Tip na článok
Jaromír Čižnár: V januári chcel čakať na Ústavný súd, v júni už prijal kandidatúru na generálneho prokurátora.

Čižnár je ochotný odstúpiť, má však podmienku

Smer sa rozhodol zvoliť generálneho prokurátora vo vlastnej réžii. O sťažnosti Jozefa Čentéša pritom stále nie je rozhodnuté.

Galéria k článku (4 fotografie )
Zodpovední: Každý z najvyššej štvorky má na kauze svoj podiel.
Jozef Čentéš: Chce sa domáhať svojich práv.
Ficov spolužiak: Je rozhodnutý neodstúpiť, aj keď Čentéš uspeje.

Vyšlo to takmer na deň presne. Pred dvoma rokmi, 17. júna 2011, zvolila vtedajšia vládna koalícia sedemdesiatimi deviatimi hlasmi Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Opozičný Smer a SNS voľbu bojkotovali. Po dvoch rokoch, tentoraz 18. júna, sa pred zákonodarný zbor postavil kandidát Smeru Jaromír Čižnár.

Opozícia sľubovala voľbu bojkotovať, socialisti boli rozhodnutí ukončiť dvadsaťosemmesačné bezvládie na prokuratúre. Ibaže spôsobom, ktorý sa raz krajine môže vrátiť ako bumerang.

Dvaja generálni prokurátori?

Jozef Čentéš je totiž rozhodnutý domáhať sa svojich práv v slovenských i medzinárodných inštitúciách. Ak by uspel, Slovensko by zrazu malo dvoch generálnych prokurátorov - jedného zvoleného, no nevymenovaného, druhého napriek tomu zvoleného a vládnuceho.

Jaromír Čižnár pritom ešte začiatkom roka, keď sa začalo spomínať jeho meno ako možného kandidáta, tvrdil, že počká na verdikt Ústavného súdu k Čentéšovej sťažnosti. „Až do rozhodnutia Ústavného súdu, či prijme sťažnosť Jozefa Čentéša a rozhodne o dočasnom opatrení zastaviť nové voľby, sa Jaromír Čižnár k celej veci nebude vyjadrovať,“ odkázal v januári hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry René Vanek.

Jozef Čentéš: Chce sa domáhať svojich práv. Foto: Norbert Grosz

Napokon sa Čižnár rozhodol inak. „Je pravda, že v januári som sľúbil, že sa nemienim zúčastňovať na tejto hre, lebo som chcel byť korektný voči pánovi Čentéšovi. Právne sa nezmenilo nič, ale od januára sa vyblokoval Ústavný súd. Čakal som tiež, či ma Rada prokurátorov odporučí aj v novom zložení,“ povedal Čižnár deň pred voľbou.

A na otázku Radoslava Procházku, či je pripravený vzdať sa funkcie, ak sa Čentéšove námietky potvrdia, odvetil: „Ak Ústavný súd potvrdí, že Čentéšove práva boli porušené mojím zavinením, odstúpim. Ak však povie, že ich porušil prezident, tak ja mám niesť zodpovednosť?“

Svojho niekdajšieho spolužiaka obhajoval aj premiér Robert Fico. „Choďte za prokurátormi a spýtajte sa na pána Jaromíra Čižnára. Budete vidieť na vlastné oči, že tento človek nemá veľmi často ani štipku zľutovania. Ja verím, že to bude dobré riešenie pre Generálnu prokuratúru,“ vyhlásil premiér. To, že Čižnár zmenil názor, mu zjavne neprekáža - napokon, sám v celom prípade viackrát porušil vlastné slovo.

Nedodržané sľuby

Bežný človek sa musí pýtať, prečo je post generálneho prokurátora natoľko dôležitý, že sa oň už tretí rok zvádza úporný politický boj. Bez ohľadu na to, aké mocenské záujmy sú za jednotlivými kandidátmi, jedno vidieť na prvý pohľad - sľuby, ktoré politici v jeden deň s plnou vážnosťou dávali, na druhý deň neplatili.

