Tip na článok
Čistič: Minister Peter Pellegrini zisťuje nedostatky a sľubuje nápravu.

Čistič Pellegrini na ministerstve poriadne upratuje

Peter Pellegrini dočasne zastavil objednávky mediálneho priestoru v jednej z ministerských inštitúcií. Provízie pre agentúry boli neúnosné.

Galéria k článku (5 fotografií )
CVTI: Problémové a neznáme centrum sídli v pomerne modernej budove pri bratislavskej Patrónke.
Úspechy: Expertom zo Slovenskej technickej univerzity sa podarilo vypestovať umelú kožu. Aj tak vedcom znížili rozpočet.
Školenie cez internet: Aj poslanec Alojz Hlina po skončení funkčného obdobia bude môcť využiť internetové kurzy vzdelávania pre chovateľov kôz. Tiež z eurofondov.

Hovorí sa, že nová metla dobre metie, a tohto príslovia sa zrejme drží aj nový minister školstva Peter Pellegrini. Centru vedecko-technických informácií (CVTI) dočasne zakázal objednávať mediálny priestor pre svoje projekty a všetky kroky vrátane verejných obstarávaní musí vedenie centra konzultovať s ministerstvom.

Centrum pritom aktuálne vyhlásilo verejné obstarávanie za 2,3 milióna eur na nákup mediálneho priestoru pre projekt popularizácie vedy na Slovensku. Miliónový tender paradoxne prichádza v čase, keď vláda navrhuje výrazne znížiť rozpočet pre Slovenskú akadémiu vied a vedci hovoria o jej likvidácii.

Mediálny biznis

Objednávanie inzerátov, reklamy a propagačných článkov v médiách zabezpečujú mediálne agentúry. Ľudia z ich prostredia mimo záznamu potvrdzujú, že ich provízie od zadávateľov sú v tom lepšom prípade pätnásť percent z celkového objemu reklamy, ale často si ulejú aj viac.

Niekedy si takto pre seba odkroja až polovicu celkového balíka peňazí a nezriedka sa podelia aj s manažérmi, ktorí reklamu v mene svojich spoločností zadávali.

Samotné médiá sa o tom často ani nedozvedia. Podľa našich informácií sa podobné praktiky uplatňovali aj v súvislosti s projektmi štátneho Centra vedecko-technických informácií. Okrem iného má vo svojej réžii aj popularizáciu vedy, na ktorú Slovensko získalo z eurofondov pätnásť miliónov eur. V rámci tohto projektu má centrum len na mediálne zákazky vyhradenú sumu 2,3 milióna eur.

„Objednávanie mediálneho priestoru v CVTI sme dočasne pozastavili. Postupne pristúpime k jeho opätovnej realizácii s tým, že jednotlivé kroky bude centrum konzultovať s vedením ministerstva,“ reagoval na naše informácie hovorca ministerstva školstva Martin Dorčák.

Dôvody dočasného pozastavenia objednávok neuviedol. Podľa našich informácií to boli práve vysoké provízie mediálnych agentúr až vo výške tridsať percent, ktoré chce teraz nový minister zaraziť. Vedenie CVTI na naše otázky nereagovalo a odkázalo nás na rezortného hovorcu Dorčáka.

Paradox

Na jednej strane sa Slovensko snaží popularizovať vedu, na čo z eurofondov použije 15 miliónov eur. Na druhej strane však neustále skracuje vládne výdavky na vedu a výskum, ktoré nedosahujú ani jedno percento HDP.

V tomto duchu sa nesie aj zverejnený návrh štátneho rozpočtu na rok 2015, ktorý Slovenskej akadémii vied pridelil znovu menej peňazí ako v predchádzajúcom roku a pokles predstavuje takmer 17 percent. Vedenie SAV hovorí o likvidačných dôsledkoch a premiérovi Ficovi i ministrovi školstva Pellegrinimu adresovalo otvorený list.

Uvádza v ňom, že „v praxi to bude znamenať zníženie mzdových prostriedkov o desať percent. SAV zamestnáva jedenásť percent vedcov na Slovensku, ale produkuje viac ako tretinu všetkých publikácií a citácií, ktoré sú hlavným medzinárodným ukazovateľom kvality vedeckej práce“.

SAV vyzýva vládu, aby podpora vedy nezostala iba v podobe mediálnych výstupov, ale aby sa stala skutočnou prioritou. Hovorca ministerstva školstva Dorčák na to reagoval slovami, že o rozpočte sa stále diskutuje a do finálnej podoby sa ešte môžu dostať určité zmeny. Neoficiálne však vládni úradníci zdôvodňujú čoraz nižšie platy slovenských vedcov tým, že si aj tak slušne privyrobia na projektoch, ktoré robia v rámci rôznych eurofondov a medzinárodných grantov.

