Za oslobodzujúcim rozhodnutím pre Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú stojí podľa Špecializovaného trestného súdu nedostatok dôkazov. Proces v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej celý čas pozorne sledovala celá krajina. Výsledok mnohých šokoval a prakticky hneď po vynesení rozsudku sa ľudia dozvedeli aj to, čo by malo ostať tajné - mená dvoch sudcov, ktorí hlasovali za oslobodenie spod obžaloby.

Zomreli druhýkrát

Uplynulá streda zatriasla slovenskou spoločnosťou ako máločo. Marian Kočner a Alena Zsuzsová, obžalovaní z objednávky vraždy Jána Kuciaka, pri ktorej zomrela aj Martina Kušnírová, si vypočuli rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Ten znel: oslobodenie! Dôkazy vraj nedostačovali, boli nepriame a netvorili ucelenú reťaz a šifry v ich telefónoch nemuseli znamenať to, ako ich verejnosť chápala.

Zúfalí rodičia dvoch mladých ľudí si nevládali vypočuť ani celé zdôvodnenie oslobodenia. Vyšli pred budovu súdu v Pezinku, kde spolu plakali.

„Naše deti zomreli druhýkrát,“ povedala nám neskôr o svojich pocitoch po súde mama Martiny Kušnírovej Zlatica. Žena, ktorá bojovala o to, aby sa na smrť jej dcéry nezabudlo, aby nedošlo k obligatórnemu „skutok sa nestal“, je nielen smutná, ale aj poriadne sklamaná. „Nečakala som to. Som zhrozená, že naše deti zomreli a Kočner úraduje a má svoje páky.“

Zúfalá matka sa vzdať nemieni. „Vkladám nádej do Najvyššieho súdu. Bavili sme sa s Kuciakovcami, že budeme bojovať ďalej. Samozrejme, že sú proti Kočnerovi a Zsuzsovej len nepriame dôkazy. Určite si nepísali listy a neodovzdávali si peniaze pred kamerami! Asi netušili, že príde aj na Threemu, ale pre istotu sa bavili v šifrách. Ktorý vrah to urobí tak, že po sebe nechá priame dôkazy?!“ pýta sa Kušnírová a hnevá sa, že všetka vina bola hodená len na strelca Miroslava Marčeka a jeho bratranca Tomáša Szabóa.

„Nemohla som spať. Došlo k rozkladu štátu a demokracie a ešte sa nedomôžete spravodlivosti. Myslím si, že Kočner nie je ten posledný. Všetko zlé je na niečo dobré, možno teraz vyjdú na povrch ďalšie veci. Musím takto rozmýšľať, lebo by som sa z toho zbláznila.“

Oporu cíti v ľuďoch, ktorí prichádzali po vynesení rozsudku zapaľovať sviečky na pietne miesta s fotkami mladých obetí. Sociálne siete zaplavili šokované komentáre ľudí, ktorí čakali všeličo, ale oslobodenie nie.

Objednávka na smrť

To, že Kočner mal motív, aby sa Jánovi Kuciakovi pomstil, súd pripustil. No len motív na odsúdenie nestačí. Mohol ho mať ktokoľvek, o kom zavraždený novinár písal.

Obžaloba postavila Kočnerovu a Zsuzsovej vinu len na nepriamych dôkazoch, no pri objednávateľoch vrážd priame dôkazy čakať ani nemôžeme. „Aký priamy dôkaz by mohol byť u objednávateľov? Veď si azda na smrť nenapíšu objednávku. U nich je veľmi ťažké mať určitý priamy dôkaz. V zásade v našom konaní platia aj nepriame dôkazy, ale musia navzájom vytvárať jeden celok, takú mozaiku, kde všetko do všetkého zapadne,“ vysvetľuje odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská a dodáva, že aj na Slovensku máme vo väzniciach ľudí odsúdených na základe nepriamych dôkazov.

Jedným z kameňov úrazu prípadu sa zdá aktér vraždy Zoltán Andruskó. Podnikateľ, ktorý začal s políciou spolupracovať hneď po zadržaní a ktorý bol za svoju vinu odsúdený na pätnásť rokov vo väzení. Priznal, že on komunikoval s vrahmi, on ich najal a na súde svedčil, že tak robil na pokyn Zsuzsovej. Ona vraj dala aj peniaze pre vrahov. Nie vlastné, ale od Kočnera. Tak mu to vraj povedala. Lenže Andruskó tiež hovoril o zbieraní jedovatých húb pre novinárku televízie JOJ, ktorá preukázateľne zavraždená nebola. Čiže čomu u Andruskóa veriť či neveriť, nie je jednoduché určiť.

