Tip na článok
Sídlo Demokratickej strany je v budove patriacej firme sestry Petra Steinhübela, prezývaného Žaluď. Kedysi v nej figuroval on sám.

Čo má Demokratická strana so zastreleným bratislavským bosom Žaluďom?

Predseda Demokratickej strany, ktorá odštartovala veľkú bilbordovú kampaň po Slovensku, žije so Žaluďovou sestrou.

Galéria k článku (9 fotografií )
Odídenec: Ľudovít Kaník, vľavo, pritiahol pôvodnú DS k Mikulášovi Dzurindovi. SDKÚ získala pomlčku a Kaník ministerstvo.
Zaujímavé heslá: Bilbordy stáli Demokratickú stranu vraj iba 8-tisíc eur aj s daňou.
Boris Kollár: V deväťdesiatych rokoch so Žaluďom spolupracoval.

Stovky plagátov hlásajú oživenie Demokratickej strany - jednej z najstarších politických strán na Slovensku. „Niekde sa stala chyba…“ „Máme šancu na reparát…?“ či „Toto sme určite nechceli…“.

Takéto slogany svietia z bilbordov s logom DS. A hoci zatiaľ strana nefiguruje v prieskumoch známych agentúr, vyzerá to tak, že svoje „oživenie“ berie vážne. Jej predseda má podobné ambície ako kedysi Robert Fico. Spájať strany do jednej.

V politických kuloároch sa však v súvislosti s DS spomína najmä prezývka Žaluď. Tá patrila Petrovi Steinhübelovi, ktorý bol pokladaný za bosa bratislavského podsvetia. V budove jeho niekdajšej firmy strana dokonca sídli.

Spája ich dom aj sídlo

Predsedom strany je exriaditeľ Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici lekár Michal Bucek. Žije v rodinnom dome, ktorý patrí Márii Pšenkovej, rodenej Steinhübelovej. Sestre zastreleného Petra Steinhübela. Jej patrí aj firma Jagr, kde bol niekoľko rokov spoločníkom a konateľom jej brat Peter. A v budove Steinhübelovej firmy má zhodou okolností sídlo Demokratická strana.

Pri návšteve v sídle sme stretli podpredsedu strany Miroslava Fecka. Nebol veľmi zhovorčivý, ale priznal, že spolu s predsedom Bucekom figuroval v spoločnosti Sigamed, ktorá je v likvidácii. Meno Miroslav Fecko sme však objavili aj v akciovke Bratislavské mraziarne.

Tie v minulosti vlastnil i Žaluď a práve pred nimi ho dostala vrahova guľka. Fecko sa stal šéfom predstavenstva mraziarní dávno po Žaluďovej smrti.

Sestra

„Áno, ona je sestra Petra Steinhübela, alias Žaluďa,“ potvrdil samotný predseda Bucek a dodal, že s ňou žije už niekoľko rokov. „Nikdy som nepoznal pána Steinhübela. Bol už po smrti, keď sme sa spoznali s pani doktorkou Pšenkovou,“ reaguje Bucek. Dôrazne popiera aj reči o sponzorovaní Žaluďovými peniazmi.

„Nikto nás nesponzoruje. Je to úplný nezmysel,“ rozhorčuje sa. „Ja už som počul všetko možné aj to, že nás Výboh financuje, že sme vznikli preto, aby mali kde odídenci z SDKÚ prísť, a podobné veci. Nie je to tak,“ dodáva.

„Odkiaľ sa vytiahlo meno Steinhübel, to naozaj neviem. Moja partnerka sa preto už dosť natrápila a vždy sa jej dotkne, keď spomínajú jej brata. To sa bude s ňou celý život niesť,“ pokračuje Bucek a dodáva, že jeho partnerka sa na činnosti DS nijako nepodieľa.

Kampaň za 8-tisíc

Bucek ďalej tvrdí, že na bilbordovú kampaň sa vyzbierali členovia a sympatizanti. „Ich príspevky sú riadne zaevidované a nemáme problém zoznam podporovateľov kedykoľvek zverejniť,“ hovorí Bucek a dopĺňa, že bilbordy stáli šesťtisíc eur s DPH a ich tlač dvetisíc eur. Spolu ich majú mať dvesto.

Cena štyridsať eur za jeden bilbord je priam nádherná. Bucek podobne ako Radoslav Procházka tvrdí, že skrátka vybavili dobrú cenu. Mimochodom, s Procházkovou Sieťou rokujú aj o blížiacich sa komunálnych voľbách. Oživená Demokratická strana sa ešte len rozbieha, no podľa Buceka každý deň pribúdajú záujemcovia o členstvo alebo sa ozývajú bývalí členovia Demokratickej strany.

Ktorí sú tí praví?

História Demokratickej strany je poriadne dlhá. Na Slovensku funguje už od roku 1944. Počas druhej svetovej vojny jej predstavitelia pomáhali organizovať Slovenské národné povstanie. Po vojne síce na Slovensku vyhrali voľby v roku 1946, no v Česku uspeli komunisti a ich nástup v roku 1948 znamenal koniec demokracie.

Predstaviteľov DS, ktorí nestihli emigrovať, čakalo väzenie a politické procesy v päťdesiatych rokoch. Strana začala opäť fungovať až v roku 1989. V roku 2005 sa zlúčila s SDKÚ a tá získala svoju pomlčku. „Zlúčenie prešlo o jeden hlas,“ vysvetľuje Bucek. Časť nesúhlasiacich členov zaregistrovala na ministerstve vnútra Demokratickú stranu Slovenska a neskôr sa vrátila k pôvodnému názvu.

