by kopírovala aktivity poslancov v&nbsp;susednej ČR,“ reagoval na&nbsp;naše otázky komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva SR.

Pre PLUS 7 DNÍ ďalej uviedli, že „predaj energetických nápojov deťom sa riadi princípmi agresívneho komerčného marketingu, napríklad spájanie so športovým výkonom. Ďalším problémom je vysoký obsah cukru i&nbsp;kofeínu a&nbsp;iných látok, ktoré nie sú vhodné na&nbsp;konzumáciu pre deti a&nbsp;majú za&nbsp;následok vplyv na&nbsp;zdravie“. V&nbsp;tejto oblasti Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča členským štátom zaviesť napríklad daň z&nbsp;cukru - zvýšenie ceny výrobku znižuje spo­trebu a&nbsp;nabáda regulovať aj ich reálnu dostupnosť a&nbsp;reklamu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/ciganikova-energeticke-napoje-su-skodlive-ale-aj-cukor-vyprazane-rezne-vsetko-zakazeme" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Zodpovednosť za&nbsp;zdravý vývin a&nbsp;návyky dieťaťa aj v&nbsp;prípade povzbudzujúceho nápoja teda zostáva na&nbsp;mamách a&nbsp;otcoch. „Ak takýto návrh príde, budeme sa ním zaoberať. Energetické nápoje sú škodlivé, o&nbsp;tom niet pochýb. Škodlivý je však napríklad aj cukor, tuk alebo vyprážané rezne. Budeme teraz všetko zakazovať?“ uviedla pre PLUS 7 DNÍ predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Janka Bittó Cigániková. „Zdá sa mi rozumnejšie apelovať na&nbsp;vzdelávanie detí a&nbsp;rodičov. Nevylučujem však, že spolu s&nbsp;tým si vieme predstaviť niektoré nevyhnutné obmedzenia. Musí ísť o&nbsp;súbor opatrení, nielen samotný zákaz,“ dodala.