„Pri odsúdení Tomáša Szabóa založil súd jeho vinu aj na výpovedi Andruskóa. A potom povedal, že pri objednávateľoch o tom má pochybnosť. Výpovede svedkov treba vyhodnocovať komplexne. Nedá sa povedať, že v tejto časti im verím a v tejto menej alebo vôbec,“ reagoval na spochybňovania Andruskóa advokát Kuciakovcov Daniel Lipšic.

„Nikdy nie je možné opierať sa len o jednu svedeckú výpoveď, vždy musia byť ďalšie dôkazy, ktoré to nejakým spôsobom podporujú. Ale priklonila by som sa na stranu pána Lipšica. Keď sú ďalšie dôkazy, ktoré Andruskóovu výpoveď podporujú, nemalo by sa na neho hľadieť ako na nedôveryhodnú osobu,“ myslí si Lucia Kurilovská.

Dešifrovanie   

O tom, ako fungoval Marian Kočner, sa verejnosť dozvedela hlavne zo správ v aplikácii Three­ma. Telefón, kde bola komunikácia zálohovaná, odovzdal vyšetrovateľom jeho bývalý kamarát a exsiskár Peter Tóth.

Priamo o vražde sa Kočner so Zsuzsovou cez telefón nikdy nebavili, ale ich komunikácia je plná rôznych narážok a šifier, ktoré priam núkajú spojitosť so zločinom.

V čase, keď k vražde malo dôjsť, sa bavili o Zsuzsovej sne o  vypadávajúcich zuboch a na druhý deň ona píše, že jeden už skutočne vypadol, hoci v skutočnosti jej žiadny zub nechýba. Kočner poslal Zsuzsovej tiež správu zloženú z čísla 50, emotikonu so šípkou, zo slova čoskoro po anglicky a obrázka lebky so skríženými hnátmi. Prokurátor správu číta ako prísľub päťdesiattisíc eur za vykonanie vraždy a ani podľa právneho zástupcu Kuciakovcov Romana Kvasnicu niet pochýb, o čom sa Kočner so Zsuzsovou bavili. „Bez ohľadu na spôsob vyjadrovania a vulgarizmy, ktoré používajú v komunikácii, sú to inteligentní ľudia. Nechcem to zosmiešňovať a dávať ironické príklady, ale nepredpokladajme, že sa budú rozprávať priamym spôsobom.“

Súdny senát to vidí inak. „Nemožno za všetkým vidieť šif­ru či kódovanú komunikáciu a na základe toho fabulovať vlastný príbeh,“ odôvodňovala rozsudok predsedníčka senátu
Ružena Sabová. V spomínanej komunikácii sa totiž objavila aj správa 50, emotikon so šípkou a symbol záchoda, pre ktorú už rovnako jasné vysvetlenie prokuratúra neposkytla.

Vyšetrovanie ukončil vyšetrovateľ

Rozsudok však nebol šokujúci len pre verejnosť a rodiny zavraždeného mladého páru. S bežnými ľuďmi repcú aj mnohí právni odborníci.   

„Zatiaľ som prekvapený. Nepríjemne.  Priznám na rovinu, že moje pocity pramenia hlavne z toho, že vyhlásený rozsudok v oslobodzujúcej časti bol odôvodnený mimoriadne nepresvedčivým, neúplným a málo logickým spôsobom. Podľa mojich poznatkov, pretože súdny proces som sledoval pozorne a so záujmom, som bol viac náchylný záveru o vine obžalovaných Kočnera a Zsuszovej.  Nepríjemný pocit z vyneseného oslobodzujúceho rozsudku preto môže odstrániť len jeho kvalitné písomné odôvodnenie, iste, ak bude odobrené rozhodnutím Najvyššieho súdu,“ myslí si predseda súdnej rady Ján Mazák. Oslobodenie Kočnera a Zsuzsovej nečakala ani Lucia Kurilovská, ktorá proces vnímala pozitívne. Len do vynesenia rozsudku. „Súd má vyhodnocovať dôkazy v súvislosti s profilom osôb. Skôr to vyzerá, že na všetky tieto skutočnosti sa neprihliadalo, ale kritizovať sudcov by nebolo správne. No mali možnosti, ako s vecou disponovať, mohli sa vrátiť do štádia dokazovania. Ak prokuratúra ešte disponovala ďalšími dôkazmi, nič by sa tým nepokazilo. Neboli by to prieťahy.“   

Priskoro ukončené vyšetrovanie

Otázka ďalších dôkazov k prípadu, ktoré by azda senát presvedčili o vine obžalovaných, sa stala tiež predmetom kritiky. Roman Kvasnica po vynesení rozsudku tvrdil, že vyšetrovací tím, ktorý vraždu vyšetroval, mal byť zachovaný. Aby bol k dispozícii pre prokurátora, aby mu poskytoval právny servis a ľudí, ktorí spis a dôkazy dokonale poznajú. Príčinu oslobodzujúceho rozsudku vidí v rozpustení tímu aj jeho niekdajší šéf Peter Juhás.