„DS v posledných rokoch nevykazovala prakticky žiadnu činnosť. V minulosti mala na Slovensku silné postavenie, pred nástupom komunizmu vyhrala voľby so 62 percentami voličských hlasov. Chceme, aby opäť začala aktívne pôsobiť na politickej scéne,“ vraví Bucek.

Na bohatú históriu si však nárokuje aj SDKÚ. „Jediným právnym nástupcom Demokratickej strany je SDKÚ-DS, keďže tieto strany sa zlúčili. Preto sa považujeme, a teraz je to aktuálne, za stranu, ktorá organizovala Slovenské národné povstanie. Keď sa niekto snaží preraziť ako Demokratická strana, je to len pokus využiť názov,“ oponuje Ľudovít Kaník, bývalý predstaviteľ DS, ktorý bol zástancom zlúčenia a za zbližovanie s Mikulášom Dzurindom na revanš získal post ministra práce.

Ohrozia SDKÚ?

O staronovej strane sa hovorí i v súvislosti s odlivom členov SDKÚ-DS smerom za pomlčku. Aj Bucek bol predsedom miestnej organizácie SDKÚ v Banskej Bystrici, kým v marci 2010 nevystúpil. Funkcionárom miestneho zväzu SDKÚ bol tiež terajší podpredseda Demokratickej strany Stanislav Rajnoha.

Bývalá silná vládna strana totiž stráca voličov. V júli by ju podľa prieskumov volilo len 3,9 percenta opýtaných. V apríli ich pritom bolo päť percent. Bucek má veľké plány. „Keďže pravá strana politického spektra je taká, aká je, máme skôr pocit, že by mohla Demokratická strana pomôcť. Máme ambíciu zjednotiť tieto sily,“ vysvetľuje s tým, že aj kedysi zjednotili pod značku DS šesť strán.

„Možno som idealista, ale keď bude 6 až 8 strán na pravej strane, bude to neriešiteľná situácia pre voliča. On sa nevie rozhodnúť... Volič na ľavej strane to má jednoduché,“ dodáva. „V Bratislave podporujeme Milana Kňažka,“ vraví na margo nadchádzajúcich komunálnych volieb.

Musia vytiahnuť tváre

„Vôbec nepoznám predstaviteľov tejto strany. Zaregistroval som zatiaľ len ich bilbordovú kampaň,“ hodnotí ich snahy politológ Ján Baránek. „Ak pozháňajú zaujímavé tváre, budú mať zmysluplný program a pomenujú, opäť zmysluplne, problémy, nádej mať budú. Značka Demokratickej strany má ešte hodnotu, je však príliš skoro hovoriť o tom, aké sú šance,“ myslí si.

„Voliči strany, akou je DS, sú príliš vnímaví na to, aby sa hneď hlásili k tejto značke,“ varuje. Podľa neho, ak preberú štruktúru a politikov z SDKÚ, budú pre ňu predstavovať hrozbu.

Kto bol Žaluď?

Podnikateľ Peter Steinhübel (✝34) bol v deväťdesiatych rokoch pokladaný za jedného z bosov bratislavského podsvetia. Pochádzal z Petržalky a nepopieral, že začínal ako vekslák. Najviac sa Žaluďovi, ktorý zvláštnu prezývku získal pri kibicovaní v kartách, začalo dariť pri vymieňaní východných mariek za západné, keď sa zjednocovalo Nemecko. Vo veľkom tiež obchodoval so striebrom.

Dodnes sa spomína jeho nákup šiestich ton striebra v nemeckom Frankfurte, ktoré predal v Prahe a Bratislave so ziskom, vtedy závratným, 12 miliónov korún.

Patril mu autoservis v Pezinku a pustil sa aj do biznisu s nehnuteľnosťami. Spolumajiteľom popradskej Tatravagónky sa stal po tom, čo zmizol jeden z najdôležitejších majiteľov Vladimír Bachleda. Vo firmách so Žaluďom sa objavovali zvučné mená ako napríklad podnikateľ a súčasná celebrita Boris Kollár.

Žaluď bol známy aj záľubou v mladých dievčatách. No najviac si ho Bratislavčania pamätajú, ako jazdil na drahom Ferrari s autom ochrankárov za ním. Pri vystupovaní z luxusného športiaka aj zomrel. Predtým však prežil päť pokusov o atentát. Ten posledný, a úspešný, sa odohral pred Bratislavskými mraziarňami na Trenčianskej ulici.

V momente, keď chcel prestúpiť do opancierovaného Mercedesa, ho trafila pod ochrannú vestu špeciálne upravená guľka, ktorú vystrelil snajper z objektu mliekarní na druhej strane ulice. Išlo o takzvanú strelu dum-dum, ktorej špička sa buď narezáva do kríža, alebo sa plní ortuťou. Po preniknutí do tela sa ľahko triešti a spôsobuje silné krvácanie.

Žaluďa tak už nezachránil ani okamžitý prevoz do blízkej ružinovskej nemocnice. Poslednou vetou, ktorú údajne povedal ochrankárom, bolo: „Hovoril som vám, že máte stáť pri mne.“ Vražednú zbraň našla polícia v mliekarňach. Išlo o poľovnícku pušku, ktorú aj s autom ukradli nemeckému občanovi v Petržalke.

VIDEO Plus 7 Dní