Mal to byť pomerne honosný penzión pre seniorov, kde jeseň života strávia aj bývalí vysokí predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi. Otvorene sa spomínalo meno niekdajšieho trnavského arcibiskupa Jána Sokola, ktorý výstavbu zariadenia vo svojej rodnej obci Jacovce v okrese Topoľčany financoval.

Nešlo o pár drobných. V roku 2008 daroval na tieto účely slušných 666-tisíc eur z cirkevných peňazí. Suma, ktorá je vzhľadom na svoju diabolskú symboliku v súvislosti s katolíckou cirkvou trochu zvláštna, putovala na účet občianskeho združenia Metropolitánik. V tom čase ho viedol synovec arcibiskupa Jozef Sokol.

Napriek štedrej finančnej pomoci a záštite jedného z najprominentnejších rímskokatolíckych hodnostárov sa luxusne pôsobiace zariadenie niekoľko rokov nedarilo sprevádzkovať.

Po mnohých problémoch a peripetiách vrátane policajného vyšetrovania v ňom napokon prvého klienta privítali vlani v novembri. Nie však zástupcovia združenia Metropolitánik či rímskokatolíckej cirkvi. Činnosť jacovského sociálneho zariadenia totiž zastrešuje iný, doteraz nespomínaný subjekt.

Emeritný arcibiskup: Ján Sokol poskytol združeniu svojho synovca 666-tisíc eur na vybudovanie sociálneho zariadenia v Jacovciach. Napokon ho prevádzkuje organizácia, ktorá nemá s cirkvou nič spoločné.
Emeritný arcibiskup: Ján Sokol poskytol združeniu svojho synovca 666-tisíc eur na vybudovanie sociálneho zariadenia v Jacovciach. Napokon ho prevádzkuje organizácia, ktorá nemá s cirkvou nič spoločné.
Foto: TASR

Emeritný arcibiskup: Ján Sokol poskytol združeniu svojho synovca 666-tisíc eur na vybudovanie sociálneho zariadenia v Jacovciach. Napokon ho prevádzkuje organizácia, ktorá nemá s cirkvou nič spoločné. Foto: TASR

Neziskovka od Prievidze

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zariadenie nazvané po svätej Marte zastrešuje združenie, ktoré má blízko k cirkvi. Veď pod menom patrónky žien v domácnosti fungujú viaceré rehoľné spoločnosti, ktoré sa venujú sociálnej a charitatívnej činnosti. No pravda je, že prevádzkovateľom je „civilná“ neziskovka - organizácia PE-ES, ktorá ako poskytovateľ sociálnych služieb funguje od roku 2006.

Sídli v obci Diviacka Nová Ves v okrese Prievidza. Do vlaňajšieho novembra, keď začala pôsobiť aj v Jacovciach, vzdialených asi štyridsať kilometrov, pod ňou fungovali dve zariadenia rovnakého charakteru. Okrem Diviackej Novej Vsi v Nitrianskych Sučanoch.

Do rodnej viesky arcibiskupa Sokola sa vraj dostali tak trochu cielene. „Hľadali sme objekt vhodný na poskytovanie sociálnych služieb v inom regióne a preto, že to bolo veľmi medializované, hľadali sme možnosti, ako si budovu prenajať,“ ozrejmila nám fakty okolo spustenia prevádzky jacovského domova dôchodcov jeho riaditeľka Ladislava Iliášová.

Priznala, že majiteľ budovy, občianske združenie Metropolitánik, nie celkom vedel, čo si s ňou počať. „Keď sme prišli, zistili sme, že je stavaná presne na účely sociálneho zariadenia, že je v nej umožnený bezbariérový pohyb klientov, je presvetlená a klienti by sa tu cítili veľmi dobre. Budova nás oslovila, len bolo treba ešte veľa vecí dokončiť,“ hovorí Ladislava Iliášová.

Koľko prostriedkov museli do prác investovať, nechce prezradiť, ale málo to vraj nebolo. A ešte stále nie sú hotoví. Zmluvu o prenájme budovy má nezisková organizácia PE-ES podpísanú s občianskym združením Metropolitánik na päť rokov. Ak bude plniť všetky požiadavky a záväzky, predĺži sa o 25 rokov.

Iliášová nemá obavy, že by sa zo strany majiteľa budovy či pozemku, ktorým je rímskokatolícka cirkev - farnosť Jacovce, dočkali podrazu. K finančným záležitostiam zmluvy sa nechcela vyjadriť.