Experti, ktorí pracujú s vedeckou komunitou, však nesúhlasia. „Eurofondy môžu byť vo vede iba doplnkové zdroje, pretože veľa vecí sa z nich financovať jednoducho nedá,“ vysvetľuje Petra Lipnická z organizácie SOVVA - Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity, ktorá sa venuje výskumným aktivitám a organizuje aj festival vedy Noc výskumníkov.

Lipnická zdôrazňuje, že napríklad základný výskum sa z eurofondov plných byrokratických povinností platiť nedá. A práve z takéhoto bádania, ktoré dlhé roky nemá žiadne výsledky použiteľné v praxi, často vyplynú prelomové objavy.

Slovenskí vedci už napríklad vyvinuli bionáhrady kože alebo skúmajú aplikáciu biočipov, čo môže pomôcť pri vývoji nových prírodných vakcín a liečiv.

Milióny v školstve

Ministerstvo školstva v druhej vláde premiéra Roberta Fica sa s malými vecami nemazná. Pre vedenie rezortu europrojekt pod desať miliónov eur nie je nič zaujímavé. Namiesto toho, aby miliardy z Bruselu rozdelilo ministerstvo na menšie časti a nechalo najmä školy, nech sa s najlepšími projektmi o peniaze pobijú, rozdeľuje desiatky miliónov svojim podriadeným organizáciám.

Príkladom je 41 miliónov eur pre Metodicko-pedagogické centrum s cieľom „vytvoriť efektívny systém ďalšieho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov“. Takže za 41 miliónov eur sa nevyškolia učitelia, ale vytvorí sa systém ich vzdelávania.

„Oni tam riešia problém, že nevedia, čo s peniazmi,“ tvrdí náš zdroj priamo z centra. To by aj vysvetľovalo napríklad škandál s luxusným ubytovaním a parmskou šunkou za 7,6 milióna eur určené na školenia a ďalšie vzdelávanie učiteľov.

Metodické centrum totiž v tendri zháňalo štvorhviezdičkové ubytovanie pre školených učiteľov s podmienkou, že na raňajky musí byť mozzarella s paradajkou a pestom či dvesto gramov parmskej šunky na rukole a parmezánových hoblinách. „Niekde sa tie pridelené peniaze musia minúť, hoci aj absolútne nezmyselne,“ dodáva pomerne vysokopostavený človek v metodickom centre.

Nový minister Peter Pellegrini sa pri evidentnom plytvaní eurofondov zmohol iba na konštatovanie, že „tender dá preveriť“. Jeho hovorca Martin Dorčák dodáva: „V prípade, že by zistil nehospodárne vynakladanie prostriedkov z európskych projektov, verejné obstarávanie okamžite zastaví.“

Ďalšie milióny eur tečú preč cez desiatky ďalších megaprojektov určených na vzdelávanie. Napríklad Štátny inštitút odborného vzdelávania má za 44 miliónov eur urobiť zoznam študijných odborov a definovať, čo po vyučení musí vedieť napríklad čašník, kominár alebo aj taký chovateľ kôz.

Len pre zaujímavosť, zoznam študijných odborov vrátane ich kompetencií pripravila nám blízka Česká republika za, čuduj sa svete, 1,2 milióna eur. A Slovensku ho ponúkla zadarmo. Zoznam stačilo preložiť a mierne upraviť, no tak by sa 44 miliónov asi ťažko vysvetľovalo v Bruseli.

Ten istý inštitút pritom dostal ďalších 21 miliónov eur na vytvorenie a rozvíjanie (!!!) systému celoživotného vzdelávania zameraného „na rozvoj kľúčových kompetencií, prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácií v súlade s potrebami spoločnosti“.

V týchto projektoch plánujú napríklad aj dištančné vzdelávanie pre bačov a inštalatérov cez internet. Ďalších vyše 25 miliónov eur dostal Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania na vytvorenie databázy úloh a testov pre školy. V tomto projekte si mali prilepšiť aj šikovní učitelia, ale realizátor tak zmenil podmienky, že sa to učiteľom už ani neoplatilo a v podstate by robili zadarmo prácu za niekoho, kto dostal milióny eur.

Dobrých 27 miliónov eur dostal i zaniknutý Ústav informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ), ktorý spadol pod Centrum vedecko-technických informácií (CVTI). Tam mali uskutočniť obsahovú prestavbu vzdelávania na základných a stredných školách s využitím inovatívnych foriem a metód výučby.

ÚIPŠ sa k projektu postavil vskutku inovatívne. Prenajal si priestory za dvojnásobné ceny, dal vyrobiť predražené logo, a to tak rozhnevalo vtedajšieho ministra Dušana Čaploviča, že zrušil nielen projekt, ale pre istotu aj celé ÚIPŠ. Ak teda Peter Pellegrini pozastavil projekt za 15 miliónov eur pre privysoké provízie, čo sa musí diať v projektoch tri razy drahších? (lm, jb)

VIDEO Plus 7 Dní