Bývalý policajný prezident Milan Lučanský však pripomína, že pred touto trestnou vecou Juhás nevyšetril žiadnu vraždu ani iný závažný trestný čin a kritizuje ho za neodbornosť a nezrelosť. „Je len a len na vyšetrovateľovi, respektíve na vedúcom vyšetrovacieho tímu, aby počas vyšetrovania zhodnotil celý skutkový stav a dôkaznú situáciu a na jej základe sa rozhodol podať návrh na podanie obžaloby,“ upozorňuje Lučanský, že práve vyšetrovateľ Juhás oficiálne stanovil čas, keď mal podľa vlastného názoru dostatok dôkazov na uznanie viny obvinených, a nikto iný, len on sám ukončil vyšetrovanie. „Po tomto úkone, ktorý nám teatrálne pán Juhás všetkým ukázal, keď v prítomnosti zavolaných novinárov odovzdal spis prokurátorovi, sa jeho dokazovanie a práca na celom prípade vraždy skončila.“

Mediálny lynč

Hneď po vynesení rozsudku priniesol Denník N informácie o tom, kto z trojčlenného senátu ako hlasoval za rozsudok. Dozvedeli sme sa, že Rastislav Stieranka a Ivan Matel prehlasovali predsedníčku Ruženu Sabovú. Ona hlasovala za Kočnerovu a Zsuzsovej vinu a  oni dvaja za ich oslobodenie. A práve na týchto dvoch sudcov sa okamžite zviezla obrovská vlna kritiky.

„Únik informácie o tom, ako ktorí sudcovia hlasovali, dokonca pred vyhlásením rozsudku, považujem nielen za nebezpečné, ale aj protizákonné. Dodám, že pre mňa je nevysvetliteľné, z akých dôvodov k tomu došlo a čomu mal taký únik poslúžiť. Ozajstná záhada,“ hovorí predseda súdnej rady Mazák.

Kurilovská prízvukuje, že porada o hlasovaní sudcov je tajná a zápisnica o nej sa dáva do zapečatenej obálky. Otvoriť ju môže len predseda odvolacieho senátu.   

Podľa Denníka N existovali medzi členmi senátu až také závažné rozpory, že spolu prestali komunikovať. Predsedníčku Sabovú vraj iný názor kolegov v auguste prekvapil, a preto posunula vyhlásenie rozsudku o mesiac. Verejnosti sa potom podsúval názor, že predseda senátu je ten, kto by mal určovať vinu či nevinu. Zverejnené informácie o hlasovaní napokon poprela sama predsedníčka senátu. Spis v prípade Kuciakovej vraždy má asi 25-tisíc strán.

„Neverím, že by nemali naštudovaný spis. Musia si ho naštudovať už pri predbežnom prejednaní obžaloby. Je pravda, že je vždy určený sudca spravodajca, ktorý informuje, o čo ide, aké sú dôkazy. Ale v takejto veci ako úkladná vražda, neverím, že by si to dovolili nenaštudovať. Ale treba povedať, že sudcovia rozhodujú podľa dôkazov, ktoré boli vykonané priamo v konaní pred súdom. Oni musia všetky dôkazy vnímať,“ myslí si Kurilovská.   

Pochybnosti vždy v prospech obvineného

To, že by za rozsudkom mohli byť nejaké zlé motivácie, vyvracal nový šéf Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. Podľa neho neexistuje ani len náznak podozrenia, že by senát rozhodol na základe strachu či na základe horších motivácií. Je presvedčený, že všetci traja sudcovia rozhodovali na základe svojho svedomia a presvedčenia.

„Ľútosť, ktorú každý cíti nad smrťou dvoch ľudí, nedáva právo mstiť sa ani na tých najpodozrivejších, pokým nie je stopercentná istota,“ vysvetľuje Hrubala, že vyrieknuť nad niekým verdikt „vinný“ nie je vôbec jednoduché.

„Priebeh skutku, ak sudcovia vynesú odsudzujúci rozsudok, musí byť jediný objektívne možný. Nesmú prichádzať do úvahy iné scenáre. Súd musí byť o vine presvedčený. Ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného.“

Ide o jednu zo základných zásad trestného konania - pochybnosti vždy vykladať v prospech obvineného. „Je to procesné pravidlo vyplývajúce z prezumpcie neviny,“ vysvetľuje Kurilovská, že prezumpciu viny presadzoval inkvizičný súd. A taký na Slovensku mať nechceme. Upaľovanie bosoriek by malo ostať hlboko v histórii. Aj keď ide o takého nesympatického a odporne sa správajúceho muža, ako je Marian Kočner.   

Prokurátor avizoval, že v prípade podáva odvolanie na Najvyšší súd. Na konečný verdikt o Kočnerovej vine či nevine si budeme musieť počkať.