Ivan Gašparovič je v tejto disciplíne premiant. Počas osemnástich mesiacov, keď sa čakalo na jeho rozhodnutie, niekoľkokrát prízvukoval, že počká na všetky rozhodnutia Ústavného súdu. Napokon z ničoho nič zmenil názor a rozhodol v januári o Čentéšovom nevymenovaní, hoci o sťažnosti kandidáta ešte nebolo rozhodnuté.

Aj Robert Fico má čo vysvetľovať. Hoci vyhlasoval, že Smer počká na rozhodnutie Ústavného súdu o Čentéšovej sťažnosti, uzavrel vec začiatkom júna na mečiarovský spôsob: „Budeme v krátkom čase voliť generálneho prokurátora. Už je toho naozaj veľa.“

Ani v epizódnej zápletke jeho slovo nestálo za veľa - keď sa rozhodol zmeniť zákon o konaní pred Ústavným súdom, aby sudcovia vyblokovaní námietkami mohli dospieť k verdiktu, ubezpečoval, že zákon nepôjde v skrátenom legislatívnom konaní - „pôjde to do normálneho prvého čítania na májovú schôdzu“.

Zrazu bol však zákon napriek sľubu schválený za jediný deň v skrátenom legislatívnom konaní - vraj na Generálnej prokuratúre sa dejú podozrivé veci, nie je však o nich možné hovoriť, lebo sú tajné. To pre zmenu pripomína britský populárny seriál Iste, pán minister.

Predseda parlamentu Pavol Paška sa takisto blysol výrokom ako vystrihnutým z deväťdesiatych rokov. Keď Ústavný súd pozastavil platnosť onej „skrátenej“ novely, Paška vyhlásil: „Uznesenia a nálezy Ústavného súdu v tejto politickej kauze sú všetko, len nie ústavnoprávne analýzy a sú výsledkom politickej manipulácie.“ Nuž, aj Mečiar kedysi povedal, že Ústavný súd je „ďalší chorý prvok na scéne“.

A svoje si v celej kauze odkrútila aj šéfka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Z vlastnej iniciatívy zastavila kolegov, aby o svojom odblokovaní rozhodli sami, keďže vraj o nich práve rokuje parlament. A hoci „skrátená“ novela ešte nebola platná, iniciatívne pridelila Čentéšov prípad sudcovi Petrovi Brňákovi, ktorý sa voči tomu ostro ohradil.

Fraška s následkami

Voľba nového generálneho prokurátora sa pred dvoma rokmi stala Achillovou pätou vtedajšej vládnej koalície. Prvý veľký rozruch vyvolal návrh poslanca za SDKÚ Stanislava Janiša, aby vo svojej funkcii pokračoval vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Zarazená premiérka Iveta Radičová vyhlásila, že Trnkovo zotrvanie vo funkcii by znamenalo jej vlastnú abdikáciu.

Trnku si teda osvojil Smer a koalícia sa po dlhých rokovaniach a neúspechu v prvej voľbe zhodla na mene Jozefa Čentéša. S takto rozdanými kartami sa 2. decembra 2010 uskutočnila tajná voľba. Trnkovi chýbal k zvoleniu jeden jediný hlas. Z logiky vtedajších parlamentných pomerov vyplývalo, že šesť koaličných poslancov sa vyslovilo za pád vlastnej premiérky.

Za ďalších šesť mesiacov sa z voľby generálneho prokurátora stala nekonečná sága, ktorú sama Radičová nazvala fraškou. V polovici júna Ústavný súd pozastavil platnosť zákona, ktorým chcela koalícia zaviesť verejnú voľbu. Kým stihlo byť uznesenie Ústavného súdu publikované, sedemdesiatimi deviatimi hlasmi zvolili v tajnej voľbe Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora.

Terciárna otázka

Keď sa už zdalo, že je dobojované, vstúpil na scénu prezident. Okrem bagatelizovania celej situácie - „Čentéš je pre mňa terciárna otázka“ - Gašparovič viackrát zdôrazňoval, že chce vyčkať na všetky rozhodnutia Ústavného súdu. To kľúčové prišlo vlani 24. októbra - ústavní sudcovia vyriekli, že hlava štátu môže generálneho prokurátora zvoleného parlamentom odmietnuť vymenovať, ale nie svojvoľne.