Klienti pribúdajú

Záujem o služby sociálneho zariadenia v Jacovciach je podľa riaditeľky veľký. Doteraz umiestnili štyridsať klientov, hlavne ľudí v dôchodkovom veku odkázaných na pomoc inej fyzickej osoby. Celková kapacita je osemdesiat miest. Mesačný pobyt vyjde samoplatcov na 810 eur a klientov, na ktorých neziskovka čerpá dotáciu, 490 eur.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR odkleplo na tento rok pre organizáciu PE-ES dokopy takmer 388-tisíc eur, z nich vyše 230-tisíc je určených na zariadenie v Jacovciach. So štátnou dotáciou môžu umiestniť šesťdesiat klientov. Zvyšných dvadsať miest je určených pre samoplatcov. Spustením domova dôchodcov si podľa Ladislavy Iliášovej polepšila aj obec, s ktorou vraj výborne spolupracujú.

„Z obce máme zatiaľ troch klientov, veľký záujem je o poskytovanie stravovania. Chceme spustiť terénne služby, a práve stravovacie, lebo máme veľmi dobrého kuchára, ktorý je ochotný zabezpečiť ich. Zatiaľ zamestnávame päť ľudí, v budúcnosti ich bude s rastúcim počtom klientov pribúdať.“

Nezodpovedané otázky

Aj keď je potešiteľné, že domov pre seniorov začal v Jacovciach konečne fungovať, otázka je, prečo ho neprevádzkuje občianske združenie Metropolitánik, ktoré v podstate stálo za jeho vznikom.

Chceli sme sa na to opýtať v sídle združenia, ktoré si ako adresu stále uvádza rodinný dom svojho prvého oficiálneho zástupcu Jozefa Sokola, synovca arcibiskupa Jána Sokola. Nikoho sme však nezastihli. Nepodarilo sa nám nájsť ani posledného známeho zástupcu Metropolitánika Ľubomíra Bošanského.

A keďže na združenie nie je evidované žiadne telefónne číslo ani mailový kontakt, otázky okolo zariadenia zostávajú zatiaľ nezodpovedané. Napríklad aj tá, prečo a za akú sumu občianske združenie budovu prenajalo neziskovke z Diviackej Novej Vsi.

Čudná história Metropolitánika

Činnosť združenia Metropolitánik je už od počiatku zahalená rúškom tajomstva. Jeho história sa začala písať v roku 2005, keď Metropolitánik založil Jozef Sokol. V roku 2008 prišlo združeniu z účtu Trnavskej arcidiecézy 20 miliónov slovenských korún. Mali byť použité na výstavbu luxusného domova v Jacovciach asi pre sedemdesiat seniorov.

Peniaze združeniu poslal arcibiskup Sokol. Neskôr o ich pôvode povedal, že ich cirkev dostala ako dar na charitatívne účely od bezdetných manželov Garbovcov z USA. Ako sa však ukázalo, manželia neboli bezdetní. Mali dcéru Darinu Kreitschitzovú, ktorá žila v Kalifornii a slovenským novinárom poskytla testament svojho otca Edwarda Garbu.

V dokumente sa písalo, že peniaze nadácie, ktorú založil pred svojou smrťou, sa môžu použiť výlučne na charitatívne účely, najmä na pomoc chorým, bezvládnym a trpiacim, a „nikdy nie na osobné ciele“. V tejto súvislosti sa začalo využitie prostriedkov zo strany Trnavskej arcidiecézy a najmä arcibiskupa Jána Sokola značne spochybňovať.

Otázku vyvolávala najmä skutočnosť, či luxusný penzión, v ktorom si klienti zaplatia nemalé peniaze za pobyt, možno skutočne považovať za charitu. Financiami poskytnutými na vybudovanie domova dôchodcov v Jacovciach sa mala zaoberať polícia a prokuratúra, obe v uplynulých rokoch preverovali hospodárenie Trnavskej arcidiecézy z čias, keď jej šéfoval Ján Sokol.

V roku 2012 vyšetrovateľ dokonca začal v tejto veci stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Prípad otvorili na podnet audítorky, ktorá kontrolovala peňažné transakcie a účty arcidiecézy. Robila tak na pokyn Sokolovho nástupcu vo funkcii arcibiskupa Róberta Bezáka.

A hoci intenzívne vyšetrovanie prebiehalo niekoľko rokov, zhruba pred dvoma mesiacmi bolo právoplatne ukončené rozhodnutím, že sa nič závažné nestalo. Nejaké nezrovnalosti sa síce v účtoch našli, no nie takého charakteru, aby bolo treba vyvodzovať akúkoľvek zodpovednosť voči konkrétnym osobám.

A tak si aj Ján Sokol, dnes emeritný arcibiskup, môže naďalej užívať pokojný dôchodok. Prekvapujúco však nie v penzióne v rodnej vieske, na ktorého výstavbu prispel nemalou čiastkou.