Tip na článok
Hrubá sila: Ruské tanky priniesli smrť.

A čo ste robili vy 21. augusta 1968? Poslanci o tom, ako prežívali tento pamätný deň

Keď sa osobná história prepletie s tou v knihách, vzniknú krásne príbehy.

Galéria k článku (6 fotografií )
Takmer polovica Rusov nevie nič o okupácii Československej socialistickej republiky (ČSSR) vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968.
Podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) Anton Hrnko.
Národniar Antonj Hrnko na archívnych záberoch.

Požiadali sme poslancov, ktorí boli v auguste ´68 tinedžermi alebo mladými dospelými, aby sa s čitateľmi Plus 7 dní podelili o svoje príbehy z dňa, kedy na územie Československa prišli "spriatelené vojská". Toto je prvý z nich.

Anton Hrnko, podpredseda SNS, poslanec NRSR a vzdelaním historik

V roku 1968 mal 13 rokov a 21. august prežil v žilinskej mestskej časti Budatín.

Anton Hrnko
Anton Hrnko
archív

Politickú situáciu vo vtedajšom Česko-Slovensku som začal vnímať roku 1964, keď sa intenzívne prehodnocovala v spoločnosti úloha SNP a jeho štátoprávny odkaz. Vyhraňoval sa aj vzťah Slovenska k prezidentovi ČSSR Antonínovi Novotnému. Začiatkom marca 1968 Novotný zo svojej funkcie odstúpil. Ráno po príchode do školy deviataci pozhadzovali portréty prezidenta a karikovali ich. Od marca do augusta 1968 sme zažili jedno krátke nádherné obdobie, keď ľudia uverili, že veci sa zmenia. Nikdy predtým a nikdy potom som nevidel také nadšenie ľudí pre veci verejné a samozrejme aj veci národné.

Bolo to prebudenie doslovné. Pamätám si ako dnes, keď otec prišiel zavčas rána do našej izby a povedal nám: Už sú tu! Nechápali sme, kto tu je. No Rusi, zdôraznil. Pomaly sa budiac sme začali registrovať nejaké čudné zvuky. Vybehli sme na dvor a na oblohe v intervale cca 3 minút lietali ťažké transportné lietadlá. Objavili sa na východe niekde nad Polomom, preleteli Žilinskú kotlinu a na západe sa stratili nad Hradiskom.

Obyvateľstvo reagovalo ako bolo zvyknuté z minulých vojen – vrhlo sa na obchody a začalo nakupovať zásoby potravín. My, chalani sme bezradne pobehovali a zisťovali, čo sa deje. Ktosi povedal, že na Straníku – bola tam veľká lúka – pristalo 500 „ruských“ tankov. Nuž čo, hajde tam. Po dvoch hodinách chôdze cez masív Dubňa sme zistili, že to bola kačica. Tak hajde naspäť. Medzi časom starší chalani začali písať rôzne heslá. Úzkym profilom sa stali olejové farby. Vynosil som niekoľko plechoviek zelenej farby z otcových zásob, ktoré asi na natieranie plota mal v zásobe na povale. Celý Budatín bol zrazu pokrytý rôznymi protisovietskymi a proti novotnovsko-biľakovskými heslami. Najviac mi zostalo v pamäti Tondo – Biľak jedna chasa v Ilave je voľná basa!

Boli sme trochu zmätení, lebo o okupácii sme vedeli z rozhlasu i z preletov lietadiel, avšak do Žiliny akosi Sovieti neprichádzali. Až o 16.30 prišiel prvý tank do Budatína. Prešiel obcou a pri Kysuci na ceste do Brodna zastal. Odkrytá hlaveň, ťažký guľomet s pásmi plnými ostrých nábojov vzbudzovali rešpekt. Tam sme ho obkľúčili a posádke sme sa snažili vysvetliť, že u nás žiadna kontrarevolúcia nie je. Myslím si, že boli viac vydesení ako my.

S odstupom rokov vnímam okupáciu nielen cez osobnú percepciu, ale aj v historickej súvislosti udalostí. Vo vedeckých kruhoch vtedy vrcholili teórie vytvorenia spoločenského poriadku, ktorý by spojil pozitívne prvky socializmu s pozitívnymi prvkami kapitalizmu. Česko-slovenský model „socializmu s ľudskou tvárou“ vystrašil mnohých koryfejov studenej vojny na Východe i na Západe, žeby nebodaj mohol vzniknúť hybridný spoločenský model, ktorý by bol výzvou pre ortodoxných marxistov i ortodoxných kapitalistov. Preto si myslím, že Sovietsky zásah v auguste 1968 s uspokojením prijali nielen v komunistickom Berlíne, Varšave a Sofii, ale aj v kapitalistickom Bonne, Londýne, Paríži alebo Washingtone.

Ako si spomínajú na 21. august 1968  liberáli Peter Osuský, Alojz Baránik, bývalý poslanec František Šebej či europoslanec za KDH Miroslav Mikolášik? Dočítate sa v najnovšom čísle týždenníka Plus 7 dní, ktoré bude v stánkoch od štvrtka 24. augusta.

VIDEO Plus 7 Dní