Gašparovič ešte chvíľu predstieral, že počká aj na verdikt o Čentéšovej sťažnosti, no napokon 2. januára oznámil, že ho nevymenuje. Od februára 2011 nemalo Slovensko vo funkcii riadneho generálneho prokurátora. Pod súčasný stav sa podpísali dve vládne garnitúry a štyria najvyšší ústavní predstavitelia.

Je zrejme načase zamyslieť sa, či celý systém prokuratúry nepotrebuje zmenu. Na podobné výsledky práce vyšetrujúcich orgánov, ako zažili v susednom Česku, budeme zrejme ešte dlho čakať.

Ivan Gašparovič

20. 6. 2011 „Chcem si počkať na vyjadrenie Ústavného súdu.“ 18. 9. 2011 „Treba si počkať, ale ani rozhodnutie Ústavného súdu nemusí byť jediným faktorom, ktorý ovplyvní rozhodnutie prezidenta.“ (hovorca Trubač) 14. 10. 2011 „Čentéš je pre mňa terciárna otázka v tomto momente.“ 25. 1. 2012 „Je kopa oveľa dôležitejších vecí ako menovanie generálneho prokurátora.“3. 5. 2012 „A čo je správne? To, keď viem, že bol niekto podplácaný a cez korupciu prešiel do určitej funkcie, a ja na to sebe nechcem zobrať zodpovednosť, čo je správne? Aby som túto zodpovednosť ja zobral za seba? Nech si ju zoberie Národná rada, nech zmení zákon, kde prezident nebude parafovať ich rozhodnutie.“28. 10. 2012 „Prezident mieni čakať, kým Ústavný súd uzatvorí všetky podnety vrátane podnetu pána Čentéša... My sme povedali už vtedy, keď sa pán Čentéš rozhodol podať podnet, že tým len odďaľuje rozhodnutie v jeho veci, lebo budeme čakať na ďalšie rozhodnutie Ústavného súdu.“ (hovorca Trubač) 17. 12. 2012 „Určite rozhodnem skôr, ako som si to sám predstavoval, že budem rozhodovať až po poslednom rozhodnutí Ústavného súdu.“ 2. 1. 2013 „Jozef Čentéš nebol kandidátom vybraným poslancami Národnej rady, ale neskrývaným kandidátom predstaviteľov politických strán.“

13. 5. 2013 „Prezident rozhodol definitívne. Neexistuje alternatívne rozhodnutie.“ (hovorca Trubač)

Robert Fico

22. 5. 2011 „Keby ste Čentéša zvolili normálne v tajnej voľbe, prišiel by som a podal mu ruku.“ 17. 6. 2011 „Čentéš bude slúžiť zámerom koalície, ktorá bude prokuratúru zneužívať.“ 17. 6. 2011 „Smer opraví po vstupe do vlády všetky nedemokratické rozhodnutia súčasnej koalície.“ 9. 7. 2011 „Viete si predstaviť, že niekto bude generálnym prokurátorom a doteraz nevyjadril svoj názor k prokuratúre? My chceme normálneho generálneho prokurátora.“ 29. 1. 2012 „Nemyslíme si, že je správne, aby takto dobre vybraný politický nominant bol na čele generálnej prokuratúry.“29. 11. 2012 „Generálna prokuratúra potrebuje nevyhnutne nového šéfa.“ (hovorca Tomáš) 13. 1. 2013 „Pán Čentéš je z hľadiska práva už nepoužiteľný.“30. 4. 2013 „Chceme vedieť, či parlament môže ísť ďalej, alebo má čakať, až pokiaľ sa nerozhodne o podstate sťažnosti Čentéša. Považujem to za korektné.“ 5. 6. 2013 „Budeme v krátkom čase voliť generálneho prokurátora. Už je toho naozaj veľa.“

VIDEO Plus 7